Denník N

Internet nás neoslobodzuje, ale zotročuje

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Twitter by mohol trestať tých, čo vyvolávajú falošné poplachy. To je však náročné. Hlavným záujmom spoločnosti je chrániť sa pred súdnymi procesmi, takže nezverejňuje potenciálne nelegálny materiál.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Čínska komunistická strana nerozhoduje iba o tom, čo čítajú a hovoria občania krajiny, v ktorej vládne už vyše sedemdesiat rokov. Určuje totiž aj vaše konanie. Pred pár dňami dokázala zastaviť aj jednu ženu na Novom Zélande, ktorá sa o svoje myšlienky delila so zvyškom sveta vrátane mňa.

Zavrite jej ústa

Anne-Marie Bradyová je jednou z najlepších pozorovateliek Číny na svete. Svojím sardonickým a vnímavým opisom vplyvových operácií pekinského režimu a väčšinou slabej západnej odpovede si vyslúžila 20-tisíc sledovateľov na Twitteri.

Onoho osudného dňa zastavilo kohokoľvek, kto sa pokúsil navštíviť jej účet @anne_mariebrady, varovanie. Dokonca aj niektoré jej nedávne tvíty boli zrazu „nedostupné“. Ak ste si ju chceli vyhľadať, objavili ste veľké nič: stala sa z nej digitálna neosoba. Twitter ju dokonca vymkol z jej účtu, aby už nemohla zverejňovať žiadne ďalšie tvíty, posielať správy ľuďom, prípadne sa sťažovať samotnému Twitteru.

Bradyová, profesorka na novozélandskej Canterburskej univerzite, si myslí, že jej „zločin“ spočíva v tom, že sa vysmievala skromnej medzinárodnej účasti na tohtomesačných oslavách stého výročia čínskej komunistickej strany. Pred desiatimi rokmi na oslave jej 90. narodenín zahraniční lídri zasypali tamojší režim chválou a gratuláciami. Tá hŕstka tohtoročných pozdravov prišla hlavne z Moskvy a Káhiry. Bradyová na to reagovala aj tým, že k tvítu pripojila odkaz na hit Lesleyho Gorea z roku 1963 s názvom Je to moja párty, a ak budem chcieť, budem plakať.

Twitter nevysvetlil, čo ho k jeho konaniu viedlo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie