Nie na všetko treba mať odpovede, niekedy je dobré nechať priestor fantázii, ukazuje výstava Martina Piačeka
Výtvarník Martin Piaček pracuje v košickej ortodoxnej synagóge so spomienkami a s emóciami z detstva. Výstavou vytvoril silný zážitok, ktorý stojí za to vidieť naživo.
Už v detstve ho zaujímali veci, ktoré boli iným ľahostajné. Keď bol v múzeu, namiesto diorámy so zvieratami si všímal hríby alebo roháče a v knižkách ho zasa viac ako samotné príbehy fascinovali detailné ilustrácie. „Vždy ma bavilo vo veciach objavovať nejaké skryté subtílne obsahy. A keď sa mi ich podarilo nájsť, vnímal som to ako odmenu,“ hovorí výtvarník Martin Piaček.
Vášeň pre detaily a zvedavosť z detstva tentoraz prenáša aj na diváka, a to prostredníctvom výstavy v ortodoxnej synagóge v Košiciach. V spolupráci s kolektívom galérie VUNU v nej vytvoril inštaláciu, ktorá ponúka silný zážitok. No kým u autora ide o zážitok, ktorým sa vracia do osobnej minulosti, v divákovi vznikajú emócie spojené s neistotou a napätím.
„V poslednom čase sa mi tieto zážitky akoby znovu vracali. S tým súvisí, že sa pre mňa stal dôležitý pocit nesamozrejmosti, akási trhlina vnímania či moment vyostrenia. Nesnažím sa už ukazovať všetko hneď a naraz, ale viac ma zaujíma, keď si divák motívy nájde sám a pospája si ich,“ vraví Martin Piaček.
Zmiznutý svet znova ožíva
Fakt, že sa tieto podnety stali pre Martina Piačeka dôležitými, dokazujú aj jeho debaty so študentmi, ktorých vedie v Ateliéri vvv na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
„Debatujeme spolu o tom, čo by malo obsahovať „ideálne“ umelecké dielo, aj keď, samozrejme, je to neuchopiteľná a zradná kategória a ide tak skôr o akýsi manifest. Dospeli sme k tomu, že