Denník N

Politici o nej síce rozprávajú, no Slovensko sľub o pomoci neplní

Utečenci na gréckom ostrove Lesbos. Foto – TASR/AP
Utečenci na gréckom ostrove Lesbos. Foto – TASR/AP

Môžu prísť o jedlo, zdravotnú starostlivosť či prístrešie. OSN varuje, že jej chýba viac ako štyri miliardy dolárov, ktoré potrebuje na prácu so sýrskymi utečencami.

Už od začiatku utečeneckej krízy európski politici hovoria, ako treba riešiť v prvom rade jej príčiny. Možno by stálo za to, aby sa pozreli na podmienky utečencov v susedných krajinách Sýrie. Žije ich tam už vyše štyri milióny a tvoria aj najväčšiu skupinu migrantov, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy a požiadať tam o azyl.

Za štyri roky tak podľa údajov UNHCR spravilo takmer 430-tisíc Sýrčanov. Najväčšia časť z nich sem však prišla práve v posledných mesiacoch. Deje sa tak aj preto, že život v táboroch v Libanone, Turecku či Jordánsku sa stáva čoraz neznesiteľnejším. Aj preto, že OSN a humanitárnym organizáciám chýba čoraz viac peňazí, aby sa o sýrskych utečencov postarali.

Utečenec: Európania majú právo na obavy
autor: Martina Pažitková

„Zdroje utečencov sa vyčerpali, upadajú do čoraz väčšej chudoby a sú čoraz bezradnejší,“ upozorňuje oficiálna správa OSN z júna tohto roka, ktorá rozoberala stav Sýrčanov v regióne. A to hovorila len o ľuďoch, ktorí sa presťahovali do okolitých krajín.

Chýbajú im miliardy

Hlavným problémom je, že počet Sýrčanov v núdzi stúpa, no výška pomoci zo zahraničia tento rok dokonca klesla. Humanitárne organizácie by napríklad tento rok potrebovali na prácu v Sýrii a okolí 7,4 miliárd dolárov, no zatiaľ dostali len 2,8 miliardy.

Preto OSN opakovane upozorňuje, že takýmto tempom sa niektorí utečenci už čoskoro nedostanú ani k základným potrebám. Budú sa musieť zrušiť alebo výrazne obmedziť prídely jedla, odídu aj poslední lekári a státisíce ľudí nebude pripravených na nadchádzajúcu zimu. V Jordánsku či Libanone pritom už dnes žije väčšina utečencov pod hranicou chudoby.

„Nedostatok financií ovplyvňuje situáciu vo všetkých krajinách a všetkých sektoroch,“ píše sa v správe OSN zo septembrového stretnutia darcov. To všetko prispieva k tomu, že sa čoraz viac z nich snaží dostať do Európy.

Kto prispieva najviac?

Občianska vojna v Sýrii sa začala v roku 2011 a už na ďalší rok vznikli pod hlavičkou OSN dva samostatné programy, ktoré riešia problém so sýrskymi utečencami. Jeden sa zaoberá humanitárnou krízou v samotnej Sýrii, kde dnes podľa údajov UNHCR potrebuje pomoc viac ako 12 miliónov ľudí. Druhý zas pomáha Sýrčanom, ktorí sa usadili v okolitých krajinách.

Štáty a súkromní darcovia za štyri roky prispeli celkovo 10 miliardami dolárov. Zhruba dve tretiny z toho poslali európske a severoamerické štáty. To sa týka najmä Spojených štátov, ktoré prispeli takmer 3 miliardami dolárov. Nasledovala Británia s 800 miliónmi, ktorá dokonca poslala viac peňazí ako Európska komisia (774 miliónov dolárov).

20 percent pomoci zas zaplatili štáty z Blízkeho východu a severnej Afriky. Aj keď sa hovorí, že bohaté arabské štáty sa Sýrčanom a utečeneckej kríze obracajú chrbtom, úplne to neplatí. Kuvajt napríklad na humanitárnu pomoc poslal 780 miliónov dolárov, čo ho radí na tretie miesto spomedzi krajín sveta, ktoré pomohli.

Suverénne najviac tiež Kuvajt poslal, ak sa výška pomoci prepočíta na bohatstvo krajiny (vyjadrené v HDP). Malý štát z Perzského zálivu venoval pomoc vo výške 0,45 percenta svojho HDP, čo bolo ďaleko viac ako pri zvyšných krajinách. Nasledujú ďalšie arabské krajiny – Spojené arabské emiráty (0,09 % HDP) a Katar (0,08 % HDP).

Maďari najskôr mlátili utečencov obuškami, potom ich poslali do Rakúska
autor: Martina Pažitková

Spojené štáty síce poslali tri miliardy dolárov, no v pomere k HDP to už nie je až taká veľká čiastka. Skončili na 14. mieste, pričom ich predbehli napríklad všetky škandinávske krajiny.

Slovensko Sýria veľmi netrápi

Hoci riešiť podstatu utečeneckej krízy chce aj väčšina slovenských politikov, na objeme rozvojovej a humanitárnej pomoci pre Sýrčanov to zatiaľ vôbec nevidno. Slovensko napríklad kopíruje trend, keď na začiatku sýrskej humanitárnej krízy prispievalo oveľa viac peniazmi ako dnes.

Kým v roku 2012 sme podľa údajov Úradu OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci (UNOCHA) poslali 91-tisíc eur, tento rok to bolo len necelých 34-tisíc eur.

V prepočte na HDP sme za posledné štyri roky poslali tak málo pomoci, že v Únii za nami skončili už len tri krajiny – Cyprus, Grécko a Portugalsko. Len Česi poslali do regiónu 3 milióny dolárov. Chorvátsko, ktoré má takmer o polovicu menší rozpočet ako Slovensko, zas dokázalo poslať trikrát viac peňazí.

Slovenské rozvojové organizácie navyše upozorňujú, že Slovensko si už dlhodobo nevie plniť svoje medzinárodné záväzky. Na rozvojovú pomoc sme minulý rok vyčlenili 61 miliónov eur, hoci podľa sľubov to malo byť vyše 250 miliónov. A väčšinu takejto pomoci navyše posielame do európskych krajín – najmä do Srbska a na Ukrajinu.

Možno aj v tomto svetle začali o väčšej pomoci hovoriť slovenskí politici.

Slovensko je podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka ochotné dať na stabilizovanie situácie s utečencami desiatky miliónov eur. Povedal to v relácii RTVS O päť minút 12. Premiér Robert Fico zase odkázal v telefonickom rozhovore nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, že na ochranu hraníc je Bratislava ochotná prispieť tiež 20 miliónmi eur.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie