Východoslovenská nížina je pre vedcov prírodným laboratóriom. Budeme na nej o pár rokov pestovať zeleninu alebo kaktusy?
Väčšina pôdy na Východoslovenskej nížine je ťažká. Nesúvisí to s jej váhou, ale s tým, že sa ťažko obrába. Vedci zo Slovenskej akadémie vied v Michalovciach skúmajú, ako sa v nej hýbe voda a či to môže uľahčiť prácu poľnohospodárom.
Na Východoslovenskej nížine dominujú pôdy s obsahom ílu, ktoré nie sú také úrodné ako černozeme na západnom Slovensku.
Keď na nich na jar zaprší, nasajú veľa vody a napučia – niekedy sa zväčšia až o tretinu. Technika sa do premočených pôd dostáva ťažko, čo komplikuje sejbu rastlín.
V lete sa zase ťažké ílovité pôdy vysušujú, zmrašťujú a vzniká sieť puklín. Taká, akú si predstavíme skôr na afrických či austrálskych púšťach než na úrodných nížinách.
Tieto zmeny spôsobujú, že sa pôda hýbe do všetkých smerov, čo komplikuje zakoreňovanie aj život rastlín. Väčšina pôd v nížine sa preto ťažšie obrába a je energeticky náročnejšia.
„Povrch pôdy sa po výške zmršťovaním a rozpínaním pohybuje, niekedy je to až 13 centimetrov,“ hovorí Milan Gomboš, vedúci Výskumnej hydrologickej základne Michalovce, ktorá patrí pod Ústav hydrológie SAV. Správanie pôdy je možné prirovnať k rozpínaniu koľajníc počas horúčav.
Ťažkých a stredne ťažkých pôd je pritom dokopy viac ako 97 percent. Riešením extrémov by podľa vedcov bola investícia do závlahového systému, ktorý by výkyvy reguloval.
V bode stresu sa rastliny prestávajú rozmnožovať
Michalovskí vedci zo SAV v rámci výskumu rátajú aj to, koľko vody sa z pôdy vyparí, koľko odtečie a koľko v nej zostáva pre rastliny.
„To sme nasimulovali od roku 1970 do roku 2018,“ hovorí Gomboš. Vysvetľuje, že posledné roky sa
