Píše Lyrik H: Spomienky na Prievidzu alebo ako sme chceli zjesť svet

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Stromčeky, ktoré preskakujeme so škôlkarskými kamošmi M., S. a M. v roku 1983 za domom na Zapotôčkach, na vtedy Majakovského ulici, siahajú teraz už nad tretie poschodie. Diplomat, huslista, chirurg. To sú moji raní kamoši.

A kto som ja? Čo vlastne viem? Trochu rýmovať, trochu tamto, trochu ono. A predsa mám možnosť podať svedectvo o Prievidzi, akú som ju zažil a akú si ju pamätám.

Baníci

Mám dve staršie sestry Evku a Katku a časť detstva ich otravujem tým, že za nimi doliezam, a to aj vtedy, keď chcú byť samy s frajermi. Ale inak sa máme radi. Celé roky u nás často voňajú sušené huby, lebo otec je vášnivý hubár, a zavárajú sa uhorky, aj z našej záhrady, čo visí na kopčeku, ako je výpadovka na Handlovú.

Je socializmus a banícky región horná Nitra si komunisti celkom hýčkajú. Disidenti v Bratislave kŕkajú a žijú v chudobe. Baníci sú honorabilita, môj otec ich celý život fotí.

Baníci sú bodrí, šľachovití, vyšľahaní chlapi s humorom, pijú a fajčia, a majú rodiny, a riskujú život každý deň. Ale zarábajú dva- až trikrát viac ako povedzme môj otec, redaktor krajských novín Smer.

Je začiatok jesene, stánky na Baníckom jarmoku sa ťahajú od dnešného Dráčika až po športovú halu. Vôňa burčiaka, osy a posúchy s cesnakom, cukrová vata, kolotoče. Baníci v uniformách sa zdravia Zdar Boh! Príhovory papalášov ich nezaujímajú.

Gymnastika

Hneď cez stavenisko budúceho domu služieb otvorili novú základnú školu, prvý ročník sa učíme dvojfázovo. Je príliš veľa detí. Husák je prezident. Sused Peter Graus, neskôr známy hudobník a producent, má doma namakané klávesy. Raz urobí z moduritu ruku, vypaľuje ju v trúbe a ideme na stavenisko hrať sa na nejaký hororový príbeh.

Som štvrták na základke. Jediná čínska reštika je na bojnickej ceste smerom k stanici. Mama ma tam berie a ja si