Denník N

Odborníčka na náboženstvá: Pre Korán je útok v Paríži hriech

Foto N - Matej Dugovič
Foto N – Matej Dugovič

Lucia Grešková sa na ministerstve kultúry zaoberá neregistrovanými náboženskými hnutiami a náboženským extrémizmom. Násilie islamských radikálov podľa nej môže znížiť podpora a zlepšenie podmienok pre moslimov.

Koľko moslimov je na Slovensku?

Keďže nejde o registrované náboženstvo, oficiálne štatistiky neexistujú. V roku 2011 sa v sčítaní ľudu prihlásilo 1934 ľudí k islamskej viere, toto číslo je však nepresné, nakoľko  kolónka vierovyznania obsahovala len registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a možnosť iné. A tak sa niektorí moslimovia prihlásili do kolónky iné, ktorá obsahuje aj iné vierovyznania a len 1934 dopísalo možnosť islamské náboženstvo. Avšak predstavitelia islamských organizácií na Slovensku tvrdia, že ich počet je aspoň 5-tisíc, pričom podľa nich konvertovalo okolo 150 Slovákov.

Prečo u nás nie sú radikálne prejavy islamu?

Nestretávame sa len s verejnými prejavmi radikalizmu. Islamský radikalizmus je na Slovensku v niekoľkých formách. Ide o  jednotlivcov či neformálne skupinky, ktoré pôsobia v rámci registrovaných moslimských organizácii. Verejne sa neprejavujú. V Brne vystupujú v mešitách aj radikálni moslimovia, ale sú monitorovaní. U nás je rozdiel v tom, že komunita je menšia, a aj keby tu bol extrémista, tak by sa neprejavil na Slovensku, ktoré by bral iba ako tranzitnú krajinu.

Sú teda u nás aj nebezpeční moslimovia?

Skúsenosti zo sveta, najmä z Európy, ukázali, že práve malé skupiny pôsobiace istý čas skryto alebo aj jednotlivci ako v Sydney to riziko naozaj predstavovali. Predpokladám, že na Slovensko chodia aj radikálnejší moslimovia, ale nemáme o tom oficiálne údaje. Mohli by tu byť aj bojovníci za Islamský štát, to ale monitorujú iné zložky. Neviem to ale potvrdiť.

Ako sa radikálni  islamisti môžu pozerať na Slovensko?

Na chýbajúcu mešitu či nezaregistrovanie islamu môžu mať negatívny názor. Podobne ako aj na účasť slovenských vojakov v zahraničných misiách na území moslimských krajín. Južná časť Slovenska zase patrila v minulosti pod nadvládu Osmanskej ríše, môžu vnímať terajšie Slovensko ako oblasť svojho budúceho vplyvu. Keď v médiách na jeseň ukazovali, ako by podľa Islamského štátu mala vyzerať ich krajina, a ktoré sú zóny ich záujmu, Slovensko sa tam južnou časťou objavilo.

Ovplyvnia útoky v Paríži aj situáciu na Slovensku?

Takéto útoky môžu s veľkou pravdepodobnosťou zvýšiť negatívny prístup obyvateľstva k moslimom. Veľa bude záležať od postojov tunajších predstaviteľov moslimských komunít k problematike islamského extrémizmu a jednoznačnému odmietaniu takýchto prejavov.

 

Ako vnímajú radikálnejší islamisti moslimských prisťahovalcov, ktorí sa v Únií usadia?

Aj oni sú pre nich nepriatelia. Hoci islam nie je o násilí, prisťahovalcov, ktorí sa prispôsobili demokratickým pravidlám, vnímajú radikáli rovnako ako krajinu, v ktorej žijú.

Aj moslimovia odsudzujú násilie, ako bolo v Paríži. Prečo sa potom útočníci považujú za islamistov, keď v rámci ich náboženskej spoločnosti by ich nepovažovali za prívržencov?

Majú isté autority, ktoré sa môžu verejne a v komunite vyjadrovať, ale je ich veľmi veľa. V jednom štáte ich môže byť aj desať a kým deväť útoky odsúdi, jedna ich môže podporiť. Pre Korán je ale to, čo sa stalo v Paríži, hriech. Útočníci nepôjdu do raja. To učí Korán. Násilné presadzovanie viery nepripúšťa. To, že sa v ňom hovorí o svätej vojne, tak to bolo myslené v tom čase, keď vznikal, keď bol boj medzi moslimami a barbarskými pohanmi, kde bolo potrebné na obranu použiť aj silu. Dnes vám aj väčšina kresťanov povie, že násilie je neprípustné, ale aj v kresťanstve sa hovorilo o spravodlivej vojne. Veľké moslimské autority hovoria, že toto nie je islam a robia to len jednotlivci, ktorí si to vysvetľujú len na základe, ako si to pochopili. Veľký problém pri radikalizácii súvisí s nevzdelanosťou, ľuďom, ktorí bojujú proti neislamskému svetu, chýbajú informácie.

Skončí časom násilie v mene islamu?

Aj v mene kresťanstva násilie stále trvá. Hoci je niekde už menšie, ako napríklad v Severnom Írsku, stále tu sú útoky jednotlivcov alebo komunít, ako napríklad na potratové kliniky v Spojených štátoch. Cesta k tomu je podpora pravého islamu a nevytváranie podmienok, ktoré normálnym moslimom život sťažujú. Ak je veriaci človek v akejkoľvek oblasti diskriminovaný, je tam priestor na vznik radikalizmu. Možno aj pri umiernenom moslimovi, keď sa bude stretávať s veľkou islamofóbiou, môže spôsobiť, že sa z neho stane radikál.

Ako sa správajú moslimovia u nás?

Nemajú záujem združovať sa pod viacerými organizáciami, je tu veľká nejednotnosť a chýba jedna základňa, ktorá by ich všetkých zastupovala. To otvára priestor na to, aby bol duchovný život moslimov na Slovensku a ich smerovanie ovplyvňované zo zahraničia. Príkladom môže byť aj pôsobenie Slovenského islamského hnutia – Hizballáh, ktoré žiadalo o registráciu občianskeho združenia ešte v roku 2003, no ostatné moslimské organizácie na Slovensku sa od neho dištancovali. V hnutí neboli ani moslimovia, ostatní to možno vnímali ako provokáciu. Podľa predstaviteľov ostatných islamských organizácii spomínané hnutie svojim pôsobením škodilo nielen moslimom, ale aj Slovensku a zbytočne zvyšovalo napätie.

Bude sa táto komunita rozrastať?

Pri zachovaní doterajších trendov nepredpokladáme výraznejší nárast islamu u nás. Slovensko naďalej zostane v pozícií tranzitnej krajiny. Iná situácia by však mohla nastať  v prípade rozhodnutia o usídlení väčšieho počtu moslimských utečencov na našom území.

Aký je rozdiel v prežívaní islamu v Bratislave, kde je komunita väčšia, a v menších mestách?

Pri reálnom každodennom prežívaní náboženstva to nehrá rolu, náročnejší je možno len prístup k modlitebniam. Poznám aj veľa moslimov, ktorí nevyužívajú centrá v Bratislave, ale chodia skôr do susedných krajín. Na dedine nemá ako prísť k stretom, keďže to náboženské prežívanie sa verejne neprejavuje. Nepochopenie je skôr pri väčšej angažovanosti, keby chceli centrum v malom meste. Na vidieku je čokoľvek cudzie vnímané s väčším nepochopením než vo viac anonymnej Bratislave.

Aké najväčšie problémy môže mať moslim na Slovensku?

Negatívne vnímanie vo veľkých mestách, u žien napríklad kvôli zovňajšku. Tým, že nie sú zaregistrovaní, nemajú ani nejakého vodcu či hovorcu, ktorí by za komunitu komunikoval. Autorita chýba v rámci komunity, ale aj pri komunikácii s nemoslimami.  Útoky v Paríži oficiálne žiadna moslimská autorita na Slovensku neodsúdila, ako to bolo napríklad pri spoločnom vyhlásení Konferencie biskupov Slovenska, Ekumenickej rady cirkví a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Autorita chýba aj pri niektorých náboženských obradoch ako sú svadby či pohreby.

Na Slovensku nie je zatiaľ žiadna mešita, chýba im?

Mešita a ďalšie čiastkové problémy ani moslimovia nepovažujú za až tak pálčivé, aj keď im do istej miery komplikujú náboženský život. V minulosti už viackrát chceli postaviť kultúrne centrum, ktoré by slúžilo aj širokej verejnosti. Narážali na zamietavé stanoviská samospráv, čo bolo v niektorých prípadoch zvýraznené aj zamietavým stanoviskom občanov. Na Slovensku neexistuje žiaden zákon, ktorý by obmedzoval alebo zakazoval moslimom stavbu kultúrneho strediska alebo mešity. Problém spočíva skôr v intolerantnom prístupe konzervatívnejších Slovákov mať také stredisko vo svojom okolí. Pokiaľ ale mešita nebude vybudovaná oficiálne napríklad nadáciou, a ľudia, ktorí v nej budú kázať, nebudú mať dôveru a súhlas ostatných, je lepšie, že sa doposiaľ ešte nevybudovala.

Teraz najčítanejšie