Sme jeden národ, povedal Putin Ukrajincom. Prečo by to mohlo zaujímať aj Slovensko
Nový Putinov článok v Rusku silno rezonoval, a preto stojí za to venovať pozornosť tomu, čo Rusi videli v očiach svojho autokratického prezidenta.
Autor je externý spolupracovník Deníka N, politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity a Metropolitnej univerzite Praha
Neprešiel ani celý mesiac od uverejnenia posledného Putinovho politicko-publicistického článku a už tu máme nový, tentoraz opäť veľmi rozsiahly text. Na 22 normostranách sa ruský prezident venoval „otázke historickej jednoty Rusov a Ukrajincov“. Pozornosť by mali venovať nielen Ukrajinci, ale aj Slováci.
Text nebol zverejnený v zahraničí, ako boli niektoré predchádzajúce, ani v žiadnom z ruských médií, ale priamo na oficiálnej webovej stránke Kremľa, a to v ruskej aj ukrajinskej verzii. Každý tak má možnosť vidieť, ako si Putin váži nielen Ukrajinu a jej obyvateľov, ale aj ukrajinský jazyk, a to najmä v čase, keď Kremeľ zúrivo tvrdí, že na Ukrajine prenasledujú ruštinu a rusky hovoriacich ľudí.
Autor sa nepochybne snažil, aby jeho článok pôsobil analytickým dojmom a aby mal čitateľ pocit, že objektívne fakty predkladá nezaujatý pozorovateľ. Výsledok však úplne zodpovedá štýlu, ktorý si už dávno osvojili Putin, Medinskij a Lavrov – aby sme vymenovali aspoň niektorých zo súčasných ruských politikov, ktorí sa v posledných rokoch s obľubou venujú podobným štylistickým cvičeniam.
Putin hneď na úvod vyhlásil, že Rusov a Ukrajincov stále považuje za jeden národ a „múr, ktorý bol v posledných rokoch postavený medzi Ruskom a Ukrajinou, medzi dvoma časťami jedného historického a kultúrneho priestoru, považujem za naše veľké spoločné nešťastie, za tragédiu. Je to výsledok bežných chýb, ktorých sme sa dopustili v minulosti“.
Ak niekto dúfal, že vyhlásenie o chybách, ktorých sa dopustili obe strany, naznačuje možnú zmenu zmýšľania (a následne možno aj politického kurzu), ďalšie riadky ho čoskoro vyviedli z omylu. Rusko (a teda aj Putin a všetci, ktorí ho obklopujú) je v práve, pretože pravda je na jeho strane. Je to nielen historická pravda, ale aj medzinárodné právo. Rusko koná len vtedy, keď nemá inú možnosť a je donútené konať, prípadne použiť silu, na základe vonkajšieho tlaku.
V prípade súčasných vzťahov s Ukrajinou je situácia vraj o to horšia, že
