Fico verí, že naši vojaci môžu vyraziť do Sýrie

Je ťažké predstaviť si komplikovanejšie bojisko, akým je dnešná Sýria. Premiér Robert Fico napriek tomu pred kamerami slovenských médií opakovane hovorí o tom, že sme pripravení do tejto krajiny vyslať našich vojakov.

Predtým, ako zacitujeme premiéra, pozrime sa na bojovú mapu Sýrie. Stoja tam proti sebe vládne jednotky krutého Asadovho režimu; Islamský štát ničiaci všetko živé aj neživé vrátane pamiatok svetového kultúrneho dedičstva; a umiernení povstalci. Sever krajiny navyše kontrolujú kurdské jednotky, ktoré nepodliehajú veleniu žiadnej zo strán.

Takto to momentálne vyzerá v Sýrii. Bojuje sa od domu k domu:

https://www.youtube.com/watch?v=cnd97mEBNcc

Naozaj ťažká vojna

V mestách zničených delostreleckou streľbou aj leteckým bombardovaním sa často odohrávajú pouličné boje s nasadením ťažkej techniky. Islamisti takmer každodenne na protivníkov posielajú samovražedných útočníkov v autách naložených desiatkami či stovkami kilogramov trhavín.

Nad Sýriou pokračujú letecké útoky na ISIS. Okrem Spojených štátov, Veľkej Británie, Kanady a Austrálie sa ich zúčastňujú lietadlá z Turecka, Saudskej Arábie, Jordánska či Spojených arabských emirátov. Do bojov na strane vlády sa začína zapájať Rusko. Niektoré krajiny pomáhajú v boji proti ISIS inak. Nemecko napríklad do Kurdistanu vyslalo stovku vojakov, aby cvičili miestnu armádu.

Slovenský premiér Robert Fico zatiaľ namiesto prijatia utečencov z tejto krajiny ponúka iné riešenie. „Je potrebné vojensky začať stabilizovať situáciu v Sýrii a Líbyi. Ak treba, podobne ako v Afganistane sme pripravení poskytnúť primeraným spôsobom vojenské jednotky, ako aj finančnú, technickú a materiálnu pomoc,“ vravel cez víkend Fico v televízii TA3.

O vojenskom zásahu v krajine, kde proti sebe bojujú tri hlavné strany, z ktorých každá je zložená či podporovaná ďalšími organizáciami, hovorí premiér už niekoľko týždňov. Konkrétnu ponuku zatiaľ spojencom nedal. On aj jeho ministri vravia o bezpečných zónach pre utečencov chránených vojskom.

Slovensko sa v posledných dvoch desaťročiach do ozbrojených konfliktov zapájalo najmä nebojovými jednotkami – poľnou nemocnicou, pyrotechnikmi či výcvikom, ktorý zabezpečovali naši vojenskí policajti. Práve v Afganistane, o ktorom hovoril ako o príklade predseda vlády, sme bojové jednotky prvý raz v našej histórii mali. Išlo o príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny.

„Pokiaľ by padlo politické rozhodnutie, dokázali by sme sa do pozemnej misie zapojiť počtom niekoľkých stoviek vojakov. Musel by na to však byť veľmi silný mandát naprieč politickým spektrom,“ hodnotí našu šancu zapojiť sa do takejto misie bývalý štátny tajomník ministerstva obrany za SaS, teraz riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Róbert Ondrejcsák.

Pozemná operácia asi ťažko

Hlavná otázka však znie, či operácia, o ktorej premiér hovorí, vôbec môže nastať. „Pozemná operácia je absolútne nereálna, lebo na ňu nie je žiadna politická vôľa zo strany Spojených štátov a silnejších západoeurópskych štátov,“ hovorí analytik Ondrejcsák.

Za nereálne považuje aj vytvorenie chránených zón pre utečencov v Sýrii. „Na spustenie takejto operácie je potrebné zabezpečiť námorné prístupové trasy, čo nie je až taký problém. Treba na to však aj absolútnu vzdušnú prevahu, čo znamená nielen likvidáciu letectva, ale aj protivzdušných striel, radarov či veliteľských centier. To by si vyžiadalo rozsiahlu operáciu. A bolo by tam treba poslať desaťtisíce vojakov.“ Analytik tiež pripomína, že Fico začal propagovať humanitárnu intervenciu, hoci vždy býval proti.

Spojencom nedokážu pomôcť ani naše vzdušné sily. „Je vylúčené, aby naše nadzvukové letectvo bolo nasadené v akejkoľvek zahraničnej operácii.“ Analytik vraví, že máme stíhačky len na ochranu nášho vzdušného priestoru a nie sú ani vybavené na boj proti pozemným cieľom.

Schwarzenberg: Nech je ticho

Slovenskú schopnosť prispieť k prípadnému pozemnému zásahu v Sýrii nedávno spochybnil aj bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.

„Ja by som sa pána premiéra Fica opýtal, či vyšle slovenskú armádu do Sýrie a do Líbye, alebo či to vyžaduje od iných európskych štátov. Potom by som mu odporučil skôr mlčať. A slovenskej armáde by som neradil vstúpiť do priestoru, ktorý nepozná, a rovnako sa nevyzná v občianskych vojnách, kde na nich budú útočiť najrôznejší skúsení bojovníci. Bezpečnostné zóny si môžem predstaviť, len ak by tam vstúpila silná vyzbrojená armáda, ktorá by ich vytvorila a strážila,“ povedal Denníku N.

Rozdelená Sýria

Vystúpenia šéfa našej diplomacie Miroslava Lajčáka sa v tejto téme od tých premiérových líšia. Hovorí o politickom riešení situácie v Sýrii.

„Povedzte mi jeden príklad v histórii, keď sme vyriešili politický problém vojenským zásahom. Všetko sa musí riešiť politicky. Ak za tým politickým riešením je vojenská sila, pripravenosť ju použiť, už to slúži dostatočne odstrašujúco. A my hovoríme o tom, že áno, stojíme si za týmito slovami. A my hovoríme, že my sme pripravení poslať naše jednotky na stabilizáciu situácie,“ vravel cez víkend v RTVS.