Denník N

Zozbierali výpovede spolužiakov o ponižovaní, sexizme a obťažovaní. Všetci sa tu poznajú a báli sme sa niekomu zdôveriť, hovoria študenti pražskej DAMU

Členka iniciatívy Ne!musíš to vydržet číta pred vchodom DAMU príbehy svojich spolužiakov. Foto - Ne!musíš to vydržet
Členka iniciatívy Ne!musíš to vydržet číta pred vchodom DAMU príbehy svojich spolužiakov. Foto – Ne!musíš to vydržet

„Sklamanie, rozpor, rezignácia, arogancia, strach, opak inšpirácie,“ znelo koncom júna pred fakultou pražskej Divadelnej akadémie múzických umení v Prahe (DAMU).

Členky iniciatívy Ne!musíš to vydržet tu v rámci štyridsaťpäťminútového performance čítali výpovede spolužiakov o skúsenostiach so štúdiom na fakulte. S príbehmi o ponižovaní, nevhodnom správaní, sexizme a obťažovaní zo strany vyučujúcich sa im študenti zdôverili vo voľne rozposlaných dotazníkoch.

„Zaujímal nás širší obraz tejto problematiky, nešlo nám o sociologický prieskum a ani o obviňovanie. Príbehy nás veľmi nešokovali. Skôr sa nás dotklo, keď sme výpovede videli poskladané na kope. Chceli sme, aby performance túto tému otvorilo. O probléme sme chceli hovoriť verejne. Riešenie problému za dverami vyvoláva atmosféru strachu,“ hovoria pre Denník N členky iniciatívy Ne!musíš to vydržet (pre všetky médiá odpovedajú za iniciatívu ako kolektív a neprajú si byť menované).

Na umeleckých školách vedie výučbu zväčša v malých skupinách jeden pedagóg a študenti konzultujú svoje práce aj mimo školy. V neformálnom prostredí je hlavne pre študentov ťažké poznať hranice medzi priateľským a manipulujúcim alebo inak nevhodným správaním.

Čerství absolventi stredných škôl si navyše myslia, že uvoľnené a niekedy až príliš osobné správanie je na umeleckých odboroch bežnou praxou.

Na performance takmer okamžite reagovalo vedenie DAMU s tým, že iniciatíva vyslala dôležitý impulz a škola je pripravená problém riešiť. „Nemáme záujem zametať problematické prípady pod koberec. Je to sebadeštruktívne konanie, pokiaľ ide o rozvoj inštitúcie. Vyspelá inštitúcia sa nepozná podľa toho, že nemá žiadne problémy, ale že je schopná ich riešiť,“ vyjadrila sa pre Denník N prodekanka DAMU Alice Koubová.

Nedôvera a strach sú veľké

V jednom z príbehov študentka opisuje, ako si ju vyučujúci začal všímať a povzbudzovať, keď videl jej nízke sebavedomie: „Hovoril mi, že som dokonca lepšia ako ostatní. Často ma pozýval na kávu, bavili sme sa o škole, vyzvedal osobné veci a pýtal sa na ostatných spolužiakov. Vyvolal vo mne pocit, že je jediný, komu môžem dôverovať. Snažila som sa robiť všetko tak, ako chcel. Mala som pocit, že keď sa o mňa zaujíma, musím sa mu odvďačiť,“ opisuje študentka.

Vyučujúci jej neskôr vyznal lásku a začal sa jej dotýkať. „Nevedela som, ako sa mám správať. Mala som v neho takú dôveru, že som si myslela, že na to musím pristúpiť. Potom som sa cítila previnilo a ako ten, kto to celé inicioval,“ hovorí.

Keď po čase nabrala odvahu a odmietla akékoľvek stretnutie na konzultáciu mimo školy, vyučujúci zamietol jej pripravovanú prácu, hoci predtým jej schopnosti vyzdvihoval.

„Vôbec som nevedela, akú hodnotu moje výsledky majú, mala som dojem, že keď odmietam intímny vzťah, budú zlé. Vynútil si sľub, že nebudem robiť problémy. Povedala som mu, že nedokážem v jeho blízkosti študovať. Povedal, že takéto veci sa v divadle stávajú. Hovorí sa im pracovný úraz a musím to vydržať. Povedala som to nakoniec spolubývajúcemu, vtedajšiemu členovi akademického senátu AMU. Prišiel zo zasadania a ukázal mi výročnú správu, kde DAMU písala, že sa za posledných desať rokov nestretla so žiadnym prípadom sexuálneho obťažovania. Mlčala som, pretože strach, že sa všetko obráti proti mne, bol príliš veľký.“

Jedným so spôsobov vyrovnávania sa so situáciou je aj preberanie vzorcov správania od pedagógov. „Len čo začne mať väčšiu moc, začne sa k skupine, ktorú má na starosti, správať podobne,“ znie v závere performance.

Medzi svedectvami sa často zhodujú výpovede študentiek scénografie, réžie a dramaturgie o nevhodných poznámkach pedagógov a pedagogičiek, že ženy v danom odbore nemajú čo hľadať. „To sú také snažilky, hlúpe husičky, ktoré si myslia, že môžu režírovať,“ vyjadrila sa podľa jedného svedectva pedagogička.

Vedúci katedry scénografie na iniciatívu verejne reagoval písomným vyhlásením, že problém nie je v systéme, ale v jednotlivcoch a na škole funguje anonymná schránka na sťažnosti na dekanát, aj keď nevie, s akým výsledkom.

Okrem anonymných schránok funguje na škole aj etická komisia. Študenti však majú o oboch možnostiach veľmi slabé povedomie a panuje celková nedôvera v nezávislosť orgánov školy.

„Študenti nevedia, kto je v etickej komisii a či jej členom môžu dôverovať. V umeleckom prostredí sa všetci navzájom poznajú a strach z narušenia diskrétnosti je veľký,“ hovoria študentky DAMU.

Padanie hláv je jednoduchšie ako systematické a poctivé riešenie

Na zasadaní akademického senátu niektorí členovia z radov pedagógov žiadali odhalenie vyučujúcich, ktorých sa škandály týkajú, a ich odstavenie z vyučovania. Identifikovanie vinníkov žiada vo svojom stanovisku aj vedúci katedry scénografie.

„Nechceme nikoho obviňovať a nenesieme zodpovednosť za príbehy. Sú to príbehy ľudí, ktorí nám dali svoju dôveru a prehovorili sme ich hlasom. Naším cieľom je, aby vzniklo prostredie, kde si človek bude môcť svoje problémy vyriešiť prostredníctvom dôveryhodných osôb v škole. Dopyt po padaní hláv je veľký a veľa ľudí si myslí, že to vyrieši problém. Odstrániť vinníkov je jednoduchšie ako vypracovať systematické riešenie,“ vravia členky Ne!musíš to vydržet.

Iniciatíva je tieto dni v intenzívnom kontakte s dekanátom fakulty. O performance sa dekan dozvedel dva dni pred jeho konaním a vydal po ňom podporné stanovisko. „Nesľubujeme okamžité kroky a bleskové riešenia, ale sústavnú starostlivosť o problém, pripravenosť vyšetriť konkrétne nahlásené prípady a odhodlanie k zmene,“ píše dekan DAMU vo svojom poslednom stanovisku.

Na performance prišli súčasní aj bývalí študenti DAMU. „Hovoria, že sme slabá generácia, ale ponižujúce správanie je viacgeneračný problém.“ Foto – Ne!musíš to vydržet

Prvým krokom bolo dočasné ustanovenie prodekanky Alice Koubovej ako dôveryhodnej osoby, na ktorú sa zatiaľ môžu študenti obrátiť. „S iniciatívou, senátom, vedúcimi katedier, študentmi a ďalšími aktérmi vznikajú konkrétne návrhy, ako problematiku riešiť. Hovoríme o systéme školenia, platformách pre overené diskusie na úrovni celej školy či katedier, etickej mediácii a pozícii ombudsmana alebo ombudsmanky,“ uviedla Koubová.

Ak sa niekto zo študentov alebo študentiek odhodlá svoj prípad riešiť, podľa Koubovej musí byť zaručené bezpečie oznamujúceho, vypočutie oboch strán konfliktu, mediácia zúčastnených strán, právna konzultácia a aj prípadné odovzdanie prípadu polícii.

Ozývajú sa aj absolventi 

Na akademickom senáte vyjadrilo iniciatíve podporu nemalé množstvo vyučujúcich a členov vedenia fakulty. Niektorí senátori však povedali, že mladšia generácia vníma veci inou optikou a na situáciu nabaľuje ideologický obal hyperkorektnosti.

K tvrdeniu, že mladšia generácia je menej odolná a labilnejšia ako staršia, sa svojím komentárom pripojila aj vedúca kultúrnej rubriky Lidových novin Jana Machalická.

„Nepopieram, že sa zmenila doba, ale vážne si myslím, že naša generácia vydržala viac a nerobila z toho vedu. Vysoká škola nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou a o umeleckej to platí dvojnásobne, dril a vysoké nároky sú nutné. Ani v divadle žiadna demokracia neplatí a je dobré byť na to pripravený,“ píše pre Lidovky Machalická.

Členky iniciatívy reagujú, že im vo veľkej miere vyjadrujú podporu aj absolventi DAMU, ktorí študovali pred pätnástimi až dvadsiatimi rokmi. „Častá reakcia je, že sme slabšia generácia. Nedávno nám však volal jeden pedagóg, ktorý vravel, že jeho spolužiaci zažili to isté, čo sa čítalo v príbehoch. Problém tu je dlhodobo a absolventi nás podporujú. Ohradiť sa bolo v ich dobe nemysliteľné,“ hovoria členky iniciatívy.

Na senáte padli aj reči o šialenej ideológii hyperkorektnosti a predsedníčka etickej komisie sa vyjadrila, že v škótskych divadlách existuje funkcia koordinátora intimity, ktorá zabraňuje slobodnému umeleckému prejavu.

„Slušné správanie nie je žiadna ideológia ani hyperkoretnosť. O funkcii koordinátora intimity sme si po zasadaní našli informácie. Koordinátor nie je na to, aby bránil slobodnej tvorbe, ale má pre hercov a herečky nastaviť bezpečné prostredie, aby bolo pre nich stvárnenie komfortné,“ reagujú študentky DAMU.

Vysokoškolský ombudsman je v zahraničí bežnou praxou

Prípad neprofesionálneho správania nie je na českých vysokých školách ojedinelý. V máji vyšli najavo sexuálne škandály Dominika Feriho. Podľa obetí to bolo verejným tajomstvom a dostalo sa aj k vedeniu Právnickej fakulty Univerzity Karlovej, kde Feri študoval.

V tom istom čase sa odohral prípad nevhodného správania aj na brnianskej fakulte výtvarných umení. Dekan sa aj na podnet študentov a študentiek rozhodol nepredĺžiť zmluvu vedúcemu Ateliéru intermédií Pavlovi Sterecovi.

mediálnom výstupe na Artalku študentky opisujú, ako si Sterec vyberal študentov a študentky s nižším sebavedomím, ponúkal im pomoc a dôverné prostredie, pričom z nich ťahal osobné informácie.

„Tento vplyv umocňovali pravidelné večierky do ranných hodín. Tie upevňovali putá s jeho blízkymi študentmi a študentkami, v niektorých prípadoch aj sexuálneho charakteru. Nepomer v pozornosti voči študentom a študentkám spôsoboval rozbroje v kolektíve. Vznikala bariéra medzi účastníkmi večierkov a tými, ktorí sa na tomto nechceli zúčastňovať,“ opisujú vo výstupe študentky a žiadajú zavedenie funkcie ombudsmana, na ktorého sa budú môcť študenti v podobných prípadoch obrátiť.

To navrhuje aj vedenie DAMU. Ombudsmanom alebo ombudsmankou má byť nezávislá osoba spolupracujúca s etickou komisiou a so školským psychológom, ktorá by v prípade šikany alebo zneužívania dokázala podniknúť aj právne kroky.

Funkcia vysokoškolského ombudsmana je bežná na zahraničných vysokých školách v Amerike, Škandinávii alebo Poľsku. Na Slovensku fungovala od roku 2012, v roku 2014 z neznámych dôvodov zanikla.

Miesto ombudsmana vytvorila v Prahe pred pol rokom aj Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení (FAMU). Zatiaľ sa stretáva s pozitívnymi ohlasmi, no zaznieva kritika, že ombudsmanku menovala dekanka fakulty. Škola tvrdí, že takouto formou je ombudsman volený napríklad na Harvarde, no v budúcnosti zvažuje pri voľbe zapojiť aj zástupcov študentov.

Prodekanka Koubová hovorí, že problematika zneužívania moci je celospoločenským problémom a je potrebné nastaviť zmenu kultúry správania. „Žijeme v spoločnosti, ktorá má stále vysokú toleranciu sexistických, mačistických alebo všeobecne mocensky a silovo ladených komentárov a spôsobov vedenia. Nie je výnimka, že zo strachu z perzekúcie mnoho podobných situácií prebieha bez protestu a trpí sa potichu. O to viac je iniciatíva Ne!musíš to vydržet významná a je nutné využiť jej podnet na zmenu pomerov na škole,“ vraví Koubová.

[Kúpte si rómsko-slovenskú pracovnú učebnicu pre prvákov alebo vzdelávací učiteľský balíček z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Sexuálne zneužívanie

Školstvo

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie