Tipy na turistiku na hornej Nitre: Málo známy región s atraktívnymi skalami v lesoch

Text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi. Vznikol v spolupráci s Hiking.sk, ktorý môžete sledovať aj na Instagrame a Facebooku.

Hornonitrianska kotlina je zaujímavá oblasť na turistiku aj horolezectvo. Jej výhodou je, že z veľkej časti je neobjavená. Ani na lukratívne lokality ešte nedorazil masový turizmus. Je dostupná na jednodňový výlet takmer z polovice Slovenska. Či ste z Bratislavy, z Nitry, alebo od Trenčína, nemáte to ďaleko.

Kotlinu obkolesuje Malá Fatra, Strážovské vrchy, Nitrické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy a pohorie Žiar. Nie je tu žiaden národný park, zväčša sa budeme pohybovať v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie alebo CHKO Strážovské vrchy. To je výhoda pre dobrodružnejších turistov, pretože mimo rezervácií je možný pohyb aj mimo turistických chodníkov.

Obzvlášť zaujímavé je sopečné pohorie Vtáčnik, ktorého lesy skrývajú veľké množstvo skalných útvarov. Je tu tiež horolezcami veľmi vyhľadávaná lezecká oblasť Hrádok. Trénujú na nej na tatranské lezenie, pretože na tzv. skalkárske lezenie ide o veľmi vysokú stenu, kde sa dajú trénovať viacdĺžkové lezecké túry.

Vybrali sme pre vás zaujímavé lokality, ktoré sú vhodné na jednodňovú turistiku. Na záver pripajáme v skratke aj tipy na viacdňové vandrovačky pre turistov, ktorí radi zmiznú z civilizácie na dlhší čas.

Vtáčnik a Kláštorská skala

• 17 km, 975 m prevýšenia, 6 h, trasa na Turistickej mape
• stredne náročná celodenná túra

Vtáčnik je najvyšší vrch rovnomenného pohoria. Výstup vedie od parkoviska pri Chate pod Končitou náučným chodníkom. Kým sa však nedostanete pod vrchol, je to pomerne nezáživné. Ak máte deti, ktoré dlhé výstupy lesom nudia, radšej si vyberte iný výlet.

Kto však vytrvá, neoľutuje. Vďaka nadmorskej výške 1346 metrov Vtáčnik nie je len bežný kopec v lese. Výrazné skalné útvary síce nemá, zato úplný vrchol je ako z iného pohoria – je tu kosodrevina, riedky smrekový les aj čučoriedky.

Tým sa to však nekončí. Hlavnou atrakciou je neďaleká Kláštorská skala, ktorá vytvára malé skalné mesto. Keďže sem však musíte prekonať značné prevýšenie, nemusíte sa obávať davov.

Na zostup použijeme žltú a neskôr modrú značku cez Bystričiansku dolinu. V dolnom úseku vedie popod skalný útvar Veľká Skala. Oproti nej budete míňať horolezeckú oblasť Hrádok. Dá sa k nej aj odbočiť a pokochať sa dlhými andezitovými stenami.

Veľký Grič a Malý Grič z Handlovej

• 17 km, 900 m prevýšenia, 6 h, trasa na Turistickej mape
• stredne obtiažna celodenná túra, ľahší variant je s vynechaním Malého Griča

Nad Handlovou sa týči mohutné bralo Veľkého Griča. Jeho masív je prvým výraznejším vrcholom pohoria Vtáčnik. Dá sa naň vydať aj z Prievidze či z obce Cigeľ, no optimálnym východiskom je Handlová. Auto necháme neďaleko centra. V rezidenčnej časti, cez ktorú vedie turistický chodník, nie je veľa priestoru na parkovanie.

V úvodnom úseku stúpame cez Handlovú k rybníku Konštantín, narazíme tu aj na náučný chodník, ktorý približuje banskú históriu tejto lokality. Ďalej pokračujeme po lesnej ceste v príjemnom chládku lesa, ktorý však nie je ničím zvlášť špecifický. V sparnom lete však aj toto veľmi poteší. Asi v polovici trasy je výdatný prameň, odporúčame napiť sa dosýta, ďalšie pramene na trase už nie sú. Provizórnu rúrku vyvedenú na cestu povyše nerátame.

Samotný vrchol je v lesíku a neposkytuje žiadne výhľady. Kúsok povedľa je však skalná vyhliadka na mesto Handlová a okolité pohoria. Veľmi dobre odtiaľto vidieť pohorie Žiar, a keď je dobrá viditeľnosť, môžete vidieť aj Lúčanskú Malú Fatru.

Na vrchol Veľkého Griča vedie aj alternatívna trasa priamo cez bralo neznačenou cestou, ktorá je zabezpečená reťazami. Je vhodná pre pokročilých vysokohorských turistov, ktorí majú skúsenosti s exponovaným terénom. Na zostup ju neodporúčame.

Namiesto toho sa vrátime po červenej značke nazad a odpojíme sa po náučnom chodníku a navštívime aj Malý Grič. Zelená značka nás následne dovedie do Handlovej, čím uzavrieme okruh. Menej zdatní turisti môžu obchádzku cez Malý Grič vynechať a vrátiť sa z Veľkého rovnakou trasou.

Pod bralami Veľkého Griča sa nachádza prales, ktorý bude súčasťou pripravovanej rezervácie Pralesy Slovenska. Bude tu platiť piaty stupeň ochrany, čo znamená zákaz vstupu pre turistov mimo značkovaných chodníkov. Kým sa tak stane, odporúčame si tento prales pozrieť. Dostanete sa k nemu z východnej strany po lesnej ceste, ktorá obchádza miestnu skládku.

 

Biely kameň

• 13 km, 685 m prevýšenia, 4 h, trasa na Turistickej mape
• ľahšia celodenná túra alebo náročnejšia poldenná

Monumentálne skalné bralo neďaleko Handlovej je ukážkou rozpadu lávových prúdov. Po jeho vrchnej časti vedie červená hrebeňová značka. Môžete ho navštíviť buď ako súčasť hrebeňovky pohoria Vtáčnik, ale aj samostatne. Biely kameň je národná prírodná rezervácia, na spodnej časti a medzi kamennými blokmi leží aj rovnomenný prales. Tvoria ho najmä hrubé buky.

Najpohodlnejšie východisko na poldennú túru je obec Cigeľ. Až k miestnemu lyžiarskemu stredisku sa dá prísť autom, odtiaľ sa vydáme na modrú značku. Listnatým lesom budeme kráčať až po rázcestie Dierovce, kde sa pripojíme na červenú značku. Hrebeňovou červenou prídeme až na rázcestie pod Bielym kameňom.

Pri ceste naspäť odporúčame zachádzku od rázcestia Dierovce na Tlstý diel, ktorý tvoria skalné stĺpy. Z kopca sa dá zísť na modrú značku. Tento úsek nie je značený, je dobré mať so sebou turistickú mapu.

Kľak z Fačkovského sedla + prameň Nitry

• 10 km, 610 m prevýšenia, 4h, trasa na Turistickej mape
• ľahšia celodenná túra alebo náročnejšia poldenná

Kľak je prvý výrazný vrchol v Lúčanskej Malej Fatre z južnej strany. Je len o 6 metrov vyšší ako Vtáčnik, no výrazne odlišný. Vrcholové bralo vytvára typickú siluetu, ktorú možno v dňoch s dobrou viditeľnosťou pozorovať zo všetkých okolitých aj vzdialenejších pohorí.

Patrí medzi obľúbené ciele turistov zo Žiliny, z Turca aj z hornej Nitry. Východiskom je horský priechod Fačkovské sedlo, ktoré oddeľuje Rajeckú kotlinu od hornej Nitry, a z Turca je sem tiež blízko.

Auto zaparkujeme na veľkom parkovisku priamo v sedle oproti kolibe s reštauráciou. Na vrchol nás privedie žltá turistická značka. Výšľap nie je veľmi náročný a zvládne ho aj trénovanejšie dieťa.

Vrchol tvorí bralo, ktoré vytvára viaceré skalné terasy. Je to príjemná lokalita, v ktorej pokojne strávite aj dve hodiny vrcholovým „paberkovaním“, prípravou kávy, či len tak vychutnávaním si horskej pohody.

Cesta nazad vedie tou istou trasou. Po odchode môžete navštíviť aj prameň Nitry, ktorý sa nachádza pri jednej zo serpentín z Fačkovského sedla smerom do Prievidze. Sú tam dve kaplnky ukryté v lese.

Strážov z Čičmian

• 10 km, 583 m prevýšenia, 4h,  trasa na Turistickej mape
• ľahšia poldenná túra

Čičmany sú známe svojou ľudovou architektúrou s typicky pomaľovanými drevenicami, no sú aj východiskovým bodom k najvyššiemu bodu Strážovských vrchov. Na Strážov sa odtiaľto dostanete po červenej značke. Tá vedie najprv poľnou cestou popri potoku Rajčianka, neskôr lúkami a napokon lesom.

Chodník nás privedie na Rázcestie pod Strážovom, kde vstupujeme do národnej prírodnej rezervácie Strážov. Chránia sa tu lesné spoločenstvá, ojedinelé druhy rastlín a živočíchov a celkový ráz krajiny. Nasleduje rozľahlá horská lúka so solitérnymi ihličnatými stromami, z ktorej za dobrého počasia vidieť charakteristický vrchol malofatranského Kľaku so špicatým nosom.

Skalnatý vrchol Strážova je veľmi dobrým vyhliadkovým bodom. Pod nami sa rozprestiera prales Strážov a dedinka Zliechov. Ak nás nelimituje doprava, môžeme zísť dole aj týmto smerom. Privedie nás tam rovnako červená značka, ktorá vedie bukovým lesom a peknými podhorskými lúkami.

Okruh na Rokoš z Nitrianskeho Rudna

• 9 km, 757 m prevýšenia, 5 h, trasa na Turistickej mape
• poldenná túra

Túra nás privedie na obľúbený vyhliadkový vrchol Rokoš v Strážovských vrchoch. Prvú časť prejdeme po Náučnom chodníku Fraňa Madvu. Chodník začína za starým kameňolomom. František Madva pôsobil v Nitrianskom Rudne ako kňaz v rokoch 1822 – 1850. Zároveň bol botanikom a lekárom.

Prvá časť doliny má nakrátko charakter skalnej tiesňavy, potom začne stúpať do svahu Predného Rokoša. Ten podchádza a na žltú značku sa pripojí až pri vrchole Plevňa. Výstup poskytuje pekné výhľady do amfiteátra doliny a na skaly, ktorými sa budeme vracať.

Za Plevňou opustíme náučný chodník, ktorý smeruje do Nitrianskych Sučian. Pokračujeme ďalej po žltej značke na samotný vrchol Rokoša. Ten je zalesnený, no neďaleko je vyhliadka s pamätníkom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, z ktorej sa otvára pekný výhľad na Uhrovský hrad.

Pokračujeme po červenej značke pekným hrebienkom so solitérnymi skalnými útvarmi na Košútovu skalu. Tam odbočíme na žlto značený chodník cez Biele skaly, táto časť túry je asi najfotogenickejšia. Z početných vyhliadok obdivujeme kopce na opačnej strane doliny a vrchol Rokoša. Dovidieť až na priehradu v Nitrianskom Rudne, scenériu dopĺňajú borovice rastúce pomedzi skaly. Žltá značka vedie do Nitrianskeho Rudna, ak parkujeme neďaleko kameňolomu, privedie nás tam neznačený chodník od konca skál.

Hrad Uhrovec z Jankovho vŕška

• 12 km, 685 m prevýšenia, 4 h,  trasa na Turistickej mape
• ľahšia celodenná túra s návštevou zrúcaniny hradu

Túru začíname pri pamätníku Jankov vŕšok. Hneď tu vchádzame do prírodnej rezervácie s rovnakým názvom. Chránia sa tu dubové lesy na vápencovo-dolomitickom podklade a horské a teplomilné druhy rastlín.

Na rázcestí Holý vrch sa odpájame na modrú značku. Trasa vedie popri necitlivo urobenej lesnej ceste, ohradenej plotom, ňou sa dostaneme až k hradu. Zrúcaninu z 13. storočia opravuje občianske združenie Hrad Uhrovec, je prístupný verejnosti.

Od hradu budeme dlhší čas stúpať po zelenej značke okrajom skál. Ide o najkrajšiu časť dnešnej túry. Pod skalami sa zachoval pralesový zvyšok Zrubiská. Okolo skalných stĺpov rastú rôzne pokrútené borovice, z mnohých miest má turista výhľad do doliny a na skalnatý kopec Malé Zrubiská oproti.

Na túto časť túry si vyhraďte dostatok času a miesta na pamäťovej karte vo fotoaparáte. Pri smerovníku Kňažinove lúky sa pripojíme na červenú značku a po nej sa vraciame k Jankovmu vŕšku.