Denník N

Exposlankyňa Shahzad: Chcem chodiť synovi na besiedky, ale neviem nájsť bezbariérovú škôlku

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Bývalá poslankyňa za OĽaNO Silvia Shahzad počas svojho mandátu viackrát zaujala bulvár. Najprv ako prvá poslankyňa na vozíku v parlamente, neskôr svojím menom, ktoré si zmenila po sobáši s utečencom z Pakistanu, a nakoniec tým, že v priebehu jedného volebného obdobia sa ich rodina rozrástla o tri deti.

„Manžel sa občas smeje, že ktorá matka už len zvládne odniesť tri deti. Ja si ich naskladám na stúpačky, na sedačku a všetky tri ich odveziem. Už ma podpichoval, že žiarli, lebo mu nezostalo žiadne dieťa,“ hovorí Shahzad.

Keď bola v OĽaNO, viacerí sa jej pýtali, či nemôže dohovoriť Igorovi Matovičovi. „Ale to sa jednoducho nedá, lebo on si ide svojou cestou. Už aj ja som pochopila, že nemá zmysel, aby som v OĽaNO diskutovala s niekým iným ako s Igorom Matovičom, lebo to, čo nechce presadiť on, to sa nikdy nepresadí,“ hovorí Shahzad. Opätovne už za OĽaNO kandidovať odmietla a dnes je členkou mimoparlamentnej strany Spolu.

Dnes máte tri deti. Takmer štvorročného syna a dvojročné dvojčatá. Stretli ste sa ako mama s úplne novými bariérami, ktoré ste možno dovtedy nevideli?

Samozrejme. Všímam si detské ihriská, lebo sa tam chcem dostať. Pred časom som natrafila na článok, ktorý písala matka dvoch detí, ktorá je na vozíku a nevie ísť do Disneylandu. Bola Američanka, ale hovorila som si, že toto asi bude presne ten problém, ktorý budem riešiť aj ja. Amerika je veľká, a keď chce niekam ísť, musí dlho cestovať, to znamená, že potrebuje toalety, špeciálne prostredie, takzvané „changing places,“ ktoré u nás nie sú vôbec. Neboli tam a nemohla ísť. Ak sa niekde nedostane ona, nedostanú sa tam ani jej deti. Začíname to pociťovať už aj my. Keď sa rozhodujeme niekam ísť, väčšinou je to v dosahu dvoch hodín, lebo bezbariérové toalety nemáme a tie, čo sú označené ako bezbariérové, sú až príliš často nevyhovujúce. Teraz vyberáme škôlku a tiež by som chcela, aby bola bezbariérová, ale zatiaľ to vyzerá zle.

Ak by nebola bezbariérová, nemohli by ste svoje dieťa ani odprevadiť do škôlky?

Nemohla by som ísť ani na besiedky, vystúpenia, sprevádzať svoje dieťa. Chcela by som mať tú možnosť.

Pre mnohých môže byť ťažké si predstaviť už len to, ako žena na vozíčku ide na prechádzku s troma malými deťmi. Ako to zvládate?

Väčšinou je to všetko na manželovi. Ale máme aj vtipné momenty, keď sa manžel smeje, že ktorá matka už len zvládne odniesť tri deti. Ja si ich naskladám na stúpačky, na sedačku a všetky tri ich odveziem. Už ma podpichoval, že žiarli, lebo mu nezostalo žiadne dieťa. V zásade sa o deti najviac stará manžel. Máme vymenené roly.

Čo ste robili po odchode z parlamentu?

Prvý rok som bola s deťmi, lebo boli malé a bolo to náročné. Svoje deti dodnes dojčím, takže som nemohla len tak jednoducho chodiť do práce a brať ich všade so sebou. Ani som to nechcela. Teraz už

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Prievidzi

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Slovensko

Teraz najčítanejšie