Obeť razie z Moldavy: Veril som, že pravda vyjde najavo
Keďže nám už raz policajti ublížili, báli sme sa, že sa to môže zopakovať, vysvetľuje Leonard Horváth, prečo sa so svojou manželkou rozhodli opustiť Slovensko.
[Roky bezprávia. Neuveriteľný príbeh razie v Moldave vám priblíži kniha Sama Mareca a Veroniky Prušovej.]
Leonard Horváth mal sedemnásť rokov, keď ho v júni 2013 spolu s ďalšími obyvateľmi segregovanej rómskej osady v Moldave nad Bodvou napadli policajti. Tých, ktorí ho zbili, nikdy nepotrestali, Leonarda však napokon obvinili, lebo si vraj bitku vymyslel.
Policajtov sa zastali vtedajší premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák i policajný prezident Tibor Gašpar. Tri roky trvalo, pokiaľ súdy Leonarda a ďalších štyroch spoluobžalovaných oslobodili. Stalo sa tak až po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.
Medzitým sa odsťahoval do Nemecka, kde žije pokojný a usporiadaný život so svojou rodinou. Hovorí, že svojim deťom chce zabezpečiť lepšiu budúcnosť, než aká by ich čakala na Slovensku.
Nedávno vás súd oslobodil v kauze razie v Moldave z roku 2013. Aký to bol pre vás pocit?
Veľmi som sa tešil, že ma oslobodili. Hneď som si pomyslel, že budem môcť byť so svojimi deťmi, so svojou rodinou. Bola to veľká radosť pre mňa a pre moju rodinu.
Chodili ste na pojednávania do Košíc z Nemecka, kde teraz žijete, ale na pojednávanie, na ktorom vás oslobodili, ste neprišli. Prečo?
Bolo to problematické pre covid, musel som vždy nastúpiť do karantény a nebolo to ľahké vybaviť ani v práci.
Počítali ste s tým, že vás nakoniec oslobodia?
Veril som tomu, lebo boli pri mne veľmi dobrí ľudia, ktorí mi pomáhali a podporovali ma. Ja som nič nespáchal a veril som tomu, že pravda musí vyjsť najavo. Pravda nakoniec vždy vyjde najavo.
Bola taká chvíľa za posledných osem rokov, keď sa vám zdalo, že možno teraz pravda nevyjde najavo?
Áno, boli také chvíle, hlavne vo štvrtom-piatom roku. Obával som sa toho a hovoril som aj manželke, čo bude s nami, ak sa nám to nepodarí, ako ona sama vychová naše deti. Pre matku s tromi deťmi je to ťažké, nevedela by ani pracovať. Bolo to zlé a ja som bol smutný, že ma chcú odsúdiť, hoci som nič neurobil.
Viete si ešte spomenúť na ten deň spred ôsmich rokov, keď sa to celé začalo? Najprv vás po oslave v osade zobrali policajti na stanicu a o niekoľko dní vtrhli policajti do osady.
Ťažko sa mi o tom hovorí. Práve preto som prišiel aj do Nemecka, aby som začal nový život. Nerád si spomínam na tie dni a celý ten čas sa snažím na to zabudnúť.
Bol to jediný takýto prípad, čo ste zažili, alebo sa podobné prípady odohrali aj predtým?
