Denník NTrénuje reprezentáciu vodného póla: Je to drsný, no zdravý šport bez hrozby vážnych zranení

Tomáš ČorejTomáš Čorej
Peter Nižný. Foto - TASR
Peter Nižný. Foto – TASR

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Najúspešnejší slovenský vodnopólový klub sa nachádza v malom meste v okrese Prievidza. V Novákoch žije len niečo vyše štyroch tisícov ľudí, no miestne mužstvo vyhralo už pätnásť ligových titulov.

V posledných dvoch sezónach však o medaily nebojovalo. Nie pre nedostatočnú kvalitu, ale preto, že pre pandémiu sa dva roky nedohrala naša vodnopólová súťaž.

„Už vidím prvé prejavy posteľového syndrómu,“ hovorí Peter Nižný, ktorý síce žartuje, no zároveň sa obáva o budúcnosť svojho milovaného športu.

„Dovolím si povedať, že spomedzi reprezentácií nám korona uškodila najviac zo všetkých krajín,“ vysvetľuje.

Nižný v súčasnosti pôsobí v Novákoch a zároveň trénuje slovenský národný tím. V minulosti bol sám špičkovým vodnopólistom.

Čo sa deje pod vodou? „Je to fakt drsné,“ priznáva. „Niekedy vás protihráč dokonca chytí za genitálie.“

Dočítate sa aj:

  • ako je možné, že Nováky ani raz nevyhrali česko-slovenskú ligu;
  • s čím najdrsnejším sa Nižný stretol počas zápasov ako hráč;
  • či nie je brankárom chladno;
  • čo si Nižný myslí o vodnom póle v slanej vode.

Profesionálov na Slovensku nenájdete

Žiadny tím nezískal v slovenskej lige toľko medailí ako Nováky. Čím to je?

Hoci nie sú také veľké, Nováky boli, sú a dúfam, že vždy budú športovým mestom. Kedysi sem denne dochádzalo množstvo detí z blízkeho okolia, keďže v ich dedinách neboli základné školy. Pamätám si, že v prvom ročníku sa tu každoročne otvárali štyri triedy, situácia sa však zmenila. Dnes už do mesta v porovnaní s koncom minulého storočia prichádza len asi polovica detí.

Mimoriadne dôležité bolo, že na základnej škole v Novákoch učil telesnú Peter Gašparovič, bývalý výborný hráč a následne tréner pri mládeži aj pri senioroch. Aj jeho pričinením Nováky nemali s mládežou žiadny problém. Išlo však o súhru viacerých faktorov.

Mali sme obrovskú výhodu, že bazén, v ktorom sme trénovali, patril chemickým závodom a dlhé roky nám na ňom umožnili trénovať grátis. V porovnaní s ostatnými tímami sme mali najlepšie tréningové podmienky, a aj preto sme s mládežou dosahovali vynikajúce úspechy.

Ako vravíte, Nováky boli známe svojou výbornou vodnopólovou mládežou a v česko-slovenskej lige získali množstvo medailí. Ako je však možné, že nevyhrali ani jeden titul? 

Pretože výborní mladíci prišli do veku, keď maturovali a vyberali si vysoké školy. Prirodzene tak odchádzali do väčších miest, teda do Košíc či do Bratislavy. Niektorí navyše išli do Košíc na vojnu, kde potom trénovali v legendárnej Červenej hviezde.

Lenže to sa zmenilo, keď sa Nováky stali profesionálnym mužstvom. Mužstvo už neopúšťalo tak veľa hráčov a dokonca doň prichádzali legionári. V 90. rokoch a na začiatku tisícročia to fungovalo celkom dobre.

A čo potom?

Opäť to išlo trochu dole vodou. S mládežou však stále dosahujeme skvelé výsledky a aj medzi seniormi sa už dlho nestalo, aby sme neskončili aspoň v prvej trojke.

KVP Nováky

vznikli v roku 1953, pôvodne sa volali Iskra Nováky. Od roku 1969 pôsobili v česko-slovenskej lige, po rozpade Československa sa presunuli do slovenskej ligy. V česko-slovenskej lige získali tri strieborné a jedenásť bronzových medailí. V slovenskej lige vyhrali pätnásť titulov, naposledy v sezóne 2015/16, ku ktorým pridali tri strieborné a päť bronzových medailí.

Akú majú Nováky konkurenciu?

Čo sa týka slovenskej ligy, máme bohatú zbierku titulov, celkovo sme ich u seniorov vyhrali až pätnásť. Posledný titul sme však získali pomerne dávno – pred piatimi rokmi. V ostatných rokoch kraľuje Bratislava, do ktorej odchádzajú aj viacerí naši mladí hráči, a Košice. Tie boli ešte prednedávnom poloprofesionálnym mužstvom, napriek tomu sme s nimi ako čisto amatérsky tím hrali vyrovnané zápasy. V najvyššej slovenskej lige je celkovo šesť tímov, rovnako ako v druhej lige. Dúfam, že toto náročné obdobie všetci prežijú.

Takisto verím, že chlapci nestratili motiváciu. Predsa to nie je ľahký šport – treba sa pri ňom neustále hýbať, musíte absolvovať množstvo tvrdých súbojov… Dnes sú už deti inak nastavené, ale to platí aj pre rodičov. Stretávam sa s tým, že chcú od detí „čosi viac“, myslia si, že z ich detí budú veľké hviezdy v iných športoch, v ktorých budú zarábať obrovské peniaze. Proti tomu je ťažké bojovať.

Peter Nižný ako hráč v roku 2009. Foto – TASR/AP

Takže na Slovensku nemáme žiadnych profesionálnych vodnopólistov?

Priamo u nás nie. Máme zopár hráčov, ktorí pôsobia ako legionári v zahraničí, kde sú profesionáli, nie však u nás.

Korona nám ublížila najviac zo všetkých

V akom stave je teda vo všeobecnosti slovenské vodné pólo?

Pre koronavírus sa na dve sezóny prerušili ligové súťaže od prípravky až po mužov, a tak sme v podstate dva roky bez hrania. Keďže nepatríme medzi profesionálne ligy, trénujeme len v čase, keď sa uvoľnia opatrenia. Je to obrovská škoda, pretože tak nemáme deti v prípravkách. Bojím sa, že ešte budeme plakať.

Čo sa týka reprezentácie, poslednou akciou, na ktorej sme sa zúčastnili, boli majstrovstvá Európy v januári 2020 v Budapešti. Odvtedy sme sa stretli len trikrát, čo je veľmi málo.

V Novákoch však vznikla vodnopólová bublina.

Áno, táto bublina vznikla vo februári a trochu sa podobá na Šamorín – tréningové podmienky boli podobné aj napriek veľkosti areálu. Novácka bublina však bola určená predovšetkým pre kadetov, ktorí pred sebou mali kvalifikáciu na majstrovstvá Európy.

A tá nebola úspešná.

Nie, chlapci, bohužiaľ, nepostúpili. Stopercentne na tom má obrovský podiel aj pandémia. 17-roční mladíci potrebujú trénovať a hrať, čo im rok nebolo umožnené, a tak to aj dopadlo. V rozhodujúcom zápase prehrali s Bielorusmi, pričom sami dobre viete, ako dbali na epidemiologické opatrenia tam.

Korona pre vodné pólo znamenala obrovské straty, čo je do istej miery logické. Ide o špecifický šport s nenahraditeľným prostredím. Som si vedomý, že prísne opatrenia zažívali mnohí, ale dovolím si povedať, že spomedzi reprezentácií nám korona uškodila najviac zo všetkých krajín.

Ako ste však povedali, vodnopólová súťaž u nás nie je profesionálnou ligou. Nie je to skôr tak, že pandémia „len“ odkryla dávno existujúce problémy?

Vodné pólo u nás kedysi bolo mimoriadne dôležité, postupne však nastalo obdobie rozkvetu iných športov, ktoré sú pre deti zaujímavejšie a zrejme aj ľahšie. Ťažko sa nám s nim drží krok a na Slovensku máme navyše veľký problém s pôrodnosťou. Musíme sa poriadne zamyslieť a urobiť niečo, aby sme nepriaznivú situáciu zvrátili. Ale kde by sme mali hľadať nové deti? To nevieme.

Vodné pólo bolo ešte začiatkom tisícročia profesionálnym športom, no potom prišiel ústup. Jeden zo zlomov nastal v roku 2015, keď nás zákon o športe v podstate donútil spojiť sa s plaveckou federáciou. Hoci zväzom sľúbili, že nikto nebude ukrátený, nám sa to stalo – prišli sme o obrovskú čiastku peňazí a v podstate sme nedokázali poriadne fungovať. Potom sa to zlepšilo, ale prišla korona. Občas máme pocit, že niekto stále hádže polená pod nohy.

Kopance do hrudníka či chytanie za genitálie

Vravíte, že vodné pólo má problém s nedostatkom detí. Nepotrebujete ho lepšie predať?

Propagácia je mimoriadne dôležitá. Pravidelne sledujem športové správy a vlastne si ani nepamätám, kedy naposledy v nich malo vodné pólo priestor. Netuším, kde nastala chyba.

Vodné pólo môže profitovať z toho, že deti milujú vodu, a tak zrejme musíme robiť nábory v oveľa nižšom veku. Už som povedal, že detí je málo, a v škôlke navyše mnoho z nich začne s futbalovými či inými krúžkami. Pri vodnom póle ich najprv musíte naučiť plávať a až potom sa s nimi môžete venovať loptovej technike. Nie všetci to zvládnu – je to špecifický šport, ktorý si vyžaduje veľa trpezlivosti.

A čo tak ho skúsiť propagovať cez zdravotnú stránku?

Samozrejme, každý šport je dobrý pre imunitu a to platí aj pre vodné pólo, ktoré je fyzicky náročné a vypotíte pri ňom veľa kalórií. Keď sme sa s mladšími deťmi stretli po dlhšej pauze spôsobenej koronou, bolo na nich vidieť posteľový syndróm a prírastky na váhe. Pozorujem však, že už znova začínajú chudnúť.

Vodné pólo by takisto mohlo pomáhať deťom, ktoré majú problémy s chrbticou či všeobecne s pohybovým ústrojenstvom. Taktiež je to dobrý šport na vyformovanie slušnej postavy (smiech).

Nehrozia pri vodnom póle nejaké zranenia?

Iste, ale nedá sa to porovnávať s inými športami. Môžete si napríklad preťažiť úpony či natiahnuť šľachy, no také zranenie kolena vo vodnom póle prakticky neexistuje. Je to kontaktný šport, a tak môže dôjsť k narazeninám alebo zašívaniu, ale „tradičné“ športové zranenia sú pomerne ojedinelé.

Čo sa počas vodného póla deje pod vodou?

Je to fakt drsné, no závisí to aj od výchovy. Sú kluby, v ktorých deti vedú k tvrdosti či dokonca až k hrubosti, ale aj kluby, kde sa viac venujú technickým veciam a k výchove mládeže pristupujú inak.

Pod vodou sú rôzne kopance, kolená do hrudníka, niekedy vás protihráč dokonca chytí za genitálie. Trendom je preto používať suspenzor. Jednoducho povedané, sú hráči, ktorí majú potrebu „robiť zlobu“, štípu vás a provokujú.

Vodnopóloví rozhodcovia tak majú mimoriadne náročnú úlohu. Spomenutí hrubí hráči si musia dávať veľký pozor, aby ich nevylúčili do konca zápasu, ako to poznáme aj z hokeja.

Slovenskí vodnopóloví reprezentanti a Peter Nižný. Foto – TASR/AP

S čím najdrsnejším ste sa stretli vy?

Vo vode som zažil veľa krvi, roztrhnuté obočie, vybité zuby, mal som preťatú peru… Alebo som sa stretol s tým, že niekoho pichli do oka. Lenže to nie sú vážne zranenia, s takým som sa nestretol. Fakt si nepamätám žiadny vážnejší úraz, ktorý by si vyžadoval viac než dva či tri týždne zotavovania sa.

Nie je hendikepom to, že rozhodca stojí na súši?

Samozrejme. Rozhodcovia to majú často mimoriadne náročné a neraz sa stáva, že niektoré situácie im jednoducho uniknú. Do veľkej miery je to aj o šikovnosti hráčov.

Je to ako halové športy, len pomalšie

Aká je ideálna teplota vody?

Je dôležité, aby vám vo vode nebolo teplo. Za ideálnych považujem 25 a pol, možno 26 stupňov. Keď je voda teplejšia – povedzme 28-stupňová -, hráčovi je teplo a rýchlejšie sa unaví.

A čo brankár? 

Ten by, samozrejme, uvítal teplejšiu vodu. Iste, zahriať sa dokážu aj brankári – vo vodnom póle môže trvať útok maximálne 30 sekúnd a následne prichádza protiútok. Tak ako v iných športoch, aj my máme rohy, a tak sa brankár namaká. Brankári sú všeobecne trochu inak stavaní, majú silnejšie nohy a rýchlejšie reakcie. Ale áno, boli by šťastnejší, ak by voda bola o stupeň teplejšia.

Je vodné pólo taktickým športom?

Predovšetkým v zahraničí sa riešia absolútne detaily – špičkové tímy majú naštudovaných všetkých súperových hráčov. Vodné pólo je tak trochu ako halové športy, len je pomalšie – preplávanie trvá oveľa dlhšie ako nabehnutie. Hráč vo vode nemá taký prehľad ako tréner na suchu.

Môže sa hrať vodné pólo aj v mori?

Áno, rôzne ihriská nájdete aj na dovolenkách pri mori v rôznych zátokách. Treba si uvedomiť, že vodné pólo je pomerne nákladným športom – prenájmy bazénov sú všeobecne dosť drahé -, tak prečo nevyužiť plochu, ktorá je zadarmo?

Morská voda je však špecifická svojou slanosťou, na ktorú si treba zvyknúť. Ale keď sa prispôsobíte, viete aj v mori odohrať výborné zápasy.

Foto – TASR/AP

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].