MediaBrífing: Extrémista žiadal Google o odstránenie kritického článku, na krátky čas mu to vyšlo

Dobrý deň, čítate MediaBrífing, týždenný newsletter o médiách a internete. Prihláste sa na odber a dostanete ho každý piatok do schránky. Dnes sa okrem iného dočítate:

• Ako Google odstraňuje stránky z výsledkov vyhľadávania.
• Vládne noviny nebudú, povedal to premiér Heger.
• Vo vnútri Facebooku prebieha spor o to, aké dáta zverejňovať.
• Ruskí športovci dostali manuál, ako majú odpovedať novinárom.

Predstavte si, že ste v minulosti robili nepekné veci. Tak nepekné, že o vás písali v celoštátnych novinách. Ale mali ste vtedy svoj súkromný biznis a bolo vám to vlastne jedno.

A teraz si predstavte, že ste pravou rukou vysokopostaveného politika, stali ste sa členom jeho novej strany a uvažujete o politickej kariére.

Čo urobíte, aby sa na správy o vašej nepeknej minulosti zabudlo? Aby sa staré články z novín stratili a aby ste vyzerali ako človek s čistým štítom? No predsa požiadate spoločnosť Google o odstránenie nelichotivých informácií z výsledkov vyhľadávania.

Niečo také urobil Radovan Fašung, asistent europoslanca Milana Uhríka a člen jeho strany Republika.

V januári 2019 Denník N napísal, že Fašung bol autorom anonymnej facebookovej stránky AntiSoros, ktorá šírila množstvo antisemitských príspevkov a dezinformácií. Niektoré mohli byť pokojne na paragraf.

Pred pár týždňami spoločnosť Google informovala redakciu, že článok o Fašungovi bol odstránený z výsledkov vyhľadávania.

Verejný záujem

Google tvrdil, že článok odstránil z dôvodu ochrany súkromia. Text pritom neobsahoval žiadne osobné kontaktné informácie, neboli v ňom citlivé informácie, ale len údaje, ktorú sú verejne dostupné – a dali sa už predtým vyhľadať aj cez Google.

Vyhľadávač sa zároveň pridržiava zásady, podľa ktorej neodstraňuje stránky, ak obsahujú informácie, ktoré sú dôležité vo verejnom záujme. „Rozhodovanie o tom, či je obsah vo verejnom záujme, je zložité. Môže zahŕňať posudzovanie rôznych odlišných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí aj to, či sa príslušný obsah týka profesionálneho života žiadateľa, trestného činu v minulosti, politickej funkcie, funkcie vo verejnom živote, alebo či ide o vládne dokumenty, žurnalistický obsah alebo o obsah, ktorého autorom je žiadateľ,“ vysvetľuje Google.

Text bol zverejnený vo verejnom záujme – opisoval verejné aktivity autora AntiSorosa, pri ktorých existuje dôvodné podozrenie z porušenia zákonov. Navyše v čase, keď Google článok zablokoval, už bol Fašung asistentom europoslanca a bol aj členom strany Republika. Ako verejne činná osoba teda musel zniesť väčšiu mieru kritiky.

Keď Google nejakú stránku odstráni, prevádzkovateľa webu o tom informuje a on sa môže odvolať. Firma však varuje, že žiadostí o prehodnotenie dostáva veľa, a tak ich vybavenie môže trvať dlhšie. Čakacie lehoty predĺžila aj pandémia.

Denník N sa proti odstráneniu článku z výsledkov vyhľadávania odvolal. Po šiestich týždňoch čakania nakoniec Google situáciu prehodnotil a článok o Fašungovi obnovil.

Ako systém funguje?

Každý má právo požiadať Google o odstránenie určitých výsledkov vyhľadávania, napríklad ak porušujú ich autorské práva alebo z dôvodu ochrany súkromia.

V prípade ochrany súkromia môže človek požiadať o odstránenie stránok z výsledkov vyhľadávaní ich mena. Google môže takej žiadosti vyhovieť, ak nahlásená stránka obsahuje napríklad „nepresné, irelevantné, neaktuálne alebo zveličené informácie“.

Žiadosti vraj posudzujú firemní kontrolóri v írskom Dubline, v prípade zložitých prípadov im asistujú právni zástupcovia Googlu.

Keď Google stránku odstráni, nezmizne z vyhľadávania úplne, ale stratí sa len pri vyhľadávaní mena dotknutej osoby.

Toto sa stalo aj v prípade článku Denníka N. Keď ľudia hľadali v Googli slovo „antisoros“, článok tam našli. Ak hľadali meno „Radovan Fašung“, článok z roku 2019 sa nezobrazil.

To bolo presne to, čo politik potrebuje – aby pri vyhľadávaní jeho mena neboli v Googli kritické príspevky.

Ako často Google odstraňuje stránky?

Od roku 2014 dostal Google zo Slovenska 4273 žiadostí o odstránenie obsahu na základe európskych zákonov o ochrane súkromia. Žiadatelia požadovali odstrániť dohromady 16 751 webových adries. Firma vyhovela v 45 percentách prípadov a odstránila z výsledkov vyhľadávania 6334 adries.

Celosvetovo dostal Google z dôvodu ochrany súkromia požiadavky na odstránenie 4,3 milióna stránok. Vyhovel v 47,5 percenta prípadov a odstránil 1,77 milióna adries. Vyplýva to zo štatistík zverejňovaných na transparencyreport.google.com.

Najviac adries odstránil Google na Slovensku z webu kataster-vlastnik.com (odstránených 221 adries), dlznik.zoznam.sk (116), topky.sk (102) a facebook.com (78). Do top 10 domén sa dostali aj ďalšie bulvárne weby – cas.sk (57 odstránených adries) a pluska.sk (52).

Skúšať to môžu ďalší extrémisti

Je dobré, že ľudia majú možnosť požiadať Google (a iné digitálne platformy), aby odstránili nepravdivé či neaktuálne informácie o ich osobe. Treba však dávať pozor, aby nebol systém zneužitý.

Ochrana súkromia a sloboda prejavu stoja neraz v protiklade a niekedy býva ťažké určiť hranicu, čo ešte môžu novinári zverejniť. A áno, niekedy médiá prestrelia a zverejnia aj informácie, ktoré by mali ostať súkromné.

V prípade stránky AntiSoros a jej autora však redakcia Denníka N postupovala správne a zverejnila informácie vo verejnom záujme, čo tento týždeň uznala aj spoločnosť Google. Ľudia majú právo vedieť, kto stál za kanálom s tisíckami fanúšikov šíriacim protižidovské predsudky, nenávisť a lži. Tieto informácie o Fašungovi mala verejnosť právo poznať, aj keby bol len súkromnou osobou. Keďže je Fašung aktívny v politike a je asistentom europoslanca, je verejný záujem ešte väčší.

Paradoxné je, že práve extrémisti sa sťažujú, keď sociálne siete odstraňujú ich príspevky, ktoré porušujú pravidlá digitálnych platforiem – a bývajú dokonca aj protizákonné. Keď však o ich činnosti novinári alebo aktivisti informujú, rozčuľujú sa a žiadajú informácie zmazať. Oni smú konšpirovať a útočiť na kohokoľvek, kto im nie je sympatický. Kritika ich osoby je však hneď spájaná s cenzúrou.

Áno, Fašung nie je významná postava na slovenskej politickej scéne a odstránenie dva roky starého článku Denníka N z Googla by tiež nemuselo nikoho trápiť. Tento prípad však ukazuje, že niekedy aj štandardné novinárske texty môžu byť Googlom zle posúdené a môže trvať týždne, kým dôjde k náprave (ak k nej vôbec dôjde).

Navyše, Fašung nemusí byť prvý ani posledný extrémista a šíriteľ dezinformácií, ktorý sa môže pokúšať skryť nepohodlné informácie z internetu.

Digitálne platformy stále častejšie rozhodujú o tom, čo ľudia nájdu na internete. Verejnosť preto musí dávať pozor, aby robili spravodlivé rozhodnutia.

Čítajte tiež: Vytváral nenávistné príspevky o Židoch, dnes je asistentom Milana Uhríka a členom jeho strany

Ďalšie správy o médiách

VLÁDNE NOVINY
Vládne noviny nebudú, povedal to premiér Eduard Heger na stretnutí s europoslancami. „Pýtal som sa na projekt vládnych novín a premiér Heger nás uistil, že projekt vládnych novín nepodporuje,“ povedal europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu). Premiér tiež europoslancom sľúbil zlepšiť mediálne prostredie a ochranu novinárov, konkrétne návrhy majú byť predstavené do konca roka 2021.

BULVÁR
Boj speváčky Britney Spears o získanie svojich práv je dôsledkom najkrutejšej éry bulvárnych blogerov, ktorí sa objavili na začiatku tisícročia, napísala novinárka CNN AJ Willingham. Stránky ako Perez Hilton, Lainey Gossip či TMZ boli podľa nej bezcitnými médiami, pred ktorými nebola v bezpečí žiadna hviezdička. „Od tých čias sa veľa zmenilo, alebo aspoň je pekné si to myslieť. Nárast sociálnych médií a sociálne uvedomelej verejnosti ochladil zúrivých paparazzov a utlmil najhoršie z krutých titulkov,“ píše. Navyše, aj celebrity získali na sociálnych sieťach priestor, na ktorom môžu zdieľať svoje názory a už nie sú zredukované na titulky bulváru.

FACEBOOK
Mnohé kľúčové odhalenia o fungovaní Facebooku a šírení dezinformácií na tejto sociálnej sieti vznikli v posledných rokoch vďaka analytickému nástroju CrowdTangle. Od roku 2016 ho vlastní Facebook a veľmi efektívne ho využívajú novinári a odborníci – na viaceré analýzy ho využil už aj Denník N. Teraz sa však zdá, že vedenie Facebooku je nespokojné s tým, aké dáta verejnosť vďaka tomuto nástroju získava. Poškodzujú totiž reputáciu firmy. Novinár Kevin Roose popísal, aké spory prebiehajú vo vnútri Facebooku. Firma vraj zatiaľ nechce analytický nástroj zrušiť či obmedziť jeho funkčnosť, no nebolo by prekvapenie, keby to raz urobila. „Facebook by miloval transparentnosť, keby existovala záruka, že prinesie pozitívne správy a výsledky,“ povedal manažér Facebooku Brian Boland, ktorý lobuje za zachovanie väčšej otvorenosti. „Lenže keď transparentnosť prináša nepríjemnosti, ich reakciou je často jej zrušenie,“ dodal.

RUSKO
Ruskí športovci dostali manuál, ako majú odpovedať zahraničným novinárom na olympiáde v Tokiu. Čo majú povedať na ukrajinský Donbas a Krym? Šport by mal zostať mimo politiky. Ruský doping? K tomu nemám čo povedať, lebo som sa toho nikdy nezúčastnil a sankcie by mali komentovať tí, ktorí ich zaviedli. Sexuálne obťažovanie? S tým som sa vo svojej kariére nikdy nestretol, ale viem, že taký problém existuje v mnohých krajinách. Hnutie Black Lives Matter? Je to osobná vec každého, no olympiáda by nemala byť miestom pre takéto akcie a gestá. Najlepšia odporúčaná odpoveď však je „no comment“.

• Holandský investigatívny novinár Peter de Vries zomrel. Pred týždňom ho postrelili v centre Amsterdamu, polícia zadržala dvoch podozrivých.
• Francúzsky protimonopolný úrad dal Googlu pokutu 500 miliónov eur za nedodržiavanie dohôd s médiami. Takú veľkú pokutu úrad ešte nikdy neuložil.
• V Gruzínsku zomrel kameraman Alexander Laškarava po tom, čo ho zbil dav odporcov sexuálnych menšín. Štyri televízie na 24 hodín prerušili vysielanie na protest proti útokom na novinárov.
• Twitter v auguste zruší formát príspevkov Fleets, teda klon storíčok, ktoré po 24 hodinách zmiznú. Ľudia ich nepoužívali tak často, ako firma dúfala.
• Aplikácia TikTok dosiahla 3 miliardy stiahnutí. Tento míľnik sa doposiaľ podarilo prekonať len aplikáciám Facebooku – konkrétne WhatsApp, Messenger, Facebook a Instagram.
• Cielené online reklamy izolujú jednotlivcov, škodia verejnému diskurzu a verejnému blahu, tvrdia akademici vo svojom článku pre odborný časopis Nature Machine Intelligence.
• Poľská organizácia Demagog.pl vytvorila anglickú verziu hry zameranej na zlepšenie mediálnej gramotnosti a odhaľovanie dezinformácií.

Titulka týždňa

Ponorte sa do iného sveta, hlása titulka minulotýždňového Observer New Review, kultúrnej sekcie britského nedeľníka Observer. Nakreslil ju maďarský ilustrátor Lehel Kovacs.

Pekný víkend!