Denník N

Z Tisovca po Gemeri

Muránska Huta. Foto N – Monika Kompaníková
Muránska Huta. Foto N – Monika Kompaníková

Ak sa spoja aktívni občania, s podporou samosprávy, biznisu i verejných prostriedkov sa dajú aspoň trochu zlepšiť veci.

Nadpis znie hrdo, no, samozrejme, nebude o putovaní po celom Gemeri a Malohonte, to by zabralo týždne. Bývali sme v Tisovci, narodil sa tam otec mojej ženy Zorky. Bol v Povstaní, po ústupe do hôr sa mu podarilo dostať do Hrdzavej doliny nad Muráňom, kde bol až do oslobodenia.

Ja som sa tešil na návštevu bratranca s rodinou v Revúcej a chcel som vidieť Veľkú lúku na Muránskej planine, kam sme v 80. rokoch ako terapeuti pravidelne chodievali stanovať s abstinujúcimi pacientmi a ich rodinami, aby sa posilnili v odhodlaní nepiť. Syn Ivan miluje prírodu, túry, pramenistú vodu, lokálne potraviny, večerné debaty, občas nám púšťal Vivaldiho fagotové koncerty. Jeho priateľ Marek maľuje magické obrazy prírodných scenérií zachytávajúce zabudnuté fabriky, železnice a technické pamiatky, zasadené spolu s kostolmi do hôr.

Videli sme aspoň niečo z unikátnych pamiatok – ako vysokú pec v Červeňanoch, niekdajšie huty v Ploskom, drevenú kolkáreň s hudobným altánkom v Železníku, banícku kolóniu v Rákošskej Bani, kino Stachanov pri bývalej štôlni Ladislav, domy so železnými okenicami v Ratkovej, kamenné i drevené náhrobníky pomaľované motívmi vtákov či chrobákov v Hornom Tisovníku.

Bolo horúco ako málokedy v tomto kraji, schladili sme sa v divokrásnom jazierku Baba neďaleko obce Rovné, ukrytom hlboko v akomsi kráteri. Cestou k výhľadom z Tŕstia nad Tisovcom, pri preliezaní tiesňavy s lanami a železnými stúpačkami v Čertovej doline pod sedlom Zbojská, pri zostupe neznačkovaným chodníkom z Prednej Hory do Muráňa sme nestretli jediného človeka, pri výšľape hore Hrdzavou dolinou iba troch.

Spoznali sme však zaujímavých ľudí inde. Miroslav Siman, ktorý sa práve vracal z práce, dobrovoľník-sprievodca, nás pozval do nedávno otvoreného baníckeho múzea, ktoré občianske združenie Rákošská cächa vybudovalo v starej baníckej krčme, ktorá slúžila aj ako knižnica. Predsedu združenia Júliusa Pavelku viedla snaha dokumentovať stáročnú banícku činnosť: „Aby sme zachovali tradície a zastavili úpadok tohto regiónu, ktorý si už tridsať rokov nikto nevšíma. Veď Gemer stále zostáva neobjavený.“

V expozícii sú rôzne banícke nástroje a pomôcky z konca devätnásteho storočia, najcennejším predmetom je evidenčná kniha z roku 1798, ktorá patrila baníckemu spolku. „Nikde inde na Slovensku nenájdete pokope na naozaj kompaktnom území toľko technických pamiatok ako v regióne Gemer, a ešte spojených s nádhernou prírodou,“ ocenil ich prácu podpredseda BBSK Ondrej Lunter. Kraj ich činnosť podporuje a okrem ďalších verejných zdrojov prispela aj firma HB Reavis a Nadácia Volkswagen.

Dobrou správou je aj činnosť občianskeho združenia Skryté poklady Slovenska, ktoré aj s pomocou združenia Naša Revúca zveľaďuje hudobný altánok a jedinečnú drevenú banícku kolkáreň v Železníku. A práve teraz, 15. júla 2021, na základe oznámenia ministerstva životného prostredia na obecnom úrade v Ratkovej prerokovali zaradenie lokality Železník do navrhovaného územia európskeho významu.

Je to vcelku jednoduché: ak sa spoja aktívni občania, s podporou samosprávy, biznisu i verejných prostriedkov sa dajú aspoň trochu zlepšiť veci, ktoré vyzerali beznádejne.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie