Denník N

Catenaccio ako stav mysle. Ak sa pozrieme do histórie, je defenzívna povesť Talianska spravodlivá?

Paolo Maldini počas zápasu proti Belgicku na Eure 2000. Foto - TASR/AP
Paolo Maldini počas zápasu proti Belgicku na Eure 2000. Foto – TASR/AP

Taliansko sa dostalo do finále tohtoročného Eura (v nedeľu o 21.00 proti Anglicku) s veľkým prehľadom. Tréner Roberto Mancini uspel preto, že sa odvrátil od národnej futbalovej identity. Taliansko sa nespolieha len na defenzívu, ale vďaka skvelej záložnej trojici aj drží loptu.

Keď sa pozrieme na dnešné Taliansko, ani zďaleka nejde o slávne defenzívne catenaccio. Je však defenzívna povesť talianskeho futbalu spravodlivá?

Pri pohľade na históriu futbalu to až tak jasne nevyzerá. Taliansko totiž dokázalo počas posledných sto rokov vychovať viacero futbalových umelcov: od Giuseppeho Meazzu a Silvia Piolu pred druhou svetovou vojnou cez Gianniho Riveru až po Francesca Tottiho či Andreu Pirla. Pri najväčších úspechoch podržali Talianov slávni brankári: Gianpiero Combi, Dino Zoff či Gianluigi Buffon, ktorí boli dobrí aj v rozohrávke.

Nebolo to len o obrane, Taliansko väčšinou vždy chcelo aj loptu. Defenzívna povesť skôr vyplýva z toho, že dokázalo brániť najlepšie zo všetkých.

Jasným príkladom je stopér Giorgio Chiellini, ktorý spravil z bránenia umenie. Keď vykopne loptu z bránkovej čiary, raduje sa rovnako, akoby strelil gól súperovi.

„Všetci talianski obrancovia vždy vedeli s loptou driblovať aj nahrávať. Dokážu predpovedať smer prihrávky, a keď majú loptu na kopačke, zodvihnú hlavu a rozmyslia si, kam ju pošlú,“ píše John Foot v knihe Calcio. „Bezhlavé odkopnutie je poslednou možnosťou, nie tou prvou. Zlé odkopy talianskych fanúšikov rozčuľujú rovnako ako dlhé nákopy dopredu. Taliani ich nazývajú campanili – zvonice.“

Vo všeobecnosti bola podľa Foota talianska ofenzíva vždy založená na princípoch, aké dnes využíva aj Mancini. Namiesto nákopov cez stred ihriska sa Taliansko sústredilo na smrtiace rýchle protiútoky, pričom do ofenzívy išlo vždy s väčším počtom hráčov.

Ďalším z defenzívnych umelcov bol Paolo Maldini, legenda milánskeho AC. „Ak musím spraviť skĺzačku, už v tom momente viem, že som spravil chybu,“ povedal.

Boh existuje

Futbal sa od druhej polovice devätnásteho storočia delil na tých, ktorým išlo o krásnu hru, a na pragmatikov, ktorým išlo o výsledok. Kde sa nachádza Taliansko?

Gianni Brera, najznámejší futbalový novinár v histórii Talianska, hovoril, že perfektný futbalový zápas by sa skončil 0:0.

Napriek tomu sa v debatách o najlepších futbalistoch histórie často spomínajú technickí Taliani. V roku 1993 získal Zlatú loptu Roberto Baggio, ktorý bol typickým „číslom 10“, teda tvorcom hry. Pred troma rokmi v rozhovore pre Denník N hovoril, že jeho prvoradým cieľom vždy bolo zabávať ľudí.

„Vždy som hral s takouto túžbou, aby mali ľudia na štadióne zábavu. Už neviem, či to je u ostatných rovnako. Ja však môžem hovoriť za seba a môžem povedať, že som sa vždy snažil práve o toto,“ smial sa.

Baggio, prezývaný Il Divin Codino (Božský cop), bol v deväťdesiatych rokoch miláčikom Talianska. Na MS 1990 dal nádherný gól Československu, keď získal loptu pri stredovej čiare a po sóle prešiel až do šestnástky.

„Vtedy som si uvedomil, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie