Maliara Moussona pozná najmä Zemplín, jeho obrazy výjavov z Michaloviec a vidieka majú hodnotu desaťtisíce eur

Laici mimo Zemplína obvykle meno Teodor Jozef Mousson nepoznajú. Platí, že sa preslávil najmä na východe?

Nie, lebo jeho obrazy sa predávajú aj v celoslovenských aukciách. Poznajú ho však najmä odborníci a zberatelia výtvarného umenia. Na poslednej aukcii sa jeden jeho obraz vydražil za 44-tisíc eur. Samozrejme, najznámejší je v Michalovciach, keďže tam pôsobil a žil 33 rokov.

Za ten čas vytvoril zaujímavú obrazovú kroniku mesta a jeho okolia, takže zachytil aj vidiecku atmosféru. Veľa však cestoval aj do zahraničia – napríklad na Ostravsko či do Talianska.

Nebol však michalovským rodákom. V roku 1887 sa narodil v obci Hőgyész v Tolnianskej župe, teda na území dnešného Maďarska.

Jeho rodina prišla do Uhorska z Francúzska, konkrétne z Alsaska, preto sa o ňom hovorilo, že má francúzsky pôvod. Otec bol hudobne nadaný a pôsobil ako dedinský učiteľ, mama bola v domácnosti, okrem Teodora mali ďalších dvoch synov.

Po otcovi sa aj Teodor naučil hrať na viacerých hudobných nástrojoch – zvládal husle, violončelo aj klavír či organ. Dodnes máme zachované fotografie, ako spolu hrajú. Po ľudovej škole šiel Teodor na gymnázium. Nebol však práve dobrým študentom, vynikal najmä v umeleckých predmetoch.

V roku 1902 nastúpil do prvého ročníka Maďarského kráľovského štátneho učiteľského ústavu v Baji, po dokončení sa však nestal učiteľom, ale odišiel do Budapešti. Krátko tam bol zapísaný na Akadémii výtvarných umení, neskôr pokračoval na umeleckej priemyselnej škole.

V tom čase sa ešte nemohol uživiť predajom obrazov. Kto ho podporoval?

Dvaja grófi – Teleki a Apponyi. Aspoň tak sa to spomína v Moussonovej korešpondencii. Doklady o tom, koľko presne dostával peňazí, respektíve ako mu prispievali na štúdium, však nemáme.

Ak tomu dobre rozumiem, nebol akademickým maliarom.

Presne tak, hoci som v mnohých textoch o ňom čítal, že bol. Dokonca sám Mousson v dotazníku, ktorý vypĺňal pre Maticu slovenskú, uviedol, že je akademickým maliarom. Realita je taká, že výtvarnú akadémiu nikdy nedokončil.

Z akého dôvodu odišiel z Budapešti do Michaloviec?

Potreboval prácu. V roku 1910 sa oženil s Chorvátkou Irenou Grundovou, s ktorou sa zoznámil počas študijnej cesty na Balaton, musel teda živiť rodinu. Zareagoval na ponuku obsadiť miesto učiteľa v Michalovciach. Netušil, že ide až tak ďaleko. Do mesta pricestoval vlakom v roku 1911.

Slovenčinu neovládal, takže mu tlmočila práve manželka.

Irena pochádzala zo Záhrebu. Jej otec bol ministerský úradník a spolu s mamou neboli nadšení tým, že si vzala maliara. Umelca brali ako niekoho, kto bude mať problém uživiť rodinu. Pre dcéru chceli skôr právnika či lekára. Vzťah Moussona a jeho svokrovcov bol preto pomerne komplikovaný.

Keďže chorvátsky jazyk má k slovenčine či k zemplínskemu nárečiu predsa len bližšie ako maďarčina, Irena sa naozaj stala manželovou tlmočníčkou. To však platilo len pre komunikáciu s bežným ľudom.

Michalovská honorácia a inteligencia za monarchie maďarčinu ovládala, takže vo vyšších kruhoch alebo priamo v škole Mousson s dorozumievaním problémy nemal. Okrem maďarčiny sa inak v komunikácii využívala aj nemčina, a keďže v Michalovciach žilo veľa Židov, tak aj jidiš.

Rok po príchode do mesta sa manželom narodili dvojičky Edita Mária a Judita Mária, o ďalšie dva roky aj syn Viliam.

Kým dvojičky sa narodili v Michalovciach, syn sa narodil v Hőgyészi. Neskôr sa im narodili aj ďalšie dve deti – Lýdia Jozefína a Marta Mária. Obe, žiaľ, zomreli v mladom veku v rokoch 1922 a 1923. Aby toho nebolo málo, o rok neskôr zomrela aj Moussonova manželka Irena.

Čo učil Mousson v meštianskej škole?

Kreslenie a nemčinu. Nebol tým nadšený. Sám sa vo svojich listoch vyjadroval, že musí