Španielom nepomohla ani odvážna línia. Ukázali však, že Taliani majú bez Spinazzolu problém (taktická analýza)
Ako sa očakávalo, semifinále Eura medzi Španielskom a Talianskom bolo súbojom dvoch technicky vyspelých mužstiev, ktoré sa na Eure prezentovali dobrým futbalom. Z postupu do finále sa až po penaltách tešili Taliani, so Španielskom sa však natrápili viac ako s predošlými súpermi.
Ak sa vyskytnú niekde označenia ako „typický futbalový štýl“ určitého štátu, v drvivej väčšine prípadov ide už len o mýtus. Prestupy hráčov aj trénerov medzi jednotlivými krajinami ničia priestor na vytváranie národných futbalových identít.
Ešte pred pár rokmi malo nezameniteľnú futbalovú identitu Taliansko. Dnes to už neplatí. Na Eure hrá možno najkrajší futbal zo všetkých.
Tréner Roberto Mancini to dokázal v akomsi protiklade s talianskym štýlom. Inšpirovalo ho aj Nemecko či Španielsko. Práve preto bolo semifinále ešte zaujímavejšie – ako bude Manciniho systém fungovať proti Španielsku?
To sa pod vedením Luisa Enriqueho snaží nadviazať na tiki-taka, herný systém s veľkým množstvom prihrávok, ale zároveň ho urobiť priamočiarejším a dravejším.
V utorok večer v londýnskom Wembley teda prebiehala zaujímavá taktická bitka.
Mancini do nej musel ísť bez svojej spoľahlivej zbrane: ľavého obrancu Leonarda Spinazzolu. Ten sa vo štvrťfinále s Belgickom zranil a nebude hrať približne päť mesiacov. Ak sa absencia krajného obrancu nezdá ako príliš veľká strata, v prípade tohto talianskeho tímu to určite neplatí. Spinazzola je pre Manciniho systém až životne dôležitý.
Mancini sa spolieha na rozostavenie 4-3-3, v ktorom Spinazzola z obrany po zisku lopty okamžite smeroval dopredu. Vznikal tak až historický systém 3-2-5, používaný ako základné rozostavenie ešte v polovici minulého storočia. Spinazzola sa zvykol po ľavej strane presunúť k ľavému krídlu Lorenzovi Insignemu, ktorý tak mal príležitosť presunúť sa bližšie k stredu ihriska alebo doplniť na hrote Cira Immobileho. V iných prípadoch sa Insigne stiahol hlbšie a Spinazzola operoval na vysunutejšej pozícii, kam mohol dostať prihrávku do behu.
Spinazzola si však už na Eure nezahrá. Mancini ho proti Španielom nahradil Emersonom Palmerim z Chelsea. Ten rýchlostne za Spinazzolom výrazne nezaostáva, ale zároveň logicky nemôže vzhľadom na zohratosť ponúknuť Taliansku až takú taktickú flexibilitu ako Spinazzola.
Problém bez Spinazzolu
Ofenzíva Talianska sa dá vysvetliť v podstate jednoducho. Ľavý obranca (Spinazzola) či v menšej miere na druhej strane Giovanni Di Lorenzo sa vysúvali vysoko až na útočnú líniu a zároveň sa pohybovali čo najbližšie k vlastnej postrannej čiare. Týmto spôsobom sa im darí rozširovať ihrisko a viažu na seba krajných obrancov protivníka.
Následne sa vytvárajú väčšie medzery v defenzívnej línii súpera. Ťaží z toho hrotový útočník (Ciro Immobile), ktorý môže zabiehať za stopérov, ale zároveň aj Insigne či Federico Chiesa. Insigne a Chiesa pri svojich nábehoch v medzipriestore medzi krajným obrancom a stopérom trochu pripomínajú pohyb
