Opäť sa im to trochu vymklo z rúk, ale stálo to za to (foto)

Bolo už nadránom, v noci z nedele na pondelok. Väčšina ľudí obvykle vtedy tvrdo spí, britskí muzikanti z kapely Dry Cleaning, ktorí mali za sebou päť koncertov za päť dní na trenčianskom letisku, sedeli v zákulisí a napriek prehre vo finále majstrovstiev Európy vo futbale žúrovali. Potom vstali a presunuli sa k niekoľkým desiatkam ľudí do stanu, kde sa začalo vítanie slnka hudbou.

Aj väčšina návštevníkov a produkcie festivalu Pohoda obvykle v pondelok spí, pretože klasická Pohoda sa končieva o deň skôr. Čo sa teda dialo od stredy do nedele? Bola to bonsaj verzia s oficiálnym názvom Pohoda on the Ground. Presne takto by mohla vyzerať Pohoda, keby vznikla len pred dvomi-tromi rokmi.

Symboly a premiéry

„Bude to výzva, ale ty máš predsa výzvy rád,“ povedal Michal Kaščák ešte pred začiatkom festivalu muzikantovi Daliborovi Kociánovi alias Stroonovi. Najskôr sa totiž rozprávali iba o hraní úplne na konci festivalu, ale nakoniec sa dohodli, že si podobne ako zahraničné kapely zahrá päťkrát. A naozaj zahral – päť koncertov za sebou o piatej ráno.

Bol to surrealistický výjav. Malo to byť vítanie slnka, ale slnko na záver nevyšlo a pršalo. Anglické počasie ani prehratý futbalový zápas nezabránili členom britskej kapely Dry Cleaning prísť o piatej ráno počúvať špeciálnu verziu skladby Steva Reicha Clapping Music. Stroon ju hral na vibrafón s bubeníkom Jozefom Krupom. V druhej časti si sadol na kraj pódia a začal učiť návštevníkov nosný rytmický model skladby. Štvrtina z nich už ledva stála na nohách, ale tí ostatní sa ochotne pridali.

„Úplne sa mi otočil režim, bola to rehoľa. Chodil som spávať o jedenástej, aby som to zvládol, pivko sme si dali vždy až ráno, po šichte,“ hovorí Stroon krátko potom, ako zišiel z pódia po poslednom vystúpení. Nepôsobí unavene, ale to ani väčšina z produkcie festivalu.

Vítania slnka boli venované aktivistovi Alexejovi Sančukovi, ktorý bubnoval na demonštráciách v Bielorusku a skončil vo väzení. Ak však chcete ešte lepší symbol toho, čo je Pohoda, tento rok to bolo vystúpenie dvojice DJ Ramzy Al Spinoza & MC Safaa Hathot na starom radare. Je to ďalšia ukážka toho, ako sa dajú dôležité veci komunikovať cez umenie. Dať dokopy židovského dídžeja a palestínsku raperku na pódiu z nefunkčnej vojenskej techniky by zároveň mohol byť silný slovenský kandidát na Nobelovu cenu za mier.

Presne takéto špeciálne veci sa obvykle dejú na Pohode. Tento rok k nim patrili napríklad premiéra skupiny Srnka, projektu skladateľa Mira Tótha s comebackom speváčky Michaely Paštékovej na texty od televíznej postavičky Raťafák Plachta z 80. rokov, alebo nečakané účinkovanie rôznych hudobníkov v rôznych projektoch. Rekordérom v počte vystúpení sa stal gitarista Marek Buranovský, stihol si zahrať štyrikrát – so svojou kapelou Vojdi, s Raptorom Kochom, s God and Eve aj so spomínanou Srnkou.

Pohoda on the Ground bola v prvom rade kreatívnym cvičením, ako zredukovať 30-tisícový festival na akciu s kapacitou tisíc ľudí. Okrem piatich dní to znamenalo tri hlavné pódiá plus dve špeciálne (okrem radaru aj električka T3 – kultúrny prostriedok, presťahovaný z Bratislavy), otvorenie programu pre desať klubov z celého Slovenska a každodenné testovanie ľudí v areáli.

„Nechceli sme vytvoriť ďalší z festivalov s tisícovou kapacitou, akých je na Slovensku veľa, ale chceli sme pripraviť náš pohľad na to, ako by dnes festivaly mohli vyzerať. Preto tu bolo veľa veľkorysých riešení v konštrukciách, servise, v službách aj v programe, ktorý mohli ľudia za deň zažiť,“ hovorí šéf festivalu Michal Kaščák.

„Začalo nám to nekontrolovateľne rásť, pretože festival sa nedá len tak predeliť tridsiatimi. Ale ani veľká Pohoda nie je postavená len na racionálnych princípoch. Musí tam byť, samozrejme, veľmi silná pragmatická časť typu bezpečnosť alebo ekológia, ale potom je veľmi dôležité zachovať si tvorivú slobodu, čiže vyraziť do rôznych smerov, ktoré sa na úvod môžu zdať nezmyselné alebo prehnané. Rozmýšľal som napríklad, že by sme mali o jedno pódium menej. Nič by sa nestalo. Iba by sme spoznali o päť klubov menej. A to by bola škoda.“

Čísla a čo bude ďalej

Bolo to vlastne niekoľko festivalov v jednom. Na hlavnom pódiu každý deň tie isté mená, na dvoch vedľajších každý deň iný program pripravený inou dvojicou klubov z celého Slovenska. Dá sa to chápať aj ako gesto od Pohody, ktorá dostala finančnú covidovú dotáciu z ministerstva hospodárstva (367-tis. eur) na vykrytie časti strát za rok 2020 aj jednorazový grant z Fondu na podporu umenia (80-tis. eur).

A čo hovoria oficiálne čísla po skončení festivalu? Nula pozitívnych pri vyše štyritisíc (antigénových) návštevníckych testoch a dvetisíc (PCR) testoch produkčného tímu, brigádnikov a umelcov. Takmer 72 percent ľudí, ktorí prišli na festival, bolo zaočkovaných.

Pritom testovanie všetkých nezaočkovaných ľudí na vstupe sa nemuselo robiť. Nevyplýva z kultúrneho covid automatu, iba z jednej vyhlášky ministerstva zdravotníctva. Ale Pohoda si vybrala prísnejšie nastavenie zámerne.

„Išlo nám o minimalizáciu rizík a chceli sme, aby mohli byť v areáli uvoľnenejší ľudia aj členovia tímu. Čísla však nie sú najpodstatnejšie, pretože príliš limitovali všetko, čo sme robili. Podstatnejšie je, že sa podarilo urobiť živé podujatie so živými návštevníkmi. Bolo jasne vidieť, ako funguje, keď sa ľudia môžu opäť stretnúť, akú to má silu. Mám pocit, že nikdy nebola taká uvoľnená a prajná atmosféra v zákulisí ako tento rok. Všetci akoby sa nevedeli nasýtiť možnosti sa stretnúť, to bolo pre mňa tou najväčšou silou,“ tvrdí Michal Kaščák.

Vypredaná bola nakoniec iba sobota, tesne sa nevypredal piatok. To bolo spôsobené tým, že organizátori si najskôr vyložili vyhlášku epidemiológov tak, že v areáli môže byť dokopy tisíc ľudí, nielen návštevníkov. Do prvého kola predpredaja dali iba dve tretiny lístkov, potom museli zrušiť na poslednú chvíľu dve britské kapely pre meniace sa opatrenia medzi krajinami a najmä – až týždeň pred začiatkom festivalu bolo isté, že Trenčín sa dostane medzi zelené okresy. Pri maximálnej kapacite 500 ľudí by sa musel festival zrušiť.

Kto prišiel, zažil mnohé veci, ktoré bežne na Pohode nezažije. Crowdsurfing, ohne v areáli, prázdny dvojkilometrový letiskový runway, stierajúci sa rozdiel medzi pódiom a priestorom pod ním, aj nový cirkus, ktorý mal veľký divácky úspech. Premiéry niekoľkých špeciálnych hudobných zostáv aj premiéru vratných riadov, vďaka ktorým sa výrazne zmenšil odpad z jedla a obalov. Ďalšie ekologické plus je, že areál používal čisto elektrinu z pevnej siete a z obnoviteľných zdrojov, bez dieselových generátorov.

Na tomto festivale ste sa nenachodili toľko ako na jeho veľkom súrodencovi, no na druhej strane blízkosť pódií vytvárala zvukové presluchy z koncertov a zvukových skúšok. A porovnávanie môžeme uzavrieť s tým, že aj táto Pohoda mala „tekutý rozpočet“, čo je dôsledkom snahy o vyšší štandard servisu pre návštevníkov a plnohodnotný sprievodný vizuálno-diskusný program.

Čo bude ďalej?

„Tento rok by sme chceli ešte urobiť Koncert pre všímavých, festival Doma dobre a festival Pohoda indoor camping. Ale očakáva sa zhoršenie epidemiologickej situácie, tak je možné, že Pohodu indoor camping presunieme na rok 2022, pretože návrat tejto akcie musí byť so všetkým, čo k nej patrí. Je možné, že ešte niekedy vznikne niečo podobné ako Pohoda on the Ground, pretože koncept sčasti opakujúceho sa a sčasti meniaceho sa programu sa mi zdá zaujímavý. Teraz sa však najviac sústreďujeme na rok 2022, aby sme mohli urobiť Pohodu, ako ju poznáme – bez obmedzení.“