Nad Slovenskom sa opäť vznáša Baťovej duch

Autor je prekladateľ a publicista

Myslieť si, že (niektorí) politici budú vo svojich výrokoch konzistentní, je síce vznešené, ale v zásade aj tak márne očakávanie. Sme tak – a neviem, či sme niekedy boli aj inak –, že politici svoje postoje neformulujú podľa svojho hodnotového ukotvenia. Väčšina z nich ho, ostatne, nikdy ani nemala.

Práve preto boli pred časom predčasné voľby pre Roberta Fica pomaly protištátnym prevratom, ale teraz sú, naopak, nanajvýš žiaduce. Práve preto Peter Pellegrini pred pár dňami nehlasoval za návrh, ktorý chcel presne to, čo chce on teraz (aha, nepredložil ho on). Práve preto referendum o predčasných voľbách zrazu presadzuje aj Igor Matovič, t. č. minister, hoci priamo v programe mal napísaný presný opak.

Čudovať sa nad tým je teda tiež vznešená aktivita, ale inak je v rozpore s politickou realitou. V nej si politici hovoria iba a presne to, čo chcú. A čo im práve vyhovuje. Je to smutné vysvedčenie, a ak sa vám to nepáči, tak si nabudúce zvoľte takých, ktorí rozmýšľajú aj za horizont najbližšieho slnovratu. Ale to je zároveň asi tak všetko, čo môžete robiť.

O niečo zaujímavejšie, aj keď tiež nie nové, je to, kto za to môže.

Za pomalé očkovanie môže Lengvarský. To je ten minister, ktorého si Matovič osobne vybral – a odvtedy mu robí prakticky vo všetkom napriek. No a keďže Matovič akékoľvek ministrove kroky vytrvalo a systematicky podkopáva, na vine je logicky minister. Ešte sme napríklad nezaznamenali, že by sa bývalému premiérovi napriek nesmiernej a úprimnej snahe podarilo zaočkovať, hoc aj tým Sputnikom. Zato výhovoriek sme zaregistrovali nekonečné množstvo.

Ale na vine je minister. Veď dobre.

Pri referende je to ešte jasnejšie. Na vine nie sú tí, ktorí menia názory podľa ročného obdobia. Ani tí, ktorí prídu s potenciálne protiústavnou otázkou. Na vine je prezidentka, ktorá sa s potenciálne protiústavnou otázkou obrátila na Ústavný súd a požiadala ho, aby povedal, či teda tá otázka protiústavná nie je.

Asi sa zhodneme, že zhruba v tom spočíva v takejto situácii úloha prezidentky a Ústavného súdu. Teda za predpokladu, že nechceme, aby vyhlásila referendum, ktoré by súd spätne vyhlásil za protiústavné – hoci treba uznať, že ide o lákavú možnosť, ktorá by v už aj tak rozvrátenej spoločnosti otvorila úplne novú dimenziu chaosu.

Nehodnotím rozhodnutie Ústavného súdu, o práve úprimne nemám ani potuchy. Hodnotím logiku.

Keď Filip Šebo krátko a neúspešne hral za Glasgow Rangers, fanúšikovia ich najväčšieho rivala Celtica vymysleli frázu „to do a Šebo“. Označovala sa ňou strela, ktorá mala pôvodne smerovať na bránu, ale namiesto toho skončila tridsať metrov nad ňou, bola úplne mimo, trápna, smiešna a ešte aj škaredá.

My by sme si pri pohľade na Lengvarského a prezidentku (a všetkých pred nimi a po nich) mohli zaviesť termín „to do a Baťová“. Mohol by znamenať nájdenie nepriateľa, ktorému sa pripíšu všetky zlé vlastnosti, je podrobený kritike a celkovo verejne popoťahovaný, a to z jedného dôvodu – že nedovolil politikom robiť si, čo sa im zachce. Lebo, evidentne, keď potrebujú zmanipulovať svojich voličov, nezastavia sa pred ničím.

Oni nie sú na vine. Oni nikdy.