Prečo Chelemendik chváli Orbána
Rusko pod zámienkou islamskej hrozby dáva dokopy slovenských a maďarských nacionalistov.
Maďarskojazyčný server felvidek.ma, neoficiálne stranícke noviny SMK, pochvalne informoval o ďalšom paranoidnom výleve Sergeja Chelemendika. Dôvodom je, že v ňom pre zmenu na Maďarov neútočí, naopak píše o nich obdivne. Najmä o jednom.
Premiéra Viktora Orbána popisuje ako veľkého vodcu-záchrancu, aký sa vždy objavuje, keď „je nejakému kmeňu, národu alebo štátu naozaj zle“. Chváli ho za jeho ekonomické úspechy, ale najmä za to, ako sa postavil Bruselu a Spojeným štátom a stal sa partnerom Moskvy.
Chelemednik popisuje, ako USA proti Orbánovi organizujú puč (t. j. protivládne demonštrácie v Maďarsku), podobne ako to urobili na Ukrajine a plánujú urobiť na Slovensku a v Česku. A ako sa chystajú v strednej Európe vyvolať vojnu, pričom Orbán sa proti tomu môže oprieť iba o Rusko. Pretože o Rusko ide, samozrejme, vždy v prvom rade.
To, že slovenskí nacionalisti a extrémisti obdivujú a chvália Orbána,
nie je nič nové. Urobili to už aj noviny Matice slovenskej. Neprekvapuje ani to, že mediálna úderka slovenskej pobočky Fideszu oslavuje svojho šéfa textom slovenského extrémistu.
Tých obdivných o ňom zase nie je až toľko, aby si mohli vyberať. (Napriek tomu asi nebude náhoda, že felvidek.ma Chelemednika charakterizuje len ako
bývalého slovenského politika a zabúda upresniť, že pôsobil práve v
SNS, ktorá sa profiluje najmä protimaďarsky.)
Minimálne v dvoch smeroch je však za tým aj oveľa viac. Slovenskí a maďarskí nacionalisti sú si nesporne mentálne i názorovo veľmi blízki. Vlastne je to strašná historická nespravodlivosť, že na seba občas musia útočiť. Inak by sa im predsa tak krásne spolupracovalo. Čiastkové nezhody im však, samozrejme, nemôžu zabrániť, aby sa spoločne postavili najhoršiemu nepriateľovi – to sú pre každého z nich západné hodnoty, demokracia, sloboda, trhové hospodárstvo.
Teraz navyše slovenských a maďarských nacionalistov zjednocuje odkázanosť na Putinov režim a služba tomuto režimu. Moskva zacítila po teroristických útokoch v Paríži ďalšiu šancu. To, že sa svet pozerá inam, pravdepodobne využila na nové útoky v Donecku.
Najmä sa však snaží zopakovať vzorec z druhej svetovej vojny, ktorý Stalinovi umožnil urobiť z Ruska superveľmoc. Pasuje sa do úlohy hlavného bojovníka proti islamizmu, ponúka proti nemu Západu spojenectvo a dúfa, že jej ten výmenou ponechá voľnú ruku, aby si veci vo svojom širšom okolí zariadilo podľa vlastného gusta (pod širším okolím sa chápe čokoľvek, čo zaň Moskva označí – vrátane strednej Európy).
Ak Západ na takýto kšeft na úkor Stredo- a Východoeurópanov nepristúpi, bude ho aspoň ruská propaganda obviňovať z napomáhania islamizmu a dokonca z toho, že sám za islamizmom a za teroristickými útokmi stojí (konkrétny príklad – Facebook Jána Čarnogurského).
Rusku a spolu s ním slovenským i maďarským nacionalistom a extrémistom sa takéto obviňovanie hodí i na to, aby zakryli inú vec: ako blízko majú sami v mnohých ohľadoch k názorom a mentalite islamistov. (Rovnako malo obviňovanie Západu z napomáhania Hitlerovi zakryť pakt Molotov-Ribbentrop a blízkosť i dlhú spoluprácu sovietskeho a nacistického režimu.)
Orbánove posledné vyjadrenia, že ekonomická imigrácia neprináša žiadny úžitok, len problémy a hrozby a že má Maďarsko zostať maďarské, nie sú len smiešne od politika, pred ktorým (a ním spôsobeným ekonomickým úpadkom) utiekli na Západ státisíce jeho spoluobčanov.
Sú to aj slová, ktoré majú oveľa bližšie k mentalite útočníkov z Paríža, vraždiacich v mene vlastnej predstavy čistoty a tradície než k mentalite a hodnotám ich obetí. Rovnako ako komentár orbánovského denníka Magyar Nemzet, ktorý označil vraždenie len za „prehnanú reakciu“, v podstate rovnakú, akou je vraj aj to, že niekto demonštruje za slobodu slova prihlásením sa k Charlie Hebdo. Denník napokon naznačuje, že si obete svoj osud zaslúžili, vraj „kto seje vietor, žne búrku“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].