Denník N

Ráno čistil ryby, večer trénoval. Na Tour zahviedzil chlapec, ktorého našli vďaka športovej aplikácii

Tadej Pogačar (v žltom) sa zdraví s Jonasom Vingegaardom, medzi nimi Mark Cavendish. Foto - TASR/AP
Tadej Pogačar (v žltom) sa zdraví s Jonasom Vingegaardom, medzi nimi Mark Cavendish. Foto – TASR/AP

Taliansky cyklista vidí za dopingovou raziou žiarlivosť.

Dobrý deň,

v nedeľu sa v Paríži skončila Tour de France, ktorej chýbala výrazná dramatická zápletka. Tadej Pogačar rovnako ako vlani získal tri dresy – žltý pre celkového víťaza, biely pre najlepšieho mladého pretekára aj bodkovaný pre najlepšieho vrchára.

Pogačar vyhral Tour suverénne s náskokom 5:20 min pred objavom Tour Jonasom Vingegaardom, pričom žltý dres mu patril už od 8. etapy. Vingegaard však dokázal až nad očakávania dobre nahradiť svojho zraneného lídra Primoža Rogliča.

Najväčším príbehom pretekov bol veľký návrat Marka Cavendisha, ktorý vyhral štyri etapy a vyrovnal rekord Eddyho Merckxa v celkovom počte víťazstiev. Cavendish získal aj zelený dres, do ktorého sa obliekol po 4. etape.

Peter Sagan Tour pre zranenie kolena nedokončil, nevyhral etapu a prvý raz na sebe ani deň nemal zelený dres. Pozíciu najuniverzálnejšieho cyklistu súčasnosti potvrdil Wout van Aert.

Prečítajte si tri postrehy z tohtoročnej Tour de France.


1. Pogačar bol nekompromisný

Tadej Pogačar vlani šokoval cyklistický svet dominantným víťazstvom v časovke, ktorým na poslednú chvíľu zvrátil vývoj Tour a vzal žltý dres svojmu slovinskému krajanovi Primožovi Rogličovi. V 21 rokoch sa stal druhým najmladším víťazom v histórii.

Pogačar teraz celkové víťazstvo zopakoval, no už to bol iný triumf. Slovinec za ním kráčal až tak jednoznačne, že počas Tour musel odpovedať na – podľa svojich slov – „nepríjemné, no pochopiteľné“ otázky o podozreniach z dopingu.

„Som dobrý chlapec s dobrou výchovou, nie som z tých, ktorí hľadajú skratky,“ vravel podľa BBC. Pogačar počas Tour hovoril, že mal aj tri dopingové kontroly za deň.

Pochybnosti o jeho výkonoch nemali oporu v dôkazoch, no fanúšikovia cyklistiky sú vzhľadom na jej históriu prirodzene opatrnejší voči ktorémukoľvek víťazovi Tour.

Slovinec urobil prvý krok k celkovému víťazstvu v 5. etape, ktorou bola rovinatá časovka. Tú jednoznačne vyhral, hoci iba trinásť dní predtým skončil na majstrovstvách Slovinska až tretí za Janom Tratnikom a Janom Polancom.

Pogačar zdolal svojich konkurentov v celkovom poradí o minútu a viac a priblížil sa k žltému dresu, ktorý si pred ním Mathieu van der Poel ešte uhájil o osem sekúnd.

Rozhodujúcou z hľadiska celkového poradia bola 8. etapa s cieľom v alpskom stredisku Le Grand-Bornand, ktorá bola vôbec prvou horskou v programe Tour. Pogačar v nej vyťažil z podmienok, ktoré boli náročné; jazdilo sa v hustom daždi.

Pogačar sa však netají tým, že jemu to vyhovuje a v daždi sa „cíti veľmi pohodlne“. V etape to nekompromisne potvrdil razantným nástupom 30 kilometrov pred cieľom, ktorým skupine s ostatnými lídrami nadelil vyše tri minúty a vytvoril si rozhodujúci náskok.

Slovinec už v polovici Tour viedol s vyše päťminútovým náskokom a poľahky si žltý dres udržal až do konca.

Vyzdvihnúť treba aj jeho tím UAE Emirates, keďže na rozdiel od vlaňajška mal pri sebe aj silnú tímovú podporu. Pogačarových kolegov bolo najviac vidieť v treťom týždni – Rafał Majka v novej úlohe horského domestika predviedol výborné výkony.

Hoci sa môže zdať, že Pogačar zvíťazil až príliš ľahko, napríklad český cyklista Leopold König si nemyslí, že je až taký dominantný, ako sa zdá. V rozhovore nám vysvetľoval, že lídri sú výkonnostne na podobnej úrovni, a Pogačar si výrazný náskok vypracoval vďaka tomu, že mu nesmierne vyšli spomenuté dve etapy.

Dianie v záverečných horských etapách dalo Königovi za pravdu. Pogačar v Pyrenejách vyhral 17. aj 18. etapu, no víťazstvá si vybojoval až v ich záveroch, keďže dovtedy sa nedokázal striasť Jonasa Vingegaarda a Richarda Carapaza.

Aj Pogačar je teda len človek a jeho náskok v celkovom poradí by bol zrejme menší, ak by v 8. etape nepršalo, čo Pogačarovi pomohlo, kým na zvyšok pelotónu to malo presne opačný efekt.

Na druhej strane, Pogačar má oproti konkurencii výhodu vďaka svojim predispozíciám. O tom, čo sú to mitochondrie a aké má vďaka nim Pogačar možnosti, počas Tour napísal kolega Peter Kováč.

Tour mohla vyzerať inak aj v prípade, ak by sa nezranil Primož Roglič, ktorý Pogačarovi dokáže konkurovať aj časovkou a dynamikou nástupov v záveroch horských etáp.

Líder tímu Jumbo-Visma však mal v úvode pretekov pády a doráňaný stratil v 8. etape 35 minút. Pred 9. etapou teda z Tour odstúpil, aby sa doliečil a pripravil na ďalšie ciele.

Tohtoročnej Tour chýbal vlaňajší dramatický náboj, z čoho sa však tak trochu môže tešiť riaditeľ španielskej Vuelty Javier Guillén.

Hovorí sa totiž, že na Vueltu pôjdu Pogačar, Roglič aj Egan Bernal – teda traja v súčasnosti najlepší cyklisti pre celkové poradia. „Ak by prišli, bol by to úžasný súboj, a máme veľkú nádej, že sa to aj stane,“ povedal Guillén pre Cyclingnews.


2. Chlapec z továrne objavom Tour

Odstúpenie Primoža Rogliča bolo pre tím Jumbo-Visma veľkou ranou, no v rámci možností sa s ním dokázali vyrovnať veľmi dobre. Postaral sa o to predovšetkým dánsky cyklista Jonas Vingegaard, ktorý v celkovom poradí skončil druhý za Pogačarom.

24-ročný Vingegaard si urobil meno na vlaňajšej Vuelte, na ktorej bol kľúčovým domestikom Primoža Rogliča, a naznačil svoj potenciál pre celkové poradia.

Na tohtoročnú Tour však pôvodne ani nemal ísť, no jeho tím potreboval nájsť náhradu za Toma Dumoulina, ktorý v zime prerušil kariéru. Vingegaard si miesto v nominácii vypýtal výbornými výkonmi v jarnej časti sezóny.

Na pretekoch Okolo Spojených arabských emirátov vyhral etapu, preteky Coppi e Bartali vyhral celkovo vrátane dvoch etapových triumfov a na silne obsadených pretekoch Okolo Baskicka skončil celkovo druhý za svojím kolegom Rogličom a pred Pogačarom.

Na Tour mal ešte stále byť „len“ jedným z pomocníkov Rogliča, no po jeho odstúpení sa vyprofiloval ako výborný náhradný líder.

Vingegaard za Rogliča mohol zaskočiť vďaka tomu, že od úvodu Tour sa držal v najlepšej desiatke. Pomohlo mu, že mu taktiež vyšla prvá časovka, v ktorej skončil tretí za Pogačarom a Stefanom Küngom.

V celkovom poradí bol Vingegaard po 5. etape ôsmy a postupne sa posúval vyššie. Práve on bol napokon jediným cyklistom, ktorý sa dokázal v horách aspoň nachvíľu striasť Tadeja Pogačara.

Dánovi sa to podarilo v 11. etape pri druhom prejazde slávneho kopca Mont Ventoux. Na konci stúpania mal pred Pogačarom k dobru 40 sekúnd, no Pogačar, Rigoberto Urán a Richard Carapaz dokázali v zjazde vzájomnou spoluprácou tento odstup zmazať.

Objav Tour Jonas Vingegaard mal zaujímavú cestu do profesionálnej cyklistiky. Ešte pred troma rokmi v Dánsku jazdil za kontinentálny tím ColoQuick-Cult a popritom pracoval v továrni na spracovanie rýb, kde ho zachytila aj dánska televízia.

Vingegaard od rána do popoludňajších hodín pripravoval ryby na predaj a potom vyrážal na tréningy. „Ryby som nerezal. Bol som ten chlapík, ktorý ich čistil a ukladal do ľadu, aby ich ostatní naporciovali,“ hovoril počas Tour podľa Cyclingnews.

Tím Jumbo-Visma si ho podľa dánskeho cyklistického portálu Feltet všimol na základe čísiel z aplikácie Strava. V marci 2017 na sústredení v Španielsku prekonal v aplikácii rekordný čas Tejaya van Garderena na kopci Coll de Rates.

Holandský tím ho potom začal sledovať a od roku 2019 je Vingegaard jeho jazdcom. Za dôveru sa teraz odvďačil skvelým a nečakaným druhým miestom na Tour.

Potvrdil ho aj v druhej časovke, v ktorej opäť skončil tretí, a v celkovom poradí sa výraznejšie odpútal od Richarda Carapaza.

Trochu smolu mal Vingegaard v tom, že sa mu nepodarilo nič vyhrať, čo vyplýva z toho, že Tadej Pogačar bol najsilnejší jazdec na Tour a stále aj jeden z najmladších.

Vingegaard za ním skončil okrem celkového poradia druhý aj v 17. a 18. etape a v súťaži o biely dres.

Jonas Vingegaard (v bielom) vedľa Richarda Carapaza. Foto – TASR/AP

3. Príbeh Tour patrí Cavendishovi

Rovnako ako Jonas Vingegaard, ani Mark Cavendish v úvode sezóny nepočítal s tým, že na Tour vôbec bude štartovať. Slávnemu šprintérovi vlani hrozil koniec kariéry, pretože sa trápil s vírusom Epsteina a Barrovej, úpadkom formy a psychickými problémami.

Dôsledkom bolo, že sme Cavendisha videli, ako sa nedokázal na rovine udržať v pelotóne a do šprintov sa už vôbec nedostával.

Teraz však pri návrate na Tour po troch rokoch vyhral štyri etapy, čím vyrovnal doterajší rekord Eddyho Merckxa v celkovom počte víťazstiev. Merckx aj Cavendish ich teraz majú 34.

Britovi podal v zúfalej situácii pred sezónou záchrannú ruku Patrick Lefevere – šéf tímu Quick-Step, v ktorom Cavendish kedysi zažil najúspešnejšie obdobie kariéry. Dohoda znela na jeden rok a spočiatku to pôsobilo tak, že Lefevere chce Cavendishovi najmä zaistiť dôstojný koniec kariéry.

Lenže Cavendishov nový tréner, Grék Vasilis Anastopoulos, si hneď na začiatku spolupráce uvedomil, že Cavendish ukazuje ešte lepšie šprintérske dáta než v roku 2015, keď posledný raz jazdil v Quick-Stepe:

Cavendish od začiatku sezóny dosahoval úplne iné výsledky než v uplynulých troch rokoch, na pretekoch Okolo Turecka vyhral štyri etapy a pridal aj víťazstvo na Okolo Belgicka.

Šprintérskou jednotkou Quick-Stepu na Tour mal byť pôvodne Sam Bennett, no ten si jednak zranil koleno, a ešte sa aj rozhádal s Patrickom Lefeverom, ktorý spochybnil jeho zranenie. Bennett z tímu pravdepodobne odíde.

Na Tour sa tak nečakane dostal Mark Cavendish, ktorý však v šprintoch dominoval. Okrem 3. etapy, ktorú vyhral Tim Merlier, a 21. etapy, v ktorej sa tešil Wout van Aert, ovládol všetky hromadné dojazdy a presvedčivo získal aj zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže.

Michael Matthews a Sonny Colbrelli sa síce snažili získavať naňho body v náročnejších etapách, no na Cavendisha to nestačilo. Zelený dres mu patril od 4. etapy a odvtedy ho uhájil až do Paríža. Pred Matthewsom triumfoval o 46 bodov.

V Cavendishov prospech hrali aj okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť. Postupne totiž odstúpili všetci jeho najvážnejší súperi. V závere 3. etapy po vzájomnej kolízii spadli Caleb Ewan a Peter Sagan a zranenia ich stáli pokračovanie na Tour.

Ewan, ktorý dopadol oveľa horšie, odstúpil hneď. Sagan si v páde zranil koleno, no zdalo sa, že to „rozchodí“. Zranenie si však obnovil pri jednom zo šprintov, keď si koleno udrel do riadidiel, a pred 12. etapou tiež na Tour skončil.

„Je to opuchnuté a nedokážem ohnúť nohu,“ hovoril po odstúpení. Tour nedokončil Sagan len druhý raz v kariére po diskvalifikácii z roku 2017. Prvý raz na sebe nemal zelený dres ani jeden deň.

Tour vôbec nevyšla ďalšiemu poprednému šprintérovi Arnaudovi Démarovi, ktorý sa taktiež otĺkol pri páde a v 9. etape nestihol prísť do cieľa v časovom limite. Podobný koniec zažil aj jeho krajan Nacer Bouhanni, ktorý tiež bojoval so zraneniami a odstúpil počas 15. etapy.

V okresanej šprintérskej konkurencii Mark Cavendish jednoznačne vyčnieval, v 13. etape dokonca za ním skončil druhý jeho kolega Michael Mørkøv, ktorý mu rozbehol šprint.

Nič z týchto okolností by však nemalo znižovať hodnotu Cavendishových výkonov. V 36 rokoch s ním už takmer nikto nepočítal, no predviedol výnimočný návrat na výslnie.

Po všetkých útrapách, ktorými si v uplynulých rokoch prešiel, napokon stačilo, aby sa dal zdravotne a psychicky do poriadku, našiel stratenú sebadôveru a aby ho kolegovia previedli krušnými záverečnými kilometrami šprintérskych etáp.

Počas Tour už hovoril aj o tom, že by si kariéru rád ešte predĺžil: „Nemôžem pokračovať večne, ale stále to milujem a ukázal som, že som konkurencieschopný. Rád by som to ešte potiahol.“

Cavendish po prvom víťazstve na tohtoročnej Tour. Foto – TASR/AP

Výkon Tour

Belgičan Wout van Aert potvrdil pozíciu najuniverzálnejšieho cyklistu súčasnosti, keď na jednej Tour de France vyhral horskú etapu, časovku aj šprintérsku etapu.

V šprintérskej 10. etape skončil druhý za Markom Cavendishom, aby o deň nato vyhral kráľovskú horskú etapu s dvoma prejazdmi cez Mont Ventoux.

Van Aertovi sa to v 11. etape podarilo z úniku, v ktorom za sebou nechal Juliana Alaphilippa a Baukeho Mollemu, a do cieľa prišiel sám.

Jazdec tímu Jumbo-Visma vyhral na Tour aj 20. etapu, ktorou bola individuálna časovka, a napokon aj 21. etapu s dojazdom na Elizejských poliach, čím pripravil Marka Cavendisha o možnosť prekonať Merckxov rekord v počte víťazstiev.

Wout van Aert stúpa na slávny kopec Mont Ventoux. Foto – TASR/AP

Výrok Tour

„Tieto veci sa dejú z čistej žiarlivosti. Je to čistá žiarlivosť.“

Talian Sonny Colbrelli si myslí, že francúzska polícia vykonala dopingovú raziu v jeho tíme Bahrain – Victorious pre závisť zo strany iných tímov. (Cyclingnews)


Kauza Tour

Hneď v prvej etape spôsobila hromadný pád nepozorná fanúšička, ktorá chcela svojím transparentom pozdraviť starých rodičov. Do transparentu však narazil Tony Martin a následne sa spustil domino efekt, ktorý poslal na zem veľkú časť pelotónu.

Neznámu ženu sa najskôr francúzskym úradom nedarilo vypátrať, no po troch dňoch ju zadržali v meste Landerneau. Organizátori Tour najskôr hovorili o žalobe, no napokon od tohto úmyslu ustúpili.

30-ročnú Francúzku, ktorej totožnosť nie je známa, však v októbri čaká súd, na ktorom bude čeliť obvineniam z nedbanlivosti a neúmyselného ublíženia na zdraví.


Odchod z Tour

Slávny nemecký šprintér André Greipel počas Tour oznámil, že po sezóne ukončí kariéru, hoci pôvodne mal v tíme Israel Start-Up Nation jazdiť do konca roka 2022. 39-ročný Greipel vyhral na Tour jedenásť etáp; tento rok šprintoval najlepšie na 5. mieste v 21. etape, ktorá bola jeho poslednou v kariére.


Celkové poradie

1. Tadej Pogačar (Slo./UAE Emirates) – 82:56:36 hod.
2. Jonas Vingegaard (Dán./Jumbo-Visma) +5:20 min.
3. Richard Carapaz (Ekv./Ineos Grenadiers) +7:03
4. Ben O’Connor (Aus./AG2R Citroën) +10:02
5. Wilco Kelderman (Hol./Bora-hansgrohe) +10:13
6. Enric Más (Šp./Movistar) +11:43
7. Alexej Lucenko (Kaz./Astana – Premier Tech) +12:23
8. Guillaume Martin (Fr./Cofidis) +15:33
9. Pello Bilbao (Šp./Bahrain – Victorious) +16:04
10. Rigoberto Urán (Kol./EF Education – Nippo) +18:34


Bodovacia súťaž

1. Mark Cavendish (VB./Deceuninck – Quick-Step) – 337 bodov
2. Michael Matthews (Aus./BikeExchange) – 291
3. Sonny Colbrelli (Tal./Bahrain – Victorious) – 227


Vrchárska súťaž

1. Tadej Pogačar (Slo./UAE Emirates) – 107 bodov
2. Wout Poels (Hol./Bahrain – Victorious) – 88
3. Jonas Vingegaard (Dán./Jumbo-Visma) – 82


Súťaž o biely dres

1. Tadej Pogačar (Slo./UAE Emirates) – 82:56:36 hod.
2. Jonas Vingegaard (Dán./Jumbo-Visma) +5:20 min.
3. David Gaudu (Fr./Groupama – FDJ) +21:21

[Behajte lepšie vďaka knihe Od antilopy po Zátopka. Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých od bežca, fotografa a novinára v jednej osobe Petra Kováča.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Cyklistika

Peter Sagan

Tour de France

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie