Zápisník počmáraný slovami pre večnosť

V roku 1955 vstúpil odhodlane do budovy vtedy relatívne neznámeho Sun Studios v Memphise šľachovitý gitarista a spevák drsného vzhľadu John Ray Cash (1932–2003), aby naštartoval svoju kariéru spolu s velikánmi rock´n´rollu, akými boli Carl Perkins, Jerry Lee Lewis alebo Elvis Presley. Tento moment mal neskôr nezmazateľný vplyv na vývoj americkej hudobnej kultúry a stal sa jedným z jej orientačných bodov.

Cash totiž postupne s nesmiernou vášňou a intenzitou produkoval odvážne piesne o zármutku a bolesti, ktoré boli plné skutočného života a líšili sa od všetkého, čo mohlo publikum dovtedy počuť. Okrem toho, že priniesol priekopnícky a originálny zvuk, neskôr vzdialene či priamo inšpirujúci rockové, countryové, punkové, folkové aj rapové hviezdy, vydal sa aj na cestu dramatickej osobnej premeny.

Medzi skazou a spásou

Počas najzúfalejšej životnej etapy, keď stál tvárou v tvár svojim démonom závislostí amfetamínovo-alkoholického typu, bojoval o lásku, aby mu pomohla odraziť sa od dna, a naučil sa balansovať na tenkej hranici medzi skazou a spásou. Neskôr sa tak zmenil zo sebadeštruktívnej popovej hviezdy na kultového „Muža v čiernom“ – podľa vášne pre čierne odevy, ale aj rovnomennej skladby Man in Black, ktorá je špecifickým komentárom vietnamskej vojny.

Stal sa najmladšou osobou, ktorá vstúpila do Country Music Hall of Fame, a bol uvedený aj do Rock´n´rollovej a Gospelovej siene slávy. Bol to muž, ktorého pozoruhodné piesne budú podľa slov kanadského folkrockového barda Leonarda Cohena počúvať ešte mnohé generácie poslucháčov. Jeho výrazný bas s nosovým zafarbením nazval Cohen „jedným