Cez hvezdársky ďalekohľad sa môžete pozrieť do doby ľadovej. Astronómovia sa snažia odhadnúť aj nebezpečné kozmické počasie
Boli sme sa pozrieť v michalovskej hvezdárni. Astronóm Zdeněk Komárek nám porozprával, čo sa dá voľným okom vidieť na letnej oblohe, prečo budeme musieť v budúcnosti premenovať súhvezdia a ako slnečné erupcie zapálili telegrafné vedenie na Zemi.
Pozorovanie hviezd počas teplej júlovej noci je príjemnejšie ako po novembrovom daždi, no má aj svoje mínusy. V tomto období nenastáva astronomická noc. Musíte sa uspokojiť iba s nedostačujúcou tmou, ktorá prichádza až okolo polnoci.
Práve preto sa počas leta v michalovskej hvezdárni nekonajú pravidelné večerné komentované pozorovania hviezd. Astronóm Zdeněk Komárek, ktorý vo hvezdárni prednáša a vedie astronomický krúžok pre stredoškolákov, však súhlasil s našou nočnou návštevou. Do michalovskej hvezdárne tak prichádzame pred jedenástou.
„Cez koronu sme mali čas robiť výzdobu, keďže bežne mávame aj štyristo podujatí ročne, no pandémia to skresala len na niečo vyše sto,“ hovorí Komárek a ukazuje na modely vesmírnych rakiet a planét rozvešané po hvezdárni.
Okrem prednášok či astronomických krúžkov chodia astronómovia za deťmi aj do škôl. S nafukovacím planetáriom, na ktoré dokážu premietať umelú oblohu.
„Vieme im ukázať rôzne simulácie. Napríklad vznik vesmíru alebo to, ako bude vyzerať naša obloha o stotisíc rokov,“ hovorí Komárek, dodáva však, že deti najviac zaujímajú mimozemšťania a čierne diery.
„Na mimozemšťanov sa ma pýtajú pri takmer každej prednáške, no vždy ich sklamem. Myslím si, že tu nikdy neboli a nebudú. Ak aj inteligentný život niekde vo vesmíre existuje, podľa mňa sa to nikdy nedozvieme, lebo
