Denník N

Vo Francúzsku sú galérie, ktoré by dali čokoľvek za to, aby mohli zastupovať Andreja Dúbravského

Jakub Urik. Foto - Andrea Sunderland
Jakub Urik. Foto – Andrea Sunderland

Pre Francúzov je najskôr dôležitá forma, až potom obsah. Vážia si, keď za umelcom stojí kvalitný partner, vraví Jakub Urik zo Slovenského inštitútu v Paríži. Francúzi sa podľa neho čoraz viac zaujímajú aj o slovenské umenie.

„Na Slovensku často počujem, že kultúru treba robiť zadarmo, že je to len akási súčasť systému, kde má všetko ostatné v rámci štátnej moci prednosť,“ hovorí riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži Jakub Urik.

Pre Francúzov je, naopak, kultúra kľúčová. „Počas pandémie sa napríklad stávalo, že premiér Jean Castex pri komunikácii nových opatrení na tlačovej konferencii povedal, že hneď ako sa tlačovka skončí, stretne sa s kultúrnou obcou a zástupcami tohto sektora, až následne prišli na rad ďalšie zasiahnuté odvetvia,“ hovorí v rozhovore Urik.

Spolupodieľal sa na výstave fotografky Márie Švarbovej v Marseille, džezovom festivale, kde sa slovenská hudba vysielala v najväčšom francúzskom džezovom rádiu, a prispel k tomu, že počas tohtoročnej Bielej noci v Paríži budú môcť návštevníci vidieť sedem diel slovenských umelcov.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako sociálne siete pomáhajú zviditeľniť slovenské umenie;
  • ako spoznal francúzskych galeristov;
  • ako na slovenské umenie reagujú Francúzi;
  • ktorého slovenského umelca by raz chcel vidieť v prestížnom Centre Pompidou.

Minulý víkend Mária Švarbová otvárala výstavu v Marseille. Pred dvoma mesiacmi mala v Paríži výstavu Lucia Tallová, ktorá tam tiež mala diela v rámci pop-up galérie SODA. Zdá sa, že Slovákov a Slovenky vo Francúzsku konečne vidieť, nemyslíte?

Áno, mňa to, priznám sa, vôbec neprekvapuje, pretože pri kontakte, ktorý mám s francúzskymi partnermi v rámci kultúry, vidím, že je tam obrovský potenciál. Úroveň slovenského vizuálneho umenia je naozaj veľmi vysoká a môžeme konkurovať aj ostatným. Parížske galérie nám začali otvárať dvere, aj tie na juhu Francúzska. Tam sme urobili veľmi úspešný projekt s Máriou Švarbovou.

Ako k nemu došlo?

Začalo sa to pred dvoma rokmi, keď som na Slovensko pozval riaditeľa marseillskej galérie 318, ale aj ľudí, ktorí sa venujú dedičstvu Le Corbusiera. Na Slovensku sme sa stretli s Máriou Švarbovou a zhodli sme sa, že jej tvorba je veľmi spätá s brutalizmom a architektúrou, ktorú tvoril a ovplyvnil Le Corbusier. Dramaturgicky a obsahovo nám to veľmi sedelo. Prizval som do toho ďalších slovenských partnerov vrátane Slovenského centra dizajnu, ktorí súhlasili s tým, že do tohto projektu idú. Tak sa následne začala pripravovať sólo výstava Márie Švarbovej v Marseille, ktorá otvorila dvere aj mladým dizajnérom. Paralelne s ňou sme spustili aj výstavu 20 dizajnérov a dizajnérskych štúdií, ktoré sa prezentujú v Marseille do konca októbra.

Mária Švarbová okrem toho, že je talentovanou fotografkou a tvorí výborný obsah, je aj výbornou ambasádorkou Slovenska.

Ako to myslíte?

Má obrovskú silu na sociálnych sieťach a mediálne pokrytie, ktoré sme mali na jej výstave zo zahraničia, bolo skvelé. Spomínala sa vo Forbes, CNN či v portugalskom Vogue.

Pre mňa je však najdôležitejšie, že Mária sa v tomto priznáva k Slovensku aj k spoluprácam s naším inštitútom a ministerstvom zahraničných vecí. Preto som veľmi rád, že som ju presvedčil, aby s nami išla do takéhoto projektu. Jej výstava bola pre mňa dôležitým signálom.

Podobne pozitívna spätná väzba bola aj pri ďalších projektoch, ktoré sme zorganizovali v Paríži, hlavne čo sa týka kolektívnej výstavy v pop-up galérii. Za ňu vďačíme šéfovi galérie SODA Tomášovi Umrianovi. SODA je podľa mňa jedna z najlepších slovenských galérií, ktorá pracuje s kvalitným súčasným umením. Keďže Slovenský inštitút nemá svoj kamenný priestor na ambasáde v Paríži a výstavu na veľvyslanectve by sme nemohli otvoriť francúzskej verejnosti a medzinárodnému publiku, s veľvyslancom Igorom Slobodníkom sme sa rozhodli, že začneme hľadať reprezentatívny priestor na prenájom. Na základe odporúčania jedného parížskeho galeristu som sa dostal k majiteľovi, ktorý prenajíma galerijné priestory. A išli sme do toho. Urobili sme vynikajúcu kolektívnu výstavu toho najlepšieho, čo máme v súčasnom umení na Slovensku.

Koho ste vystavovali?

Júliusa Kollera, Janu Želibskú, Stana Filka, Milana Adamčiaka, Ilonu Németh, ale aj mladších umelcov vrátane Viktora Freša, Jaroslava Vargu či Lucie Tallovej. Tých mien tam bolo strašne veľa. Ale dôležitejšie bolo, že tam chodilo denne množstvo ľudí. Ten galerijný priestor je totiž v parížskej štvrti Marais na výbornej adrese, vďaka čomu tam prišli Francúzi aj ľudia zo zahraničia. Dokonca sa tam zastavili aj organizátori medzinárodného veľtrhu súčasného umenia FIAC, ktorý sa radí medzi top trojku na svete. Videli tam kvalitné diela, ktoré pripravil Tomáš Umrian. Myslím, že to splnilo svoj účel, pretože všetko je na dobrej ceste, aby sa v rámci veľtrhu FIAC prezentovala aj slovenská galéria so slovenským zastúpením.

Zaujímajú sa Francúzi o slovenské umenie a Slovákov?

Neviem, do akej miery sa aktívne zaujímajú, no na sto percent viem, že keď prišli do kontaktu s kvalitným slovenským umením, boli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra v karanténe

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie