Denník N

Sokoliar z Bojníc: Pri dravcoch nie je možné uplatniť žiadnu drezúru, nikdy sa jej nepodriadia

Jozef Tomík. Foto - Hana Križková
Jozef Tomík. Foto – Hana Križková

Lietajúce dravce majú asi sedemkrát lepší zrak ako človek. Sokol sťahovavý dokáže zrýchliť až na 380 či 390 kilometrov za hodinu. Ak sa v prírode vyliahnu dve orlíčatá, prežije len jedno, lebo silnejší jedinec zabije slabšieho, hovorí Jozef Tomík.

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Kým mnohé deti musia rodičov prosiť, aby im domov kúpili mačku alebo psa, vy ste vyrastali priamo s medveďmi, tigrami, pumou, rysmi či levmi. Vaši rodičia boli ošetrovateľmi v zoo.

Bolo to zaujímavé a jedinečné detstvo. Rodičia mali na starosti aj odchovy zvierat. Od rána celý deň pracovali v zoo, mláďatá však potrebujú starostlivosť nonstop, a tak si prácu nosili aj domov. Všetky menované zvieratá sme bežne kŕmili cumľom z fľašky a hrali sa s nimi.

U dieťaťa to automaticky vyvoláva silnejšie puto k prírode. Pamätám si losa, ku ktorému bolo potrebné chodiť prespávať, aby sa mu nič nestalo. Človek potom už celý život pristupuje k zvieratám inak, berie ich ako partnerov.

Z tohto dôvodu som aj ja uvažoval, že raz budem pracovať v zoo, lenže v prvej polovici 90. rokov som videl vystúpenie zakladateľov našej skupiny Mariána Ondrejmišku a Sláva Kukurugyu a za srdce ma chytili práve lietajúce dravce. Doslova sa mi zaryli pod kožu. Čím viac o nich viem, tým viac ma zaujímajú – rôzne orly, sokoly, myšiaky, kondor aj sovy.

Čím?

Tým, že ich nijako nemožno skrotiť, podmaniť si ich. Nedajú sa domestikovať, vždy budú robiť výhradne to, čo by robili aj v prírode, teda lietať a loviť. Človek sa môže snažiť naučiť ich aj iné kúsky, ako to robia napríklad cirkusanti s rôznymi zvieratami, lietajúce dravce však nikdy neskrotí.

Maximom je to, že si vezmete kus mäsa, vyhodíte ho do vzduchu a ony ho za letu chytia. Inokedy sa snažia chytiť atrapu koristi buď ťahanú po zemi, alebo vábidlo, čo je imitácia koristi, ktorou točíme, a pred sokolom vždy tesne uhneme. Rôznym povelom ako psa však lietajúce dravce nenaučíte. Aj letové ukážky sú založené len na tom, že dravec letí za sokoliarom, respektíve za korisťou – mäsom, ktoré drží sokoliar v ruke alebo je na vábidle.

Bez odmeny by vás dravce ignorovali?

Nie, zvyknú priletieť aj za sokoliarom, ktorého veľmi dobre poznajú. Medzi dravcom odchovaným v zajatí a sokoliarom sa postupne vybuduje priam intímny vzťah. Vtedy dravec priletí za sokoliarom ako za svojím rodičom, a keď dospeje, ako za svojím životným partnerom. Je naňho naviazaný.

Nič to nemení na tom, že pri dravcovi nemožno uplatniť žiadnu drezúru. Nikdy sa jej nepodriadi. Ak by sa mu aj niekto pokúsil urobiť zle, zapamätá si to na dlhé roky dopredu. Takého človeka už potom ignoruje, takže by s ním nemohol pracovať. A je tu aj ďalšia možnosť – ak dravcovi ublížite, uletí preč. Príležitosť na to má pri každej letovej ukážke alebo pri každom tréningu.

Dokážu dravce počúvať na konkrétne meno?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Prievidzi

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie