Denník N

Pacientka, ktorá doplatila na plné covidové nemocnice: Každé ráno ľutujem, že som sa zobudila

Gabriela Múčková. Foto - archív G. M.
Gabriela Múčková. Foto – archív G. M.

Na titulnej fotografii spred dvoch rokov sa ešte Gabriela Múčková usmieva. Dnes je bezvládna ležiaca pacientka, ktorá hovorí, že súčasní politici prerazili dno a že tento štát ju uvrhol do väzenia, keď čaká na smrť zavretá doma a bez pomoci.

„Neprejde deň, aby som nemyslela na samovraždu,“ začína svoje rozprávanie Gabriela Múčková zo Senca. Má 55 rokov a od puberty bojuje s vážnymi diagnózami. To, čo zažíva posledný rok, ju však pripravuje o posledné zvyšky dôstojnosti a chuti do života.

Gabrielu dlhodobo trápi psoriáza a z nej vyplývajúce vážne poškodenia kĺbov, do toho skleróza multiplex, inkontinencia a opakované zápaly. V minulosti prekonala vážnu gynekologickú operáciu aj onkologické ochorenie s metastázami, po ktorých absolvovala dva roky chemoterapie a ožarovania.

Posledné štyri mesiace je nevládna, ležiaca, nedokáže sa sama ani posadiť, ani obrátiť. Nevie prejsť na WC ani do sprchy. Mimo domu sa dostane len v prípade, že ju odvezú do nemocnice.

Každé ráno ľutujem, že som sa zobudila

„Psychicky som na tom najhoršie v živote. Každé ráno ľutujem, že som sa vôbec zobudila. Mám žiť takto?“ Nezaberajú ani antidepresíva, ktoré jej predpísali na neuropatiu. „Najhoršie je, že nevidím žiadne svetlo na konci tunela, nemám žiadnu nádej na zlepšenie.“

Kombinácia psoriázy a sklerózy multiplex u Gabriely výrazne postihla kĺby a celý pohybový aparát. Pre rakovinu prsníka jej v minulosti museli vziať celý prsný sval, „čo ešte viac oslabilo pohyb mojej pravej ruky“. Artritída jej preto neumožňuje ani prípadný samostatný pohyb na invalidnom vozíku.

Gabriela preleží celé dni. Ráno ju obslúži syn, ktorý však musí odísť do práce. „Zastaví sa aspoň počas obeda, prebalí ma, dá mi jedlo a opäť uteká do práce. Príde až večer. Nikdy sa nesťažuje, ale aký život pri mne má? Žiadny.“ Väčšinu dňa tak Gabriela trávi sama a bez pomoci.

„Nemôžem robiť nič iné, len pozerať do stropu, prípadne do notebooku. Kedysi som nepoznala nudu, lenže teraz ma už nič nebaví, neviem sa sústrediť na žiadny seriál, na nič. Čítam články a po chvíli si uvedomím, že ani neviem, o čom sú.“

Dorazila ju pandémia

Zlé obdobie pre Gabrielu odštartovalo s príchodom covidu-19 na Slovensko. „V marci 2020 som začala mať závraty, oslabila sa mi jedna strana tela, zvýraznili sa problémy s kĺbmi. Lenže zomrela moja obvodná lekárka a pár mesiacov som nemala ku komu ísť.“

Situáciu komplikovala aj pandémia korony. „Prišli štátom nariadené obmedzenia, mnohí lekári prestali prijímať pacientov. Keď som si v marci hľadala neurológa, nešlo to. V seneckom okrese žiadny nie je, bratislavskí ma odmietali alebo nezdvíhali. Nakoniec som niekoho našla v Pezinku, termín som však dostala až na november. V mojom stave je osem mesiacov čakania na špecialistu hrou o život.“

Gabriela v tom čase čakala aj na schválenie biologickej liečby psoriázy poisťovňou. Predtým jej ju nemohli nasadiť, lebo výrazne zvyšuje riziko onkologického ochorenia. A Gabriela už rakovinu mala. Nakoniec to riskla.

„Poisťovňa mi mala schváliť biologickú liečbu do šiestich týždňov, pre koronu som sa k nej dostala až v júni. V poriadku, výrazne mi pomohla v tom, že koža sa mi po pár týždňoch výrazne vyčistila. Tešila som sa, že po dlhých rokoch si konečne budem môcť dať von krátke rukávy.“

Gabrielin celkový zdravotný stav sa však priebežne zhoršoval. „Myslela som si, že ide o dôsledok psoriázy a z nej vyplývajúcej artritídy. Stále som slabla, pribúdali mi bolesti.“ Nakoniec si na internete prečítala o skleróze multiplex a zistila, že má 10 z 11 opísaných príznakov. Diagnózu potvrdili aj následné vyšetrenia.

Nemocnice ju odmietali

Problémy sa konečne začali riešiť, až keď Gabriela v auguste doma spadla a nevedela sa zdvihnúť. „Pochopila som, že nemôžem čakať na novembrový termín u neurológa. Objednala som sa do súkromnej ambulancie v Petržalke, kde mi dali skorší termín. Tam mi vybavili aj magnetickú rezonanciu. Keď prišli výsledky, neurológ mi rovno vypísal papier do nemocnice.“

To však už bol november 2020 a nemocnice Gabrielu pre pandemické opatrenia odmietli prijať. „Vraj kým ako-tak chodím, nemám nárok, prednosť majú vážne covidové stavy. Doslova mi povedali, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Životy žien

    Slovensko, Zdravie

    Teraz najčítanejšie