Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Dva príklady zo zahraničia ukazujú, čo dokáže delta za pár dní

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Dva európske štáty ukazujú, že covid neodchádza. 2. Do Austrálie sa vrátili lockdowny. 3. Prišiel zlomový moment pre Kubu?

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

preteky medzi vakcínou a koronavírusom sú v plnom prúde a podľa kriviek v štátoch po celom svete sa zdá, že delta variant má momentálne navrch.

Počet obetí zatiaľ, našťastie, vďaka vakcíne nie je taký vysoký ako v predchádzajúcich vlnách. V štátoch, ktoré zaznamenali mimoriadne rýchly nárast prípadov, dúfajú, že to tak aj ostane. O dvoch z nich a o tom, ako je to možné, píšeme v Svetovom newsfiltri.


Európa: Na párty zatiaľ treba byť opatrný

Po príklad, ako rýchlo sa šíri delta variant v podstate v otvorenej spoločnosti, sa už netreba pozerať iba do Británie. V Európe sú dve krajiny, ktoré sa v počte prípadov za pár dní dostali medzi aktuálne najhoršie štáty na svete.

Nádherné leto nebude: Holandský premiér Mark Rutte v júni hovoril, že krajinu čaká nádherné leto. Koncom mesiaca uvoľnil v podstate všetky opatrenia.

Ľudia mohli chodiť masovo aj do klubov či na diskotéky. Chrániť ich mal covid pas: dnu púšťali iba zaočkovaných ľudí, tých, ktorí prekonali chorobu, alebo osoby s negatívnym testom.

Táto hrádza však škaredo zlyhala. Hneď prvý deň po zrušení opatrení sa na diskotéke v meste Enschede infikovalo asi 200 zo 600 účastníkov. Ešte väčší počet nakazených bol po dvojdňovom festivale v Utrechte.

Tam si vírus odnieslo domov najmenej tisíc z 20-tisíc návštevníkov a číslo asi ešte porastie. Aj vďaka tomu počet denných prípadov v krajine za desať dní stúpol desaťnásobne – z 800 na 8000.

Na to reagoval aj premiér, ktorý sa za priskoré uvoľnenie ospravedlnil a nočné kluby a festivaly znova zavrel.

Počet prípadov na milión obyvateľov v Holandsku, Británii a na Cypre. Zdroj – Our World in Data

Ako sa to mohlo stať? V Holandsku je celkom slušná zaočkovanosť (41 % oboma dávkami) aj ochota dať si pichnúť vakcínu (87 %), no mnohí mladí ľudia stále čakajú na prvú či druhú dávku.

Tretina všetkých prípadov pochádza z klubov, barov či reštaurácií a v drvivej väčšine ide práve o ľudí do 30 rokov. Asi 84 % zo zistených infikovaných nebolo vôbec zaočkovaných, všetky potrebné dávky malo len 6 % infikovaných.

Nie je úplne jasné, ako sa vírus mohol dostať na festival či diskotéky, keď sa kontrolovali covid pasy. V prípade diskotéky v Enschede sa spomínala možnosť, že ľudia podvádzali a posúvali si mobily s QR kódom.

Objavil sa však aj prípad dvoch ľudí, ktorí vraj falšovali negatívne testy. Nepriestrelný nie je ani systém: jeden muž v Amsterdame s negatívnym testom išiel vymetať bary a na druhý deň zistil, že dostal zlý výsledok a v skutočnosti bol pozitívny.

Boli príliš rýchli: Vírus však mohli na masové akcie priniesť aj zaočkovaní ľudia. Vláda povolila mladým užívať si bez testu už v deň, keď ukončia vakcinačný cyklus. V prípade vakcíny od firmy Janssen (Johnson & Johnson) je to ešte v deň, keď dostanú prvú a jedinú dávku.

Kampaňou s mottom Tancovanie s Janssenom chcela presvedčiť mladých ľudí, aby sa rýchlo zaočkovali. Táto jednodávková vakcína bola u mladých populárnou voľbou.

Problémom je, že je účinná až po dvoch až štyroch týždňoch od pichnutia. Ľudia však mohli ísť na párty už v prvý deň.

Holandský premiér Mark Rutte. Foto – TASR/AP

Problém Cyprus: Ani dostatočný čas od druhej dávky však nie je stopercentná istota, že sa zaočkovaný človek neinfikuje a nebude ďalej šíriť vírus. Ukazuje to aj prípad britských námorníkov z lietadlovej lode HMS Queen Elizabeth, ktorá začiatkom júla kotvila na Cypre.

Práve tento ostrov je momentálne počtom zistených prípadov najhoršou krajinou na svete.

Všetci námorníci sú dvakrát zaočkovaní, napriek tomu sa mnohí infikovali. Doteraz zistili najmenej 100 prípadov z 1600 ľudí na palube. Velenie však vraví, že vírus nemá na posádku vážny vplyv. Podľa britských údajov chránia vakcíny pri delte pred hospitalizáciou na 96 percent.

Počty ľudí v nemocniciach sú stále nízke aj na Cypre. Delta na ostrove spôsobila podobne rýchly nárast prípadov ako v Holandsku, aj keď pravdou je, že Cyprus testuje vo veľkom (hlavne antigénovými testami).

Asi 90 percent ľudí v nemocniciach tvoria neočkovaní a v krajine sa už pripravujú na odklad neurgentných operácií.


Severná Amerika: Covid nie je jediná epidémia v USA

Opiátová kríza v USA sa prehĺbila. Vlani zomrelo na predávkovanie rekordných 93-tisíc ľudí.

O čo ide: Kríza čiastočne súvisí s liekmi proti bolesti, ktoré sú v Spojených štátoch mimoriadne rozšírené. Lieky, ktoré sa desaťročia predpisujú v USA, spôsobujú závislosť, na čo už doplatili desaťtisíce ľudí.

Za nárast obetí, ktorý v krajine zaznamenali v posledných rokoch, však ešte vo väčšej miere môžu nové syntetické drogy, ako fentanyl.

Ten je omnoho silnejší ako bežné návykové látky a v USA ho preto díleri primiešavajú do iných drog, napríklad do heroínu alebo metamfetamínu. Pri takej silnej látke sa však ľahko môže stať, že výrobca alebo konzument neodhadne množstvo a zabije sa.

Prispela aj pandémia: Počet ľudí, ktorí sa predávkovali, vlani medziročne stúpol o takmer 30 percentuálnych bodov.

Predávkovanie tak v USA ročne zabije viac ľudí ako dopravné nehody alebo zbrane.

Ako píše New York Times, podiel na rekordných číslach za rok 2020 má aj pandémia. Lockdowny a preťažené nemocnice skomplikovali liečebné procesy závislých, zároveň sa počas tohto obdobia zvýšila izolácia ľudí.

Podľa odborníkov nie je náhoda, že najviac obetí pripadá na jar minulého roka.

Čo bude ďalej: Opiátová epidémia je problém, o ktorom vláda aj verejnosť v USA vedia roky. V roku 2018 kongres schválil balíček zákonov, ktorý mal obmedziť nadmerné predpisovanie liekov na bolesť a zjednodušiť prístup k liečbe závislosti.

Čísla z minulého roka však ukazujú, že Spojené štáty sú ďaleko od definitívneho riešenia krízy.

Joe Biden vo svojom predvolebnom programe sľuboval, že krízu bude riešiť napríklad tak, že dá ľuďom prístup ku kvalitnému liečeniu, obmedzí predpisy a benefity pre lekárov od farmafiriem. Okrem toho chcel zastaviť prílev návykových látok, ktoré zabíjajú najviac – heroínu a fentanylu.

Tie prichádzajú najmä z Mexika a Číny, no aj v tomto prípade platí, že pašovanie drog je problém, ktorý sa USA nedarí vyriešiť už desaťročia.


Ázia a Austrália: Lockdowny sa vracajú

Nárast počtu pozitívnych prípadov zažíva aj Austrália. V krajine znovu zaviedli tvrdé opatrenia, ktorým sa Európa chce vyhnúť za každú cenu.

Čo sa stalo: Austrália dlho patrila medzi tie štáty, ktoré pandémiu zvládali lepšie. Pomohli rýchle a prísne opatrenia, zodpovedné dohľadávanie kontaktov a hlavne zatvorené hranice.

Delta variant však doputoval aj do Austrálie a začal sa šíriť v Sydney. Z nášho pohľadu bolo prípadov málo – rátali sa v desiatkach, no v Austrálii, kde to dlhé mesiace boli iba jednotky, to viedlo k prísnejším opatreniam.

Ako prvé prišlo na rad Sydney, kde sa objavilo ohnisko delty. V najväčšom meste zaviedli lockdown, ktorý sa mal pôvodne skončiť tento piatok. Napokon ho predĺžili do konca mesiaca.

Prázdne ulice Sydney. Foto – TASR/AP

Prípady pribúdajú: Lockdown už ohlásil aj štát Victoria, v ktorom sa nachádza mesto Melbourne. Tam rozšírenie koronavírusu spájajú so sťahovacou firmou zo Sydney, ktorá do mesta poslala infikovaných zamestnancov.

Opatrenia sú naozaj tvrdé, ľudia môžu ísť iba do práce, na nákup nevyhnutných potrieb, na vakcínu a zacvičiť si. Takto to bude iba päť dní a miestna vláda obyvateľom odkazuje, že krátky a prísny lockdown je lepší ako dlhotrvajúce opatrenia.

To, či necelý týždeň obmedzení naozaj pomôže, je otázne. Pokojne sa môže stať, že Melbourne rovnako ako Sydney napokon lockdown predĺži.

Očkujú pomaly: Rozšírenie opatrení do štátu Victoria znamená, že lockdown momentálne platí pre 40 percent obyvateľov Austrálie.

Austrálska vláda robí prísnejšie opatrenia ako tie európske aj preto, že pri očkovaní zaostáva. Aspoň prvú dávku doteraz dostalo 27 percent ľudí, plne zaočkovaných je 12 percent obyvateľov.

Krajina sa spoliehala najmä na vakcínu od AstraZenecy, ktorú aj vyrába. Aj tam však riešili, komu by ju pre riziko tvorby krvných zrazenín nemali dávať. Odporúčania sa viackrát menili, čo nepomohlo dôvere vo vakcínu.

Očkovacej látky od Pfizeru si však na začiatku objednali málo a milióny dávok dorazia až na konci roka.


Latinská Amerika: Zlomový moment pre Kubu?

Na Kube vypukli veľké protivládne protesty. Miestne opozičné médiá a aktivisti hovoria, že aktuálne demonštrácie sú to najdôležitejšie, čo sa na Kube stalo za posledných 62 rokov.

O čo ide: Kuba sa ocitla v hlbokej ekonomickej kríze. Vláda Donalda Trumpa bola voči režimu veľmi tvrdá a zaviedla nové sankcie. Tie zhoršili situáciu, ktorá bola zlá aj bez toho, a keď sa k tomu pridala pandémia, Kuba padla ešte hlbšie.

Covid obmedzil aj turizmus, ktorý je pre Kubu z hľadiska zahraničných príjmov veľmi dôležitý.

Dôsledky pociťujú obyvatelia ostrova každý deň. Na Kube je nedostatok potravín, paliva aj liekov. K tomu sa pridáva frustrácia z pandémie, ktorá naberá na sile.

Ako to vyzerá: Do ulíc preto vyšli tisíce ľudí v mnohých mestách. A to je podľa aktivistov veľmi dôležité – v minulosti sa totiž nespokojnosť a protesty obmedzovali v prvom rade na hlavné mesto.

Hlavným heslom demonštrantov je libertad, čiže sloboda, počas protestov žiadajú koniec diktatúry a odstúpenie prezidenta.

Režim na to reaguje tak, ako sa očakávalo – do ulíc poslal bezpečnostné zložky, ktoré už zadržali desiatky demonštrantov.

Prezident Miguel Díaz-Canel za protestmi vidí Spojené štáty, ktoré podľa neho môžu aj za zlú ekonomickú situáciu na ostrove.

Štát navyše vypína internet, aby sa ľudia nemohli dohodovať na sociálnych sieťach a aby sa na nich nevysielali zábery z protestov.

Protivládni demonštranti pochodujú kubánskym hlavným mestom Havana. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Dnes sa dá ťažko predvídať, ako sa protesty vyvinú. Pohľad do regiónu však napovedá, že výhodu má vláda. Každému je jasné, že komunisti sa chcú udržať pri moci a že nemajú problém použiť represívne metódy a obmedzovať ľudské práva a slobody.

Podobne ako Venezuela, ich najväčší spojenec v regióne. Aj tam ekonomická a politická kríza spustila demonštrácie, a to hneď viackrát. Dokonca boli väčšie, organizovanejšie a mali aj politický rozmer.

Vláda Nicolása Madura ich však dokázala potlačiť, rovnako ako tá nikaragujská.

Podobnú taktiku ako tieto dva autoritárske štáty zatiaľ uplatňuje aj Díaz-Canel, ktorý zároveň vyzýva svojich priaznivcov, aby takisto vyšli do ulíc. Spolieha sa aj na medzinárodnú podporu Číny a Ruska, ktoré vyzvalo zahraničné štáty, aby do diania na ostrove nezasahovali.

Viac o protestoch v Kube čítajte tu.


Afrika: Hlad zabíja viac ako covid

Každú minútu vo svete zomrie od hladu jedenásť ľudí. Hlavným dôvodom sú konflikty.

O čo ide: Až 155 miliónov ľudí žije v podmienkach potravinového nedostatku. To je o 20 miliónov viac ako vlani.

Okrem konfliktov k tomu prispela aj pandémia covidu, ktorá mala obrovské ekonomické dôsledky v štátoch, kde mnoho ľudí pracuje v neformálnom sektore.

Mimovládka Oxfam, ktorá správu o hlade vydala, upozorňuje aj na klimatickú zmenu, ktorá sa takisto podieľa na tom, že stúpa počet ľudí, ktorí nemajú čo jesť. Aktuálnym príkladom je Madagaskar, ktorý zasiahli veľké suchá.

Kde je to najhoršie: Hlad sa počas konfliktov využíva aj ako zbraň. Tak je to napríklad v etiópskom Tigraji, ale aj v Južnom Sudáne.

Ten je obzvlášť smutným príbehom. Najmladší štát sveta vznikol presne pred desiatimi rokmi, no odvtedy ho ničí vnútorný konflikt, pre ktorý zo svojich domovov utiekli štyri milióny ľudí. Najmä ženy a deti.

Nedostatok jedla sa podľa Unicefu týka 300-tisíc detí, ktoré majú menej ako päť rokov. Problém so stravou denne až 60 percent populácie 11-miliónovej krajiny.

Zbrane namiesto jedla: V situácii, keď je hlavným dôvodom hladu konflikt, paradoxne stúpajú globálne výdavky na zbrojenie. Vlani išli hore o 51 miliárd dolárov, čo je podľa Oxfamu šesťnásobok sumy, ktorú treba na to, aby nikto vo svete nehladoval.

Pre objektívnosť však treba dodať, že za nárast môžu hlavne veľmoci ako Čína, USA a Rusko. Na druhej strane výdavky rástli aj v subsaharskej Afrike, kde štáty musia dávať viac peňazí na armádu, pretože bojujú s povstalcami alebo teroristickými hnutiami.

Príkladom je Čad, Nigéria alebo Mali.

Meno týždňa: Richard Branson

Foto – TASR/AP

Známy miliardár splnil svoj cieľ. Vďaka firme, ktorú založil, sa ako turista dostal na hranicu vesmíru. Let trval menej ako hodinu a posádka sa dostala do výšky 86 kilometrov nad povrchom Zeme.

Branson predbehol iného miliardára – Jeffa Bezosa. Aj zakladateľ Amazonu chce letieť do vesmíru ešte tento mesiac.

Bransonova firma by takéto lety chcela ponúkať už budúci rok, stáť budú vyše 200-tisíc eur.

Viac čítajte tu.

Foto týždňa

Nemecko zasiahli silné dažde a záplavy, zomrelo pri nich najmenej 81 ľudí. Najhoršia situácia bola v spolkových štátoch Severné Porýnie-Vestfálsko a Porýnie-Falcko. Na fotografii je zaplavená železničná stanica v Kordeli.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Experiment, ktorý bude sledovať svet: Anglicko sa chystá zistiť, či sa dá žiť s deltou bez obmedzení

Biden chce byť pre EÚ dobrým partnerom, no obchodnú dohodu to zrejme neprinesie

Sama v Iráne. V krajine, kde sa ženám bez sprievodu ťažko hľadá nocľah (reportáž)

Chceli na nich poslať texaských rangerov. Demokrati odišli zo štátu a zablokovali volebný zákon

Prezidenta zabili Kolumbijčania, nevie sa, na čí rozkaz. Haiti teraz čaká boj o moc

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Podcasty Denníka N

    Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

    Svet

    Teraz najčítanejšie