Futbalová brankárka Korenčiová hrá za AC Miláno. Penalta sa dá iba zle kopnúť, nie chytiť, hovorí

Talentovaná slovenská brankárka Mária Korenčiová vystriedala viacero profesionálnych zahraničných klubov, v súčasnosti hrá za AC Miláno v talianskej sérii A. V slovenskej ženskej futbalovej reprezentácii odohrala 94 zápasov a v roku 2020 sa na Slovensku stala futbalistkou roka.

V rozhovore hovorí o svojej ceste k futbalu, o tom, čo sa odohráva v jej hlave, keď ide chytať gól, ale aj o tom, čo bude robiť po skončení futbalovej kariéry, ktorá futbalistkám poskytuje podstatne menej finančných istôt ako mužským hráčom.

Na futbale ma vždy fascinoval okamih, keď sa kope penalta. Mohol to byť dovtedy vyrovnaný zápas, v ktorom obe družstvá hrali takmer rovnako, a zrazu je tu moment, v ktorom – z pohľadu tímu – všetko závisí od výkonu jediného človeka. Buď gól dá, alebo nedá. Buď gól chytí, alebo nechytí. Tento človek sa pre všetkých buď stane hrdinom/hrdinkou, alebo ho znenávidia. Koniec koncov, práve to sa stalo vo finálovom zápase Eura 2020 hráčovi anglického tímu Bukayovi Sakovi. Ako sa to dá psychicky uniesť?

Z vašej otázky idú presne tie emócie, ktoré hráčka/hráč prežíva, keď tam stojí alebo sa na tú situáciu pozerá. V družstve sme však všetci spolu v dobrom aj v zlom.

Keď všetko funguje tak, ako má, tak je jedno, či ste na strane toho, kto penaltu premení, alebo toho, kto ju nepremení. Vždy je tam vaše družstvo. Svoje pocity zdieľate s ostatnými v tíme. Ak aj sú „vonku“ ľudia, ktorí vás v danom momente nenávidia alebo vás oslavujú, „vnútri“ je vždy tím ľudí, ktorí to vyvažujú, ktorí vás podržia, ktorí vám pomôžu precítiť emócie, ktoré je niekedy naozaj ťažké uniesť.

Predstavte si, že stojíte v bránke, oproti vám stojí hráčka, ktorá ide kopať penaltu. Situácia „kto z koho“. Čo sa vo vás vtedy deje? Musí byť vaša myseľ prázdna?

Hovorí sa, že penalta, teda pokutový kop alebo povestná „jedenástka“, sa dá iba zle kopnúť, nie chytiť. Ak ju hráč/hráčka kopne zle, mám šancu ju chytiť. Ak ju kopne dobre, môžem sa aj roztrhať, šancu chytiť ju nemám. Preto som ako brankárka z mentálneho hľadiska vo výhode. Môžem pre družstvo situáciu zachrániť, ale nemám čo pokaziť, nemám čo stratiť. Ak kop chytím, bude to skvelé, všetci budú radi, ale ak ho nechytím, nikto mi to nebude zazlievať, pretože to odo mňa nikto vopred neočakáva.

Určite sú spôsoby, pohyby a rozhodnutia, ktoré ľudia na brankárkach/brankároch okomentujú aj napriek tomu, čo som povedala, ale ako brankárky/brankári sme na tom lepšie.

Pri strelcoch/strelkyniach je to oveľa horšie, musia sa