Stal som sa otcom už v devätnástich. Že som na to nebol pripravený, je asi každému jasné
Tomáš nebol na prvého syna pripravený a zanedbával ho. Potom sa roky trápil, či mu neublížil.
Tomáš má štyroch synov a vnuka na ceste. Najstarší syn má tridsať, najmladší tri roky, s budúcim synovcom budú možno chodiť do jednej školy.
„Neviem, čo ľudí viac šokuje: keď poviem, že mám tridsaťročného syna, alebo keď ma stretnú na ihrisku s najmladším. Raz som za príliš mladého a potom už, povedzme to tak krajšie, za ‚zrelého‘ otca,“ hovorí s úsmevom 49-ročný muž.
Drvivá väčšina jeho rovesníkov má prvorodených v pubertálnom veku alebo tesne po dvadsiatke. On sám neplánoval byť otcom v devätnástich.
„Ja som z tej hraničnej generácie, ktorej časť sa ešte ženila a vydávala, ako to bolo zvykom pred revolúciou – čiže krátko po dvadsiatke alebo hneď po vysokej škole – a druhá časť manželstvo odložila na neskôr, lebo študovala, cestovala po svete alebo si chcela najskôr niečo zarobiť,“ vysvetľuje a priznáva, že byť otcom a manželom v de facto tínedžerskom veku bol trochu extrém aj v 90. rokoch.
Jeho vtedajšie dievča, neskôr manželka, je ešte o pár mesiacov mladšia ako on. K neplánovanému tehotenstvu prišlo podľa Tomáša „pre
