Pápež si k nám príde hlavne oddýchnuť
Pápež v našich chrámoch by mohol byť pre vlažných veriacich poslednou emočnou vzpruhou.
Vášne okolo septembrovej návštevy pápeža Františka na Slovensku len potvrdzujú skutočnosť, že hlava katolíckej cirkvi zavíta na jeseň do trochu inej krajiny ako tej, ktorú pred takmer 20 rokmi navštívil jeden z jeho predchodcov.
Za posledné dve dekády vplyv cirkvi v spoločnosti výrazne zoslabol. Z kedysi takmer intímneho vzťahu štát-cirkev ostalo úctivé spolunažívanie síce ešte nie rozvedených, ale predsa len už rozídených partnerov. Aj keď sa štát z obáv pred stratou konzervatívneho voličstva ešte zdráha vykročiť legislatívne smelšie v ústrety sexuálnym menšinám, prieskumy ukazujú, že verejnosť je tomu stále viac naklonená. A to napriek nemennému postoju katolíckej cirkvi, ktorá je pri právach LGBTI ľudí výrazne vokálnejšia.
Na Slovensku takisto na rozdiel napríklad od Poľska stále platí pomerne liberálny potratový zákon, ktorý odolal aj viacnásobným pokusom o zmenu zo strany časti vládnej koalície, v ktorej sú veriaci zastúpení asi historicky najväčším počtom.
Nemalú zásluhu na hasnúcom vplyve cirkvi na štát má aj fakt, že k náboženstvu sa hlási čoraz menej ľudí. Podľa prieskumu Pew Research Centre z roku 2017 bolo náboženstvo životne dôležité len pre 23 percent obyvateľov Slovenska. Len čosi cez 30 percent ľudí potvrdilo, že sa aspoň raz mesačne zúčastňovali bohoslužieb.
Tieto dáta hlboko nekorešpondujú so vžitou predstavou o Slovensku ako o katolíckej krajine. Kresťanstvo je síce stále najdominantnejším náboženstvom, čo má svoje prirodzené historické príčiny, ale klesajúci trend počtu praktizujúcich veriacich je jasným signálom. A uvedomuje si ho aj slovenská cirkev, ktorá pred tohtoročným sčítaním obyvateľstva výrazne apelovala na svojich pokrstených.
