Ženy krízové situácie zvládajú inak, pandémia môže byť dôkazom

Postavili sa tradične pred mikrofóny a kamery a odpovedali na otázky. Pred nimi však nesedeli novinári s diktafónom, ale deti. Viaceré premiérky škandinávskych krajín pre ne počas koronakrízy usporiadali tlačové konferencie.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová s deťmi diskutovala vo februári a snažila sa reagovať na ich obavy týkajúce sa sprísnenia alebo uvoľňovania opatrení v krajine. Frederiksenovej sa malí Dáni mohli pýtať na to, kedy budú môcť vo veľkom osláviť svoje narodeniny alebo kedy sa budú môcť stretnúť so starými rodičmi.

Podobné stretnutia s deťmi sa pravidelne organizujú aj v Nórsku. Premiérka Erna Solbergová na jednom takom vlani deťom napríklad povedala, že je úplne normálne, ak majú strach. A zo svojho postu tak priznala aj svoju zraniteľnosť.

Na deti počas pandémie nezabudla ani jej kolegyňa z Fínska. Premiérka Sanna Marinová spolu s ministerkou školstva Li Anderssonovou a vtedajšou ministerkou kultúry Hannou Kosonenovou odpovedali na ich otázky. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sa malí Fíni mohli pýtať priamo ministeriek a premiérky na tlačovej konferencii.

„Ako dlho bude podľa vás trvať, než koronavírus prejde a všetko sa vráti do normálu?“ pýtali sa ešte vlani deti fínskej premiérky.

Škandinávske krajiny okrem Švédska vedú ženy. Premiérky pritom majú aj dve z troch pobaltských krajín – Estónsko po korupčnom škandále dovtedy vládnucej strany vedie od januára Kaja Kallasová a v Litve majú od vlaňajška premiérku Ingrid Šimonytėovú.

Ženy na čele krajín ukazujú odlišný prístup k vedeniu počas koronakrízy ako ich mužskí kolegovia. Dokážu sa verejne ospravedlniť za zlyhania, urobiť malé aj veľké gestá, vyzdvihnúť spolupatričnosť a aj v kríze zachovať pokoj.

Jedna z ľudu

Potvrdzuje to aj tohtoročná analýza Centra pre výskum hospodárskej politiky a Svetového ekonomického fóra, ktorá ukázala, že skutočne existuje rozdiel medzi politikou mužov a žien počas pandémie. Štúdia to vysvetľuje napríklad tým, že líderky reagujú proaktívnymi a koordinovanými politickými postojmi.

Keď sa v Európe pre pandémiu zatvárali školy, Dánsko s premiérkou Frederiksenovou patrilo k štátom, ktoré ich nechali otvorené najdlhšie a aj ich znova čo najskôr otvárali (samozrejme, vzhľadom na mutácie vírusu a fázy pandémie).

„Keď sa po lockdowne prvýkrát otvorili školy alebo škôlky, Frederiksenová išla do viacerých z nich a bola tam s deťmi. Prejavovala veľmi empatický prístup,“ hovorí pre Denník N Slovenka Barbora Budzáková, ktorá žije v Dánsku.

Spomína aj to, ako hneď na začiatku pandémie v marci 2020 vyhlásila lockdown skôr ako ostatné štáty.

„Mne to vtedy pripadalo ako prezieravá ženská logika, že vyhodnotila situáciu a išla na to opatrne, aj keď to nikto v EÚ pred ňou ešte neurobil,“ vysvetľuje.

Počas koronakrízy Frederiksenová pôsobila rozhodne a zároveň pokojne. Dáni predovšetkým ocenili, že opatrenia, ktoré oznamovala, boli