Denník N

Literatúra proti prázdnote

Kým literatúra na Ukrajine pomohla v ľuďoch prebudiť solidaritu, na Slovensku sa diskusie uberajú skôr smerom, či má ešte v súčasnosti písať knihy zmysel.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

V ukrajinskom Ľvove som navštívil knižný veľtrh Fórum vydavateľov, ktorý je spojený s festivalom Book forum a pokladá sa za najväčší v strednej Európe. Udalosťou žilo celé mesto, podujatia sa konali na desiatkach miest a námestiu kraľovali stánky s ponukou vydavateľstiev.

Celé dni som v centre stretával neuveriteľné množstvo ľudí s knihami v plných taškách s logom festivalu, o literatúre sa hovorilo takmer v každom podniku. O čítania a besedy bol obrovský záujem. Plnú sálu si mohol užiť napríklad aj Ivan Štrpka. Pri záverečnom celonočnom čítaní desiatok autorov v divadle bolo 300 miest beznádejne vypredaných, ľudia sa tlačili na schodoch v uličkách a na preplnených chodbách čakali na príležitosť, keď sa uvoľní nejaké miesto.

Podobná situácia nie je len záležitosťou jedného knižného sviatku ročne v Ľvove. Ukrajinu vojna spojila a literatúra pri tom zohrala veľkú úlohu. Spisovatelia besedujú po celej krajine a najmä neďaleko frontovej línie v Luhansku a Donbase. Olena Stepanenková tam organizuje charitatívne čítačky, na ktoré sa často príde pozrieť aj viac ako tisíc ľudí, aby si vypočuli súčasné hviezdy, ako sú Jurij Andruchovič, Serhij Žadan alebo Ľubov Jakymčuk. Výťažok z dobrovoľného vstupného, ale aj zbierky šatstva a liekov sú určené pre vdovy, osirelé rodiny a ďalšie obete konfliktu, ktoré prišli o domov.

Krátko po návrate do Bratislavy som bol na besede s básnikom Jánom Buzássym. Krstil novú knihu Na mieste a spomenul svoju najväčšiu obavu. Citoval pritom verš francúzskeho diplomata a básnika Saint-Johna Perseho, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru: „Prázdnota je sídlom diabla.“ Hovoril o prázdnote v obývačkách novostavieb, pred budovami nákupných centier i tej duchovnej. Tam, kde je prázdno, majú zlé sily priestor rozvíjať sa. Ján Buzássy dúfa, že práve umenie a literatúra by prázdnotu životov dokázali zaplniť. Kultivovať myslenie, naučiť čitateľa uvažovať v súvislostiach, zaoberať sa svedomím.

Zatiaľ sme však spoločnosť, ktorej hlavným cieľom je starať sa o svoje pohodlie a nepozerať sa naokolo. Vládne tu prázdnota reprezentovaná apatiou, povrchnosťou a otupenosťou. Ľahostajnosťou k utrpeniu a beznádeji. Solidarita je nadávka, dobrovoľníci sú v očiach väčšiny smiešni hlupáci. Pomoc ľuďom v núdzi zostáva záležitosťou jednotlivcov.

Kým literatúra na Ukrajine pomohla v ľuďoch prebudiť solidaritu, na Slovensku sa diskusie uberajú skôr smerom, či má ešte v súčasnosti písať knihy zmysel. Aj tak ich čítajú len tí, čo píšu. V našich končinách by slovné spojenie „výťažok z besedy so spisovateľom“, ktoré som počul na Ukrajine, znelo ako sci-fi. Kto by si už chcel za také niečo dobrovoľne zaplatiť? Veď aj zdarma u nás prebiehajú čítačky a besedy s autormi v komornej atmosfére.

Ivan Štrpka bude onedlho vystupovať aj v Bratislave na festivale Dni slovenskej literatúry. Bude diskutovať o hudobných textoch spolu s Benem, Lyrikom, Jánom Štrasserom a Katarziou. Dúfam, že sa naňho príde pozrieť aspoň polovičný počet divákov ako v Ľvove. Bol by to sviatok nielen pre našu literatúru.

Komentáre

Teraz najčítanejšie