Tiso, Mečiar, Fico – horná Nitra volí desaťročia nacionalistov a populistov

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Je september 2012 a Smer je na vrchole svojej popularity. Strana pred niekoľkými mesiacmi zostavila jednofarebnú vládu a vo voľbách získala viac ako 44 percent.

Do hnedouhoľnej bane Cigeľ neďaleko Prievidze sfáral v červenej kombinéze najsilnejší muž krajiny – premiér Robert Fico. „Vždy ma fascinuje, že sú ľudia schopní pracovať v takýchto podmienkach,“ ďakuje pod zemou baníkom. Do baní v okolí Prievidze Fico odvtedy sfáral niekoľkokrát a vrátil sa do nich aj v čase, keď už nebol predsedom vlády.

Robert Fico chodí na hornú Nitru, ktorú tvoria okresy Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany, často a rád. Niet sa čomu čudovať – sám je rodák z dediny pri Topoľčanoch a v týchto okresoch Smer dosahoval a stále dosahuje mimoriadne volebné zisky.

Ficova strana získala vo voľbách 2012 v okresoch Partizánske vyše 56, Prievidza vyše 58, Bánovce nad Bebravou necelých 62 a v Topoľčanoch dokonca takmer 64 percent hlasov. Na hornej Nitre boli v tom čase aj obce, v ktorých Smer valcoval konkurenčné strany. V obci Šišov získal 77,5 percenta, v Klátovej Novej Vsi 75 percent, v Novomesticiach 82, v Krtovciach 83 a v Ardanovciach dokonca 88 percent hlasov.

Veľká popularita Smeru na hornej Nitre nie je náhodná. Pred ním sa tam mimoriadne darilo HZDS a – ako zistil sociológ Vladimír Krivý už v 90. rokoch – bašty HZDS takmer úplne kopírujú bašty Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za prvej Československej republiky z volieb v roku 1929 a aj v roku 1935, keď v spojení so SNS kandidovala vo voľbách ako Autonomistický blok.

Čo Hlinka s Tisom začal

Tak ako v prípade rodáka Fica mohol mať na príťažlivosť obyvateľov k politikovi vplyv aj fakt, že Jozef Tiso mal k tomuto regiónu veľmi blízko a bol s ním spätý. Od roku 1915 bol s krátkou prestávkou cez prvú svetovú vojnu najprv kaplánom a potom farárom v Bánovciach nad Bebravou. Faru tu formálne viedol dokonca aj v období, keď bol prezidentom vojnového štátu. Oblasť aj ako prezident navštevoval.

Keď prišiel 11. decembra 1938 ako prezident predseda vlády autonómnej Slovenskej krajiny do Prievidze, prišlo si jeho prejav vypočuť až 20-tisíc obyvateľov z celého okresu. Tisov režim na región dbal, začiatkom 40. rokov v Bojniciach napríklad vznikla dôstojnícka škola Hlinkových gárd a prezident ju osobne otváral.

Ľudáci Andreja Hlinku tu víťazili už od 20. rokov. Už vo voľbách v roku 1920 získali v meste Prievidza viac ako 50 percent hlasov. Mimoriadny úspech zaznamenala HSĽS vo voľbách v roku 1929 a Autonomistický blok v roku 1935 hlavne v niektorých obciach tohto regiónu. V Prievidzi to bolo v oboch voľbách okolo 55 percent, v obciach Čereňany, Nevidzany či Kostolná Ves až okolo 90 percent hlasov.

Okrem Boha žiadny pán

V 90. rokoch zaznamenalo v regióne úspech HZDS a jeho koaliční partneri. Vo voľbách 1994 sa súčet hlasov pre HZDS, SNS a ZRS pohyboval v okresoch hornej Nitry medzi 60 a 69 percentami, samotné HZDS v týchto okresoch dostalo medzi 51 a 59 percentami.

Obrovská popularita HZDS a rovnako SNS v okresoch hornej Nitry pretrvala aj vo voľbách 1998, ktoré priniesli definitívny koniec mečiarizmu. Tieto dve strany získali v okrese Prievidza dohromady takmer 54 percent, v prípade Topoľčian malo len HZDS 43 percent hlasov, v Bánovciach nad Bebravou malo HZDS 40,5 percenta a SNS ďalších 11 percent a v Partizánskom mala zasa SNS takmer 14 percent.

Obyvatelia hornej Nitry navyše boli fanúšikmi Vladimíra Mečiara oveľa dlhšie než väčšina iných okresov. Robert Fico a jeho Smer v nich pri svojej prvej kandidatúre v roku 2002 zažívali sklamanie.

Mečiar, ktorý vyrastal v nie veľmi vzdialenom Žiari nad Hronom, do regiónu rád a často chodil a predvádzal sa tam svojimi výrokmi. Na veľkom predvolebnom mítingu v zaplnenej športovej hale v Prievidzi v roku 2002 tvrdil, že nemá nad sebou žiadneho iného pána, iba Boha a voličov. Dokonca aj v roku 2007 oslavy 15. výročia prijatia ústavy, ktoré v Prievidzi organizovalo HZDS, prilákali vyše 2500 ľudí.

Sám Mečiar mal vo svojej blízkosti viacero politikov z tohto regiónu. Jeho verný stranícky kolega Tibor Cabaj je z Blesoviec v okrese Topoľčany, v okolí predsedu HZDS sa často pohyboval aj poslanec Miroslav Kotian z Bojníc.

Ukážkou „večného“ politika HZDS z hornej Nitry je zasa niekdajší podpredseda hnutia Jozef Božik, ktorý v 90. rokoch zakladal mečiarovskú mládežnícku organizáciu, pri predsedovi bol až do konca a doteraz je primátorom Partizánskeho.

„Ja som baník, kto je viac?“

Čím je horná Nitra špecifická a prečo bola baštou HSĽS, HZDS a Smeru?

O jej mentalite píše sociológ Krivý v knihe Slovensko a jeho regióny z roku 1996. Púšťa sa aj do analýzy mentality obyvateľov jazykom, ktorý po 25 rokoch pôsobí politicky nekorektne, a dnešní analytici by sa „kolektívnej“ charakteristike obyvateľov hornej Nitry zrejme vyhli. Krivý v knihe vychádza z ešte pôvodného členenia okresov Prievidza a Topoľčany (dnes okresov Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou).

Pri Prievidzi sociológ opisuje ako dominantnú mentalitu „tvrdosť, úzkoprsosť, bigotnosť, konzumnosť, obyvatelia miest prejavujú aj obchodný cit, ale zároveň nežičlivosť“. Konfesiu charakterizuje ako „katolícku, istým spôsobom bigotnú“.

V prípade prievidzského regiónu, ktorý je jedným z národnostne najmenej zmiešaných regiónov na Slovensku, Krivý píše: „Ide o oblasť takmer čisto slovenskú so silným národným povedomím, v posledných rokoch s nacionalistickými výpadmi, ktoré upozorňujú na existujúcu netolerantnosť. Na základe historických údajov možno predpokladať aj latentný antisemitizmus.“

Sociológ v polovici 90. rokov pomenúva aj problém ľudí z regiónu pri transformácii z komunistického na porevolučný systém. Píše, že obyvatelia sa v tom čas ocitli v osídlach neschopnosti a tradičného socialistického hesla: „Ja som baník, kto je viac?“ Podľa Krivého si v regióne mnohí zvykli na slušné platy, tvrdú, ale nie vždy čestne odvedenú robotu.

„Konzumnosť, pomerne slabá špecializácia vzdelania signalizujú, že transformácia v tomto regióne bude prebiehať veľmi bolestne. Komunistické idey sociálnych nárokov a povinnosti štátu splniť ich sú evidentné,“ píše sociológ s tým, že medzi ľuďmi v okrese existuje aj určitá náchylnosť na konfrontačné správanie.

V prípade vtedajšieho okresu Topoľčany (dnes Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou) píše o ľuďoch, ktorí majú úctu k majetku a pôde a ktorí ťažko znášali kolektivizáciu, a teraz tu uznanie a prestíž majú životaschopní a tvoriví jedinci a rodiny. Boli medzi nimi však aj „silní zástancovia egalitárstva, socialistických ideálov, rešpektujúci predpisy – aj keď tie boli evidentne v ich neprospech, nehľadali možnosti obísť ich“.

Aj okresy Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou patria medzi národnostne najmenej zmiešané na Slovensku a takmer úplne tu dominujú Slováci. „Túto oblasť nezasiahli v minulosti výrazne žiadne migrácie a je silne národne orientovaná.“

Krivý pripomína pogrom na Židov v septembri 1945, keď po falošnej správe o zabíjaní kresťanských detí židovským lekárom, ktorý ich údajne očkoval jedom, zostalo 47 zranených miestnych Židov, ktorí sa po holokauste vrátili do Topoľčian. „Vzťah k Rómom je odmeraný – podobná história spolužitia ako na Záhorí, tvrdé uplatňovanie sociálnej kontroly.“

Ľudia z tohto regiónu boli v polovici 90. rokov pomerne pripravení na zmeny, ktoré nastali po páde komunizmu, hoci Krivý pripomína, že mnohí miestni sa sťažovali na pomery, aj keď sa im darilo. A pracovná morálka tam bola na slovenské pomery vysoká.

Menej mesta, viac vidieka, silnejší líder

Horná Nitra bola v 90. rokoch okrem bašty mečiarizmu aj jednou z hlavných bášt pravicového extrémizmu. Dlhoročný aktivista proti extrémizmu a analytik Daniel Milo si pamätá, že priamo v Prievidzi v tých časoch došlo k fyzickým útokom neonacistov na miestnych Rómov. „Prievidza bola v tom čase známa ako mesto, v ktorom mali neonacisti pomerne silné zastúpenie.“ V neskoršom období však už takéto prípady nezaznamenal.

Politický geograf Tibor Madleňák si volebné správanie obyvateľov hornej Nitry vysvetľuje tým, ako jednotlivé historické etapy formovali politické prostredie v regióne. „Horná Nitra bola typickým agrárno-rurálnym regiónom, v ktorom až do polovice 20. storočia absentovali väčšie mestá. Aj mestečká ako Bojnice či Prievidza boli malé a mali skôr agrárny charakter.“ Podľa Madleňáka sa práve toto vidiecke prostredie vyznačovalo sklonmi ku konzervativizmu, k nacionalizmu a silnému lídrovi.

V 50. rokoch podľa politického geografa došlo na hornej Nitre k masívnej socialistickej industrializácii a k výraznému posunu voličov doľava. Skokovo narástla životná úroveň regiónu a u ľudí sa posilnili očakávania od štátu, ktorý im mal garantovať sociálne istoty, na ktoré si zvykli.

Tým, že sa región zmenil náhle, nevzniklo v ňom typické mestské prostredie. „Po konci komunistického režimu prišla transformácia, ktorá bola v prípade tohto regiónu problematická a problémom je doteraz,“ vraví Madleňák.

Podľa analytika po páde komunizmu množstvo voličov nadviazalo na predstavy z medzivojnového obdobia, keď región inklinoval k HSĽS, a zároveň na komunizmus. „Spojilo sa im to v podobe HZDS a neskôr Smeru, ktoré mali silných lídrov, autoritárskejší a etatistický prístup a takisto populizmus,“ vraví.

Súčasťou tohto populizmu bol nacionalizmus a hľadanie nepriateľov. Podľa demografa však horná Nitra nie je osamoteným územím a podobné volebné správanie sa tiahne od Kysúc smerom cez stredné Považie až do tohto regiónu. Podobným politickým prostredím je Považská Bystrica či Detva.

Pellegrini zdvíha zástavu

Ako je možné, že prevažujúci model volebného správania sa na hornej Nitre nemení už takmer 100 rokov? Madleňák hovorí, že je to tak v mnohých slovenských regiónoch. Politická kultúra sa u nás formuje celé generácie a do nej sa už len dosádzajú aktuálne politické strany. Aj zásadné zmeny, ako industrializácia či urbanizácia, podľa neho len dotvárajú existujúce vzorce.

Výsledky posledných parlamentných volieb pritom ukazujú, že historicky prevládajúci model voličského správania sa nemení. Kým na väčšine Slovenska vyhralo OĽaNO, v okresoch Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou aj Topoľčany zvíťazil Smer.

Aj vzhľadom na pokles Ficovej strany po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej už, samozrejme, nedosahuje 30 a viac percent. Pokiaľ sa však k výsledku Smeru pripočítajú kotlebovci, Sme rodina, SNS a Vlasť, čo sú strany, ktoré spĺňajú kritériá „nacionálne populistického“ vzorca volebného správania, o ktorom písal pred štvrťstoročím sociológ Vladimír Krivý, čísla opäť sedia.

V okrese Prievidza tieto strany dohromady získali 52 percent, v okrese Partizánske 53,4, v okrese Bánovce nad Bebravou 56 a v okrese Topoľčany viac ako 57 percent, teda boli dominantné.

Podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus nemáme k dispozícii komplexný prieskum preferencií obyvateľov hornej Nitry. Čiastočne si však môžeme pomôcť údajmi, ktoré počas posledných štyroch mesiacov zozbieral Focus na tomto území v rámci celonárodných prieskumov verejnej mienky.

Tieto údaje potvrdzujú viaceré tendencie, ktoré v posledných mesiacoch vidíme aj na celonárodnej úrovni. „Odchod Petra Pellegriniho zo Smeru znamenal, že takmer štvrtina voličov z hornej Nitry dnes preferuje práve túto stranu (24 percent),“ vraví Slosiarik. Podľa analytika si však Smer aj napriek tomu udržuje vysokú mieru podpory až na úrovni 15 percent.

„Hlas plus Smer tak v regióne pokrývajú takmer 40 percent preferencií. Svoj volebný výsledok si v tejto oblasti drží Boris Kollár so Sme rodinou (13 percent). Blízko svojmu volebnému výsledku sú aj kotlebovci, resp. Republika, ktorí spoločne majú osempercentnú podporu,“ vypočítal Focus preferencie týchto strán v hornej Nitre.

Najväčšiu stratu v regióne zaznamenal víťaz volieb OĽaNO (desať percent), SaS však z tohto poklesu nečerpala tak efektívne ako na celoslovenskej úrovni a jej preferencie sa pohybujú len medzi siedmimi a ôsmimi percentami. Nad štyrmi percentami je v tomto regióne ešte KDH, Progresívne Slovensko a SNS.

Nad tromi percentami je v tomto prostredí aj strana Spolu, čo môže byť dôsledkom silnejšieho zázemia strany v regióne okolo Prievidze, kde je primátorkou Katarína Macháčková z tejto strany. Za ľudí sa na hornej Nitre podľa prepočtov Focusu pre Denník N takmer vytratilo a dosahuje preferencie len na úrovni jedného percenta.