Denník N

Psychológ: Keby viac známych ľudí absolvovalo coming out, pomohlo by to celej LGBTI komunite aj spoločnosti

Andrej Kuruc. Foto - Jakub Kováč
Andrej Kuruc. Foto – Jakub Kováč

Článok uverejňujeme v rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie.

O veciach ako sexuálna orientácia alebo rodová identita sa u nás väčšinou nerozpráva. „Sme vychovávaní tak, že každý by mal byť heterosexuálny,“ hovorí psychológ Andrej Kuruc v podcaste Ligy za duševné zdravie Ako sa máš? Pracuje v inPoradni, ktorá poskytuje podporu, sociálne, psychologické a právne poradenstvo pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí.

„Až 60 percent Slovákov a Sloveniek v prieskumoch uvádza, že nepozná ani jedného geja, ani jednu lesbu. Je to aj preto, lebo v našich televíziách je to stále tabu a nemáme známe osobnosti, ktoré by o tom hovorili,“ vraví v rozhovore.

Iniciatíva Inakosť funguje na Slovensku už okolo 15 rokov, z toho tri roky funguje aj jej špecializovaná inPoradňa. S čím najčastejšie pomáhate svojim klientom a klientkam?

Pomáhame napríklad v situáciách, keď človek zažíva zmätok identity, nevie, ako na tom presne je, alebo sa snaží nájsť, čo sa týka sexuálnej orientácie. Napríklad chlapec vníma, že sa mu páčia chlapci, ale nie je si ešte istý, čo to znamená, nevie, akým spôsobom to spracovať alebo prijať.

U nás sa o veciach, ako je sexuálna orientácia alebo rodová identita, väčšinou nerozpráva. Sme vychovávaní tak, že každý by sme mali byť heterosexuálny, mali by sme mať partnera, partnerku opačného pohlavia, deti – a toto by mala byť klasika. Informácií o tejto téme, najmä v minulosti, bolo menej. Dnes sú už, samozrejme, dostupné aj informácie o tejto problematike, môžete ich nájsť na internete aj v seriáloch, čiže je to o čosi lepšie ako kedysi. Ale predsa len, naši najbližší ľudia, naše okolie, spolužiaci, spolužiačky, učitelia, učiteľky o tom nezvyknú hovoriť alebo len veľmi okrajovo. A človek, ktorý zistí, že je gej, lesba, bisexuálny človek alebo trans, je v istom momente na to sám. Potrebuje sa o tom hlavne porozprávať v bezpečnom prostredí, kde vie, že ho nikto neodsúdi. To sú najväčšie obavy, ktoré trápia týchto ľudí – že ich okolie odsúdi, že robia niečo zlé alebo že je to naozaj niečo zlé.

Ako sú na tom spravidla ľudia, ktorí kontaktujú vašu poradňu? Ešte nevedia, na čom presne sú, alebo sú už s tým vnútorne stotožnení a skôr potrebujú radu, ako „ísť von“?

Hovoríme o dvoch typoch coming outu. Prvý je vnútorný, to znamená prijatie seba, svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Druhý je vonkajší coming out, keď sa chce človek zdôveriť so svojou sexuálnou orientáciou rodine, kamarátom, kamarátkam alebo v práci. Na nás sa ľudia obracajú, keď majú problém s jedným aj s druhým.

V akom veku si zvyčajne človek uvedomí, že ho priťahuje rovnaké pohlavie?

Je to veľmi rôzne. Niektorí to v podstate vnímajú už veľmi skoro. Keď sme v Iniciatíve Inakosť robili na túto tému prieskum, vyšlo nám, že to bolo v priemere v jedenástich – dvanástich rokoch, čiže s nástupom puberty a hormonálnych zmien. Je to vek, keď si mladý človek začína uvedomovať sexualitu, čiže je to prepojené. V rámci prieskumu sme takisto zistili, že sebaprijatie v takom prípade zväčša trvá niekoľko rokov. Niektorí o tom povedia prvému človeku v sedemnástich, ale v priemere je to v osemnástich rokoch. Lenže často je tam nepríjemné obdobie piatich až šiestich rokov, keď je ten človek s tým sám. A to je veľmi zlé, lebo je to presne to obdobie, keď sa môže začať nemať rád, nenávidieť sa, pretože počúva predsudky okolia, že je to niečo zlé, niečo nenormálne, cíti vinu alebo sa hanbí. Hovorí sa tomu aj tzv. internalizovaná homonegativita alebo homofóbia, keď si človek zvnútorní negatívne presvedčenia, ktoré sa v spoločnosti šíria o homosexuálne orientovaných ľuďoch.

Mladý človek môže byť zneistený, čo sa mu to deje. Možno si dovtedy tiež predstavoval, že bude mať rodinu, deti, a zrazu si uvedomí, že to tak nebude. Môže cítiť dokonca aj vinu alebo sklamanie. Nemôže mať z toho traumu?

Niektoré štúdie dokonca hovoria, že ide o symptómy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

LGBTI+

Rozhovory

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie