Filmová novinka Martina Šulíka je tripom do hlavy Martina Šulíka
V náročných časoch veľmi chcete držať palce slovenskému filmu. Šulík vám to neuľahčuje.
Najnovší, desiaty film Martina Šulíka Muž so zajačími ušami pôsobí dojmom, že sa autor dobre bavil. Urobil v ňom hravú poctu filmom zo šesťdesiatych rokov, ktoré má najradšej.
Zároveň je vo veku, keď každý významný režisér podľa vzoru Federica Felliniho musí nakrútiť svojich Osem a pol: film trochu o sebe a svojom umeleckom alter egu. Do tretice, pri neotrasiteľnej pozícii Martina Šulíka v našej kinematografii sa nenašiel nikto, kto by tlmil jeho nutkanie neustále ozvláštňovať realitu ohňostrojom poetických a bizarných motívov.
Muž so zajačími ušami je hra. Hra natoľko otravná, že by zvládla umoriť aj Charlieho Kaufmana a fanúšikov dômyselne zauzlených príbehov o autoroch, ktorí práve tvoria vlastný príbeh. Máte radi československú novú vlnu? Toto more odkazov vám ju dokáže znechutiť.
Je ťažké film dopozerať a ešte ťažšie pokúšať sa vysvetľovať, čo je na ňom zlé. Najmä preto, že je nakrútený výborne. Poldruhamiliónový rozpočet cítite. Herci hrajú perfektne, dialógy vôbec nie sú napísané zle, Miroslav Krobot je dokonalý a uveriteľný a viaceré z nápadov sa naozaj podarili. A že je ich veľa. Všetkého je veľa.
Zrazený zajac
Keďže jedna z rovín sa priamo pohráva s odkazom na československú novú vlnu, musíme
