Denník N

Čína si zaslúži slušnú večeru, nie hamburger od Trumpa

K Pekingu by mal Západ pristupovať ako k partnerovi. Viackrát sa snažil správať užitočne, je chyba brániť mu v tom.

Autor je ekonóm, pôsobí na Peterson Institute for International Economics

Prezident Si Ťing-pching je tento týždeň na návšteve USA. Práve v čase, keď sú vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom chladné. Napriek nízkej vzájomnej dôvere sa dá očakávať, že prezident Obama sa bude držať obvyklej línie: Čína je vítaná pri spolupráci v rámci existujúcich organizácií a inštitúcií.

Lenže rétorika vyzývajúca na väčšiu spoluúčasť bude znieť čínskym predstaviteľom horko. V skutočnosti má Čína neprimerane malé zastúpenie v Medzinárodnom menovom fonde – americký kongres blokuje reformu, ktorá by hlasovacie právo zrovnoprávnila podľa aktuálneho ekonomického výkonu jednotlivých členov – a bude teda skúšať čoraz viac vlastných iniciatív. Príkladom je novozaložená Ázijská investičná a rozvojová banka.

Viaceré európske krajiny, vrátane Poľska, sa stávajú zakladajúcimi členmi tejto novej inštitúcie. Väčšina európskych ministrov financií pochopila, že Ázia potrebuje viac investícií a nie je nič zlé na tom, ak Čína zakladá nové inštitúcie, ktoré môžu (ak bude vôľa na oboch stranách) byť užitočným doplnkom k dnešnému systému.

Pracovať spoločne a spoločne vytvárať pravidlá

Keď Peking rozbiehal svoju snahu o založenie novej nadnárodnej banky, časť Obamovej administratívy sa aktívne snažila zablokovať účasť svojich spojencov (Veľkej Británie, Austrálie a ďalších) na tejto novej iniciatíve. Británia, Rakúsko a ďalšie štáty Európskej únie tento nový čínsky projekt napriek tlaku nakoniec podporili. Vďaka tomuto strategickému rozhodnutiu budú mať v novej banke Európania spoločne takmer toľko hlasov, ako bude mať samotná Čína.

Ak novú čínsku banku Svetová banka a Medzinárodný menový fond pochopia ako budíček, bude to dobré pre všetkých. Súťaž je vo všeobecnosti pozitívny impulz a azda povzbudí ostatné medzinárodné inštitúcie, aby aktívne hľadali oblasti, kde môžu ostať užitočnými. (Nie je to jednoduchý proces, veď boli vytvorené pre časy, ktoré sa veľmi nepodobajú na svet v roku 2015.)

Primeraný vplyv znamená primerané povinnosti

Z Číny sa stáva ekonomická veľmoc. Je preto legitímne pýtať sa, či jej podiel na riešení regionálnych a svetových problémov je primeraný jej rastúcemu bohatstvu a jej možnostiam.

Viac než desať rokov sa politici vo Washingtone sťažovali, že je Čína „do seba príliš zahľadená“. Upozorňovali, že nie je dosť zodpovedná, že koná sebecky a nedokáže konštruktívne spolupracovať. Prevažujúce želanie znelo: keby len Čína niesla viac zodpovednosti za chod globálneho ekonomického systému.

Medzi niektorými pozorovateľmi a akademikmi sa objavovali obavy, že Čína by mohla prísť s alternatívnym usporiadaním. Iní zas zdôrazňovali, že je spravodlivé, aby sa stala užitočným účastníkom medzinárodných vzťahov a mala by teda znášať náklady nadnárodných programov (rozvojová pomoc, ochrana klímy atď.)

Nedávno Angela Merkelová povedala, že aj keby krajiny G7 zajtra prestali produkovať emisie CO2, nestačilo by to na vyriešenie problému s klímou. Rozvíjajúce sa krajiny, ako napríklad Čína, musia k riešeniu prispieť tiež. Podobné vyhlásenia ukazujú, že niektorí západní lídri stále veria, že Čína a Západ dokážu spolupracovať. Práve to je cesta správnym smerom.

Lenže záujmy protekcionistov sú silné, čo komplikuje konštruktívny prístup. Vždy je jednoduchšie odmietnuť súťažiť s Čínou a šíriť dezinformácie a klebety o možných rizikách kontaktu s Čínou a inými rastúcimi krajinami. Triezvejší pohľad pritom ukazuje rôzne situácie, keď sa Čína správala ako štandardný a zodpovedný partner.

Partner alebo nezávislý hráč?

V uplynulých rokoch začala Čína využívať svoju rastúcu silu spôsobom, ktorý jej západní partneri často vítali. Pomáhala napríklad s bojom proti somálskym pirátom v Adenskom zálive. V Afrike otvorila kliniky, keď vypukla epidémia eboly. Minulý november zas súhlasila s obmedzením znečisťovania a vypúšťania emisií, ktoré sprevádzali jej hospodársky rast. Pred pár dňami bol zverejnený plán, podľa ktorého sa firma Sinomach bude podieľať na stavbe železnice z južnej Kalifornie do Las Vegas.

Silný vplyv centrálnej vlády dopĺňa čoraz energickejší súkromný sektor. Čínske firmy stavajú metro v Teheráne, vysokorýchlostnú železnicu spájajúcu saudskoarabské sväté mestá a prístavy v Egypte. Na výstavbe infraštruktúry v strednej Ázii (tento veľký projekt sa volá Hodvábna cesta a v nasledujúcich rokoch o ňom budeme veľa počuť) budú spolupracovať tak štátom vlastnené, ako aj súkromné spoločnosti.

Alibaba Group, veľká skupina zaoberajúca sa internetovým obchodom, prilákala investorov na americkom akciovom trhu a má už zákazníkov aj na Slovensku. Firma Huawei minulý rok získala 872 patentov, takmer toľko ako napríklad Boeing. Čínske firmy zvykli západné inovácie kopírovať – v budúcnosti sa od čínskych spoločností bude učiť veľa európskych a amerických výrobcov.

Sú názory zaseknuté v minulosti?

Čína sa v uplynulých rokoch výrazne zmenila, no názory na ňu sa za posledné desaťročie veľmi nie. Mala vždy množstvo kritikov, ktorým sa nepáčila jej domáca politika. Dnes je v móde útočiť na Čínu pre jej aktivity v zahraničí. Investície v Afrike vraj pomáhajú skorumpovaným režimom a budovanie umelých ostrovov v Juhočínskom mori viedlo k nárastu napätia so susednými štátmi.

Sebavedomá Čína pravdepodobne zvýši napätie v regióne, ale menej spolupráce s ňou nie je ani racionálne, ani etické riešenie. Naopak, arogantné konanie dá za pravdu tým vojenským a politickým predstaviteľom tvrdej línie v čínskej vládnucej strane, ktorí veria, že sa Američania aktívne snažia poškodiť čínsky hospodársky rast. Časť čínskych lídrov navyše verí, že čínsky hospodársky a politický systém je nadradený západnej verzii kapitalizmu.

Pritom početná skupina tamojších lídrov sa prejavuje umiernene, uprednostňuje postupný a pokojný vzostup. Ako raz povedal bývalý premiér Singapuru: „Čína chce byť Čínou a aby ju tak aj akceptovali, nie len ako čestného člena Západu. Číňania budú chcieť toto storočie prežívať ako rovnoprávni so Spojenými štátmi.” Naozaj, Čína neútočí na existujúci poriadok ekonomických inštitúcií, ale chce, aby bolo jej hlas počuť.

Preto je odsúdeniahodné, že niektorí americkí kandidáti na prezidenta ochotne urazia partnera len preto, aby si zvýšili preferencie. Donald Trump v auguste povedal, že prezident Si by mal počas návštevy dostať hamburger a nie oficiálnu večeru. Scott Walker vyzval Obamu, aby plánovanú návštevu čínskeho prezidenta zrušil. Pokračovať nepriateľským tónom, ako chce časť Republikánskej strany, by bolo kolosálnou chybou.

Teraz najčítanejšie