Zbytočný koaličný gól do vlastnej bránky

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslancom NR SR (klub SaS)

Nedávno schválenou novelou zákona o rokovacom poriadku Národnej rady sa okrem iných zmien reagujúcich na obmedzenia počas pandémie zaviedli aj verejne dostupné audiovizuálne prenosy z rokovaní parlamentných výborov. V dôsledku pandémie totiž dochádzalo k faktickému porušovaniu zákona o rokovacom poriadku, ktorý v § 50 ods. 1 predpokladá, že rokovania výborov sú až na zákonom stanovené výnimky verejné. To znamená, že sa na rokovaní výborov môžu zúčastniť a za normálnych okolností aj zúčastňujú médiá, ale aj iná verejnosť.

Koniec neverejným verejným výborom

Počas pandémie a ňou vyvolaných obmedzení však bol obmedzený aj prístup verejnosti do budovy Národnej rady, a tak sa v niektorých obdobiach na rokovanie výborov nedostali ani novinári, takže výbory boli síce na papieri verejné, ale de facto neverejné.

Vo vzťahu k verejnosti schôdzí Národnej rady to nebol až taký problém. Verejnosť sa síce nedostala na parlamentný balkón, ale každý mohol sledovať priebeh parlamentných schôdzí prostredníctvom audiovizuálnych prenosov, ktoré sa z nich robia, alebo prostredníctvom audiovizuálnych záznamov schôdzí na webovej stránke parlamentu.

Zo zasadnutí parlamentných výborov sa však dosiaľ až na výnimky prenosy nerobili. Niektorí koaliční poslanci sme sa na tento problém snažili poukazovať už pred rokom, Kancelária Národnej rady však prenosy z výborov z technických a legislatívnych dôvodov nedokázala zabezpečiť. Náprava tak prichádza až s nedávno schválenou novelou rokovacieho poriadku, ktorá určuje, že aj z verejných zasadnutí výborov sa bude uskutočňovať verejne dostupný audiovizuálny prenos.

Kondrótov pozmeňovák: Neverejná ochrana verejného záujmu

Výsledný dojem zo stransparentnenia rokovaní výborov však výrazne kazí schválenie pozmeňujúceho návrhu poslanca Maroša Kondróta (Smer-SD), ktorým sa doteraz povinne verejné rokovanie parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zmenilo na povinne neverejné v prípade, že ide o konania o porušení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií totiž v zásade robí dve veci. Kontroluje majetkové oznámenia verejných funkcionárov a rozhoduje o tom, či sa verejní funkcionári nedostali do konfliktu záujmov a svojím konaním alebo nekonaním neporušili ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Tú prvú, viac-menej formálnu a pre verejnosť nie príliš zaujímavú vec bude výbor aj naďalej riešiť na verejných zasadnutiach. Pre verejnosť podstatne zaujímavejšie konania o porušení ústavného zákona by sa však odteraz už mali diať na neverejných zasadnutiach výboru.

Pochybný argument Správnym poriadkom

Poslanec Kondrót odôvodnil neverejnosť rokovaní výboru tým, že výbor v konaniach o ochrane verejného záujmu koná ako správny orgán a na jeho konanie sa podľa § 11a ústavného zákona „primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní“, teda Správneho poriadku. A podľa § 21 ods. 3 Správneho poriadku je ústne pojednávanie „neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak“.

V našom prípade však osobitný zákon, teda rokovací poriadok, stanovil inak. Kondrótovým pozmeňovákom menený § 11 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku NR SR totiž až doteraz znel: „Rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitného predpisu je vždy verejné.“ Išlo teda zjavne o Správnym poriadkom predpokladanú a zákonom stanovenú výnimku z neverejného charakteru ústneho pojednávania v rámci správneho konania. Zo zrozumiteľného dôvodu, že verejný záujem na verejnej kontrole verejných funkcionárov zjavne prevažuje nad požiadavkou neverejnosti ústneho pojednávania v rámci správneho konania.

Tak v čom bol problém? V potrebe ochrany osobných údajov? Osobné údaje predsa možno chrániť spôsobom, akým výbor rokuje, keď narába s informáciami obsahujúcimi osobné údaje, a spôsobom vystupovania členov výboru, netreba hneď zavádzať najtvrdšie obmedzenie v podobe povinne neverejného rokovania výboru.

Neprimeraná primeranosť

Kondrótova argumentácia nesedí ani z toho dôvodu, že nezodpovedá odvolávke na Správny poriadok obsiahnutej v § 11a ústavného zákona. Tá totiž nehovorí o tom, že konania podľa ústavného zákona sa uskutočňujú podľa Správneho poriadku, ale iba to, že sa na tieto konania primerane použijú ustanovenia Správneho poriadku.

Samotné ustanovenie § 11a pritom nie je v ústavnom zákone od začiatku, dostalo sa doň relatívne nedávno – novelou ústavného zákona schválenou 31. januára 2019 a účinnou od 1. januára 2020. Aký bol úmysel ústavodarcu pri doplnení odvolania na primerané použitie ustanovení Správneho poriadku, sa môžeme dozvedieť z dôvodovej správy k návrhu novely, ktorá vo vzťahu k tomuto ustanoveniu uvádza: „Uvedené ustanovenie umožňuje použitie zákona o správnom konaní v prípade, kde je to možné, ako napr. doručovanie písomností, počítanie lehôt, dokazovanie a pod. Z tohto dôvodu sa v texte návrhu uvádzajú slová ‚primerane použijú‘.“

Je pomerne zrejmé, že zmyslom tejto zmeny bolo legislatívne ošetriť praktické aspekty konania, ako sú doručovanie písomností či počítanie lehôt, ktoré boli dovtedy riešené s odvolaním sa na ustanovenia Správneho poriadku len na základe rozhodovacej činnosti výboru, nie na základe toho, že by to bolo uvedené priamo v ústavnom zákone. Ak by zámerom ústavodarcu bolo zásadne zmeniť dovtedy verejný charakter konaní o ochrane verejného záujmu na neverejný, je viac ako pravdepodobné, že by si to v dôvodovej správe našlo aspoň takú stručnú zmienku ako počítanie lehôt alebo doručovanie písomností.

Rovnako je možné predpokladať, že ak by sa v dôsledku tejto zmeny ústavného zákona mali rokovania výboru zmeniť na neverejné, Národná rada by bola už vtedy premietla takúto zmenu do zmeny rokovacieho poriadku, čo sa však nestalo. Vzhľadom na vyššie uvedené sa javí nedávne zavedenie neverejného konania vo výbore ako nie práve primerané deklarovanej primeranosti použitia ustanovení Správneho poriadku.

Kondrótov paradox: O členoch vlády neverejne, o poslancoch mestských zastupiteľstiev verejne

Úmysel ústavodarcu pritom zjavne bol, aby rozhodovanie o konaniach podľa ústavného zákona bolo verejné. Rozhodovanie o týchto konaniach totiž v roku 2004 pri schválení ústavného zákona zverila NR SR orgánom, ktorých rokovanie je z povahy veci aj zo zákona verejné: parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, obecným, mestským, miestnym a krajským zastupiteľstvám a akademickým senátom verejných vysokých škôl. Ak by ústavodarca zamýšľal urobiť predmetné konania neverejnými, zveril by rozhodovanie o nich orgánom, ktoré rokujú neverejne, alebo by požiadavku neverejnosti ustanovil priamo v ústavnom zákone. Ale neurobil tak.

Dôsledkom schválenia Kondrótovho pozmeňováka tak bude bizarný paradox. O porušení ústavného zákona rektormi vysokých škôl, starostami obcí, poslancami mestských, miestnych a krajských zastupiteľstiev sa bude aj naďalej rokovať verejne, lebo akademické senáty, obecné, mestské, miestne aj krajské zastupiteľstvá rokujú verejne. No o porušení ústavného zákona prezidentkou, poslancami Národnej rady, členmi vlády, sudcami ústavného súdu, členmi súdnej rady, členmi Bankovej rady NBS, štátnymi tajomníkmi, predsedami samosprávnych krajov, primátormi miest a ďalšími verejnými funkcionármi bude parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií rokovať za zatvorenými dverami.

V rozpore s úmyslom ústavodarcu

O úmysle ústavodarcu rokovať o porušení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejne svedčí aj skutočnosť, že vzápätí po návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bola v roku 2004 schválená novela rokovacieho poriadku NR SR, ktorou sa stanovilo, že rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov má byť vždy verejné – vyššie spomínaný § 11 ods. 2 ústavného zákona. Návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (tlač 547) schválila NR SR 26. mája 2004 o 10.52 hod. Návrh skupiny poslancov na vydanie súvisiacej novely rokovacieho poriadku (tlač 548) schválil parlament nasledujúci deň – 27. mája 2004.

S výnimkou mandátového a imunitného výboru a kontrolných výborov, ktoré zasadajú neverejne (§ 57 ods. 3 a § 60 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku), sú schôdze ostatných výborov zo zákona verejné (§ 50 ods. 1 prvá veta). Aj ich rokovanie však možno vyhlásiť za neverejné, ak „sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva alebo ak to ustanoví osobitný zákon“ alebo ak sa na tom z iných dôvodov uznesie trojpätinová väčšina všetkých členov výboru (§ 50 ods. 1 tretia veta v spojení s § 18 ods. 2 a 3).

Pri výbore pre nezlučiteľnosť funkcií zákon o rokovacom poriadku od schválenia novely v roku 2004 takúto možnosť nepripúšťal – rokovanie výboru vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov muselo byť podľa zákona vždy verejné.

Súvislosť s novým ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu je deklarovaná hneď v úvode dôvodovej správy návrhu novely rokovacieho poriadku z roku 2004. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza: „Rokovací poriadok vyslovene v prípade tohto výboru neustanovuje, že jeho schôdze sú neverejné, ale táto možnosť tu je prostredníctvom § 50 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 a 3. V záujme transparentnosti navrhujeme, aby schôdze tohto výboru, keď bude konať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, boli vždy zo zákona verejné.“ A Národná rada v roku 2004 túto zmenu schválila. Kondrótov pozmeňovák postavil tento záujem o transparentnosť z roku 2004 na hlavu a ustanovil, že o uvedených konaniach bude výbor rokovať vždy neverejne. Zmena tak ide úplne proti duchu ústavného zákona schváleného v roku 2004.

Ďalšie porušenie koaličnej zmluvy

Hlasovaním poslancov OĽaNO a Sme rodina za pozmeňujúci návrh opozičného poslanca došlo k ďalšiemu porušeniu koaličnej zmluvy. Tá síce pripúšťa, že koaliční poslanci budú hlasovať za opozičný návrh, ale musela by sa na tom najprv dohodnúť koaličná rada. K tomu však nedošlo. Informovať koaličných partnerov tesne pred hlasovaním, že podporíme opozičný návrh, nie je to isté ako dohodnúť sa na koaličnej rade na tom, že to urobíme, respektíve že koaličné strany dajú pri hlasovaní o opozičnom návrhu svojim poslancom zelenú kartu.

V tomto prípade navyše nemôže ísť o žiadne nedorozumenie, omyl alebo prehliadnutie záväzku vyplývajúceho z koaličnej zmluvy. Kondrótov pozmeňovák bol pôvodne obsiahnutý v rozsiahlejšom pozmeňujúcom návrhu pripravenom predsedom ústavnoprávneho výboru Milanom Vetrákom (OĽaNO). Táto jeho časť však bola na koaličnej rade vetovaná zo strany SaS, preto bola z neho vypustená. Všetkým koaličným partnerom teda muselo byť dávno vopred známe, že tento návrh nemá a nebude mať súhlas SaS. Napriek tomu zaň poslanci OĽaNO a Sme rodina zahlasovali a vďaka ich hlasom bol schválený.

Dokážem ešte pochopiť, ak niektorí koaliční poslanci porušia koaličnú zmluvu a hlasujú za opozičný návrh v takých témach, ako sú interrupčné zákony. Nevravím, že to schvaľujem, najmä nie v situácii, keď majú koaliční poslanci práve v tejto téme vytvorený dostatočný priestor na predkladanie vlastných návrhov, ale som schopný pochopiť, že pre niekoho je to taká zásadná vec, že si povie, že je preňho dôležitejšie hlasovať podľa svojho presvedčenia ako dodržiavať dohodnuté pravidlá. Ale aký môže byť dôvod pri pozmeňujúcom návrhu, ktorým sa má rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií stať neverejným?

Gól do vlastnej bránky

Navyše takúto zmenu idúcu priamo proti transparentnosti presadia na návrh opozície a spolu s opozíciou dva väčšie kluby vládnej koalície, ktorá má transparentnosť spolu s bojom proti korupcii zapísanú vo svojom vývesnom štíte na najčestnejšom mieste. Od koalície bojujúcej za transparentnosť sa to javí ako gól do vlastnej bránky. A pritom gól zbytočný a absolútne neodôvodnený až nepochopiteľný.