Denník N

Onkologička: Rakovinu semenníkov spúšťajú hormonálne zmeny. Preto postihuje najmä mladých mužov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Katarína Kaľavská hovorí o rakovine, ktorá vzniká už počas vývoja plodu v maternici, a svojom výskume toho, prečo niektorí muži na liečbu nereagujú.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

V rozhovore sa dočítate aj:

  • koľkým mužom s rakovinou semenníkov vedia lekári a vedci pomôcť;
  • aká je prevencia rakoviny, ktorá vzniká ešte pred narodením;
  • či sa po odznení pandémie zvýši počet onkologických diagnóz;
  • čo je biobanking;
  • aké je byť mladou vedkyňou na Slovensku.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Hľadáte liečbu na rakovinu semenníkov. Nakoľko je choroba liečiteľná dnes?

Nádory semenníkov sú špecifické práve tým, že sú veľmi dobre liečiteľné aj v metastatickom štádiu. Až 80 percent pacientov vieme pomocou špecifickej chemoterapie vyliečiť. No nebolo to vždy tak. Ešte v 50. rokoch minulého storočia veľká väčšina pacientov, ktorí mali metastázy, zomierala. Stále nám však zostáva skupina pacientov, ktorí na liečbu nereagujú, a práve tí sú predmetom môjho výskumu.

Vieme, čo tento druh rakoviny spôsobuje?

Okrem genetických faktorov sa spomínajú látky ako ftaláty, polychlorované bifenoly alebo niektoré pesticídy. Ale nevieme pomenovať jeden presný dôvod. Vieme však, že k poškodeniam dochádza už počas vnútromaternicového vývinu. Poškodenia, ktoré takto vznikajú, sa potom naštartujú v puberte, keď prebiehajú v organizme hormonálne zmeny. Preto sa ochorenie prejavuje u mladých mužov medzi 16. a 40. rokom.

Existuje nejaká prevencia, ak vzniká predispozícia ešte pred narodením?

Veľmi dôležité je samovyšetrovanie, aby sa nádor zachytil v skorom štádiu. Symptómy sú rozličné, medzi najčastejšie patrí bolesť semenníka, jeho zväčšenie alebo hrčka. Pri zachytení takýchto príznakov by mal ísť človek čím skôr k lekárovi.

Býva takéto samovyšetrovanie podceňované? Predsa len, hovorí sa o ňom menej ako o samovyšetrení prsníka.

Máme skupinu pacientov, ktorí prichádzajú neskoro s veľmi rozvinutým ochorením. Dôvody, prečo nejdú na vyšetrenie, sú rôzne. Najčastejšími sú pravdepodobne strach, hanba, alebo si hovoria, že to prejde samo.

Má zmysel, ak mladí muži požiadajú o genetický skríning, aby zistili, či nemajú v tele mutáciu, ktorá spôsobuje rakovinu semenníkov?

Nie, lebo pri rakovine semenníkov nepoznáme presný gén, ktorého poškodenie predispozíciu vytvára.

Vznikajú počas vývinu plodu aj iné druhy rakovín?

K poškodeniu génu a vzniku zárodočnej mutácie už počas vývoja dochádza napríklad pri dedičných formách nádorov prsníka, vaječníkov, malígneho melanómu, hrubého čreva a mnohých ďalších. Keďže tieto mutácie sú dedičné, pozývajú sa na genetické vyšetrenia aj pacientovi príbuzní.

Očakávate po „odznení“ pandémie nárast pacientov s onkologickými ochoreniami, ktorí počas nej napríklad odkladali preventívne prehliadky?

Boli zverejnené štatistické údaje, ktoré porovnávali počet novo diagnostikovaných onkologických pacientov za minulé roky. Práve počas pandémie ich bolo oveľa menej. Nebude to tým, že by nádorové ochorenia zrazu začali miznúť, ale tým, že veľa ľudí návštevu lekára odkladá. Pritom, ak sa onkologické ochorenie zachytí v štádiu, keď nie je metastatické a dá sa operovať, pacient má šancu, že sa úplne vylieči. Nádory semenníkov, ktorými sa zaoberám, sú v tomto špecifické, keďže sú celkom dobre liečiteľné aj v metastatickom štádiu.

Dôvody, prečo ľudia nejdú na vyšetrenie včas, sú podľa Kaľavskej rôzne. Môže to byť strach, hanba, alebo si hovoria, že to prejde samo. Foto N – Tomáš Benedikovič

Spôsobuje rakovina semenníkov neplodnosť, aj keď sa pacient vylieči?

Liečba spôsobuje prechodné zníženie plodnosti. Pod vplyvom chemoterapie sa totiž znižuje produkcia i kvalita spermií, ktoré môžu mať poškodenú DNA. Preto sa pre mužov pol roka po liečbe odporúča účinná antikoncepcia. Pred začatím liečby je im navyše ponúknutý odber a zmrazenie spermií.

V semenníkoch sa nachádzajú aj ACE2 receptory, na ktoré sa uchytáva koronavírus. Môže to niečo spôsobiť?

To je skôr otázka na ľudí, ktorí sa zaoberajú neplodnosťou. Zatiaľ som nečítala žiadnu štúdiu, ktorá by hovorila o tom, že koronavírus nejakým spôsobom ovplyvňuje rozvoj nádorov v semenníkoch. Tým, že poškodenie vzniká počas vnútromaternicového vývinu, si ani nemyslím, že k niečomu takému dochádza.

Zvykne sa rakovina semenníkov vracať?

U niektorých pacientov áno, a preto sú dôležité pravidelné kontroly po tom, ako ukončia liečbu. Najprv v trojmesačných intervaloch, potom v polročných a nakoniec raz ročne. Je dôležité, aby boli pacienti aj po vyliečení sledovaní.

Na našom pracovisku vedie kolega Michal Chovanec zaujímavý projekt, ktorý skúma účinky neskorej toxicity chemoterapie. U pacientov, ktorí ukončili chemoterapiu pred piatimi a viac rokmi, sa robia vyšetrenia, ktoré analyzujú, či liečba nemá neskoré následky. Napríklad na poškodenie srdca, vznik metabolických ochorení a tak ďalej. Ukazuje sa, že má vplyv napríklad na zníženie niektorých kognitívnych funkcií.

Ako ďaleko ste vo výskume toho, prečo určitá skupina mužov s rakovinou semenníkov nereaguje na liečbu?

Vo výskume hľadám rozdiely medzi pacientmi, ktorí na liečbu zareagujú, a tými, ktorí nezareagujú. Ak sa nám podarí nájsť rozdiel, ktorý by sme vedeli efektívne zacieliť nejakým liečivom, tak by sme vedeli túto chemorezistenciu zvrátiť a obnoviť pacientovu citlivosť voči chemoterapii.

Počas celého pôsobenia Jednotky translačného výskumu, kde pracujem, bolo opísaných viacero biomarkerov pre nádory semenníkov a celkovo boli poznatky získané v rámci výskumu tejto jednotky prenesené do jedenástich klinických štúdií. To je v translačnom výskume veľký úspech.

Je to, či bude človek chemorezistentný, otázkou šťastia a nešťastia, alebo sa to dá nejako predvídať?

Zatiaľ nevieme povedať, prečo niektorí pacienti na chemoterapiu odpovedajú a niektorí nie. Vieme sledovať biomarkery, ktoré hovoria, že ak je nejaký proteín zvýšený, prežívanie pacientov je znížené, respektíve vieme predpovedať odpoveď na liečbu. Ale jeden konkrétny faktor – faktor, ktorý by určoval, či je pacient chemorezistentný – zatiaľ  popísaný nie je.

Kedy odhadujete, že bude možné liečiť všetkých pacientov s rakovinou semenníkov?

To je ťažká otázka. Veľké nádeje sa vkladali do imunoterapie, ktorá sa pri bunkových líniách a iných modelových systémoch ukazovala ako efektívna. Pri klinických štúdiách sa to však nepotvrdilo. Na mojej práci je veľmi motivujúce práve to, že rakovina semenníkov postihuje veľmi mladých pacientov, pričom časti stále nevieme pomôcť. Dúfam, že aj náš výskum prispeje k tomu, aby sa to čím skôr zmenilo.

Bude sa váš výskum dať použiť aj na iné druhy onkologických ochorení?

Ak by sme opísali to, prečo bunky nereagujú na liečbu, tak by tam mohol byť presah aj na iné typy nádorových ochorení.

Rakovinové bunky. Ilustračné foto – Fotolia

Rakovina je choroba, o ktorej radšej nechceme ani počuť. Ako sa vyrovnávate s tým, že je vo vašom živote dennodenne?

Bez čiastočného odosobnenia to nejde. Keď som nastupovala do Národného onkologického ústavu, tak mi vtedajší prednosta kliniky povedal, že pred každým pacientom, ktorý vstupuje do našej nemocnice, musíme „zložiť klobúk“. Všetci totiž bojujú o svoj život. Takýto pacient má právo byť niekedy podráždený a my to musíme rešpektovať a vychádzať mu v čo najväčšej miere v ústrety. Preto si veľmi vážim každého pacienta, ktorý sa rozhodne, že vstúpi do nášho výskumu, aj keď mu z toho neplynú žiadne výhody v liečbe. Je to aj určitá miera zodpovednosti, lebo keď nám pacient venuje vzorku svojej krvi, chceme ju využiť naplno.

Ocenenie v rámci súťaže Vedec roka ste dostali aj za rozvoj biobankingu v Národnom onkologickom ústave. Predstavujem si to správne ako obrovskú banku so vzorkami od rozličných pacientov?

Áno, systematicky zbierame a dlhodobo uchovávame biologický materiál od pacientov s nádorovými ochoreniami a ich klinické dáta. V súčasnosti nám bežia štúdie zamerané na karcinóm prsníka, semenníkov, gastrointestinálneho traktu, pankreasu, vaječníkov či lymfómov.

Ako ich zbierate?

Onkológ informuje pacienta o možnosti vstúpiť do biomedicínskej štúdie. Ak sa rozhodne zapojiť, po podpise informovaného súhlasu prejdeme k odberu vzoriek. Pri pacientoch s nádormi semenníkov ide o vzorky krvi, moču či stolice, pri iných typoch štúdií zbierame aj vzorky nádorového tkaniva.  Takéto vzorky musíme do dvoch hodín od odberu spracovať a archivovať. Krv archivujeme pri teplote -80 stupňov a vzorky nádorového tkaniva pri -196 stupňov. Vďaka tomu sa v nich zachovajú bioaktívne molekuly.

Získali ste ocenenie v kategórii Mladý vedecký pracovník. Aké je byť mladou vedkyňou na Slovensku?

Mám šťastie, že pracujem v kolektíve veľmi dobrých mentorov a v motivujúcom prostredí. Čiže som ako mladá vedkyňa na Slovensku veľmi spokojná. Hoci, samozrejme, aj my niekedy riešime nedostatočné financovanie vedy a podobné problémy.

Ocenenie je pre mladého vedeckého pracovníka, pričom vy ste vedeckou pracovníčkou. Sú ženy vo vede oproti mužom v nevýhode?

Asi ako v každom povolaní to závisí od kolektívu ľudí, s ktorými spolupracujete. Ja mám to šťastie, že žiadne nevýhody nepociťujem. Je však pravda, že žena, ktorá má rodinu, si svoj čas musí deliť viac než muž.

„Mám šťastie, že pracujem v kolektíve veľmi dobrých mentorov a v motivujúcom prostredí,“ hovorí Kaľavská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Počas pandémie sa veda dostala do popredia našich životov a sledujú ju aj ľudia, ktorých predtým nezaujímala. Zmenilo to postavenie vedkýň a vedcov v spoločnosti?

Dúfam, že verejnosť si dnes vie lepšie predstaviť, ako práca vedca funguje a že to nie je len abstraktné hranie sa so skúmavkami. Myslím, že dnes si ľudia vedia viac predstaviť aj reálne výstupy, ktoré vedecká práca prináša a ktoré sú uplatňované v každodennom živote.

Ako vnímate to, že časť spoločnosti vede nedôveruje a uchyľuje sa ku konšpiráciám? Dokonca aj niekoľko vedcov verejne propaguje nevedecké spôsoby boja s pandémiou.

Pre mňa je nepochopiteľné, prečo niektorí ľudia radšej uveria nepodloženým informáciám, keď máme k dispozícii klinickými skúšaniami overené fakty. Už vôbec neviem pochopiť, prečo sa niektorí vedci vyjadrujú k pandémii nevedecky až zavádzajúco. Vedec sa nemôže nazdávať, ale musí mať svoje tvrdenia dobre podložené faktmi. Možno je to vidina medializácie a obdivu v očiach ľudí, ktorí sú takýmto nepodloženým informáciám ochotní uveriť.

Katarína Kaľavská

Pôsobí ako vedecká pracovníčka v rámci Jednotky traslačného výskumu a vedúca biobanky v Národnom onkologickom ústave. Zaoberá sa najmä predklinickým štúdiom nádorov semenníkov. Za tento výskum a rozvoj biobankingu pre nádorové ochorenia v Národnom onkologickom ústave získala ocenenie Mladý vedecký pracovník roka 2020. Vedkyňa sa podieľala aj na vedeckých prácach, ktoré sa zaoberajú nádormi semenníkov, karcinómom prsníka a nádormi vaječníkov.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

ESET Science Award

Iné podcasty Denníka N

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie