Denník N

Útok alebo obrana? Bez podpory zahraničia sa mjanmarské protestné hnutie čoraz viac uchyľuje k násilnému odporu

Protesty v Mjanmarsku. Foto – TASR/AP
Protesty v Mjanmarsku. Foto – TASR/AP

Mjanmarská armáda sa 1. februára 2021 pokúsila o nezákonné prevzatie moci a zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády. To sa celkom nepodarilo a výsledkom je krajina v totálnom chaose. S prehlbovaním krízy sa hranice medzi útokom a obranou začínajú stierať.

Autorka je výskumníčka na Palackého Univerzite v Olomouci a v think-tanku Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií.
Špecializuje sa na Mjanmarsko, pričom už niekoľko rokov pozoruje voľby, politické zmeny a ľudské práva v krajine.

Keď som v Bratislave za svojím písacím stolom 1. februára zistila, čo sa v Mjanmarsku deje, okamžite som poslala správu kamarátovi v Mjanmarsku:

„Čakal si to?“ opýtala som sa ho.

„Nikto to nečakal,“ odpovedal.

„A protestuješ?“

„Jasné.“

Odo dňa prevzatia moci armádou boli rozsah protestov, ako aj pretrvávajúca úroveň aktivizmu proti vojenskej junte v moderných dejinách Mjanmarska bezprecedentné.

Spočiatku bola reakcia armády na protesty zdráhavá. Potom však nasledovali mesiace plné násilia proti (spočiatku) pokojným demonštrantom a demonštrantkám. Brutálne zásahy, ktoré sa začali koncom februára, presvedčili mnohých, že armádu môže zvrhnúť iba ozbrojená reakcia na ne. Mnohí spočiatku dúfali v zahraničnú intervenciu, ktorá by puč zvrátila. To však nebolo realistické a ľuďom začalo čoskoro dochádzať, že sa tak nestane.

Hlavní aktéri zmeny – mjanmarský ľud

Mjanmarčania a Mjanmarčanky sú sami schopní byť hlavnými aktérmi zmeny – potrebujú však podporu, nie zasahovanie. Najlepšie, čo vonkajší svet môže urobiť, je podporiť demonštrantov a demonštrantky a využiť všetky dostupné diplomatické nástroje.

Niekoľko dní po puči začal zdravotnícky personál, tzv. Hnutie za občiansku neposlušnosť (anglická skratka CDM), s cieľom paralyzovať štát v režime vojenskej junty. Čoskoro sa k nim pridali ľudia pracujúci v bankovom sektore, doprave, školstve ako aj verejnej správe, ktorí odmietajú pracovať pod vojenskou nadvládou a snažia sa urobiť krajinu neovládnuteľnou.

Aj keď CDM nemá jasné líderstvo, ukázalo sa, že je veľmi kreatívne – ťaží z minulosti, ale vymýšľa aj nové spôsoby, ako sa postaviť proti armáde. Pouličné protesty, tiché protesty, nočné lepenie portrétu vojenského vodcu na cesty s cieľom spomaliť obrnené transportéry prepravujúce vojská do miest; vešanie ženských sarongov v uliciach, aby sa zastavil postup vojakov a vojačiek, ako aj odmietanie osláv tradičného nového roka v apríli sú len niektoré z nich.

CDM tiež vedie bojkoty produktov, z predaja ktorých armáda priamo profituje vrátane rôznych značiek cigariet, piva a mobilného operátora MyTel. Existuje dokonca aplikácia obsahujúca zoznam produktov a firiem, ktoré ľudia bojkotujú. Za všetky tieto snahy bolo hnutie CDM ako celok tento rok nominované na Nobelovu cenu za mier.

Okrem toho zákonodarcovia a zákonodarkyne najväčšej strany NLD, ktorí boli riadne zvolení vo voľbách v roku 2020, vytvorili tieňový parlament – Výbor reprezentantov zákonodarného zboru (CRPH), ktorý následne zostavil dočasný kabinet, Vládu národnej jednoty (NUG). Súčasťou NUG sú volení zákonodarcovia a zákonodarkyne, ale aj členky a členovia organizácií etnických menšín a ďalšie kľúčové osobnosti protestného hnutia.

Začiatkom mája NUG zriadila Ľudové obranné sily (PDF – predchodca Federálnych demokratických ozbrojených síl) na ochranu civilného obyvateľstva pred armádou a v súčasnosti rokuje o zjednotení etnických ozbrojených organizácií a nových milícií, ktoré vznikli po prevrate. Budovanie medzietnickej solidarity a riešenie problémov a postavenia menšín v krajine, kde doteraz vládlo väčšinové obyvateľstvo Bamar, sú rozhodujúcimi zložkami opozície voči vojenskému režimu.

Od prevzatia moci armádou ľudia požadujú zásah OSN (vo forme R2P). Ak by však niekto zvonka teraz zasiahol, spôsobilo by to fragmentáciu alebo úplný rozpad odbojového hnutia a novovytvorených aliancií medzi väčšinovým obyvateľstvom a menšinami. Za súčasnej situácie by akýkoľvek vonkajší vojenský zásah v Mjanmarsku výrazne zhoršil humanitárnu krízu a nemala by byť o ňom ani reč.

Nástroje, ktoré môže medzinárodné spoločenstvo využiť na podporu mjanmarského obyvateľstva

Existujú však nástroje, ktoré môže medzinárodné spoločenstvo využiť – najmä susedské krajiny Mjanmarska, regionálne a medzinárodné zoskupenia, veľké mocnosti, ale aj malé a vzdialené krajiny. Patria sem okrem iného diplomatické nástroje, ako napríklad cielené finančné sankcie voči vojenským predstaviteľom a podnikom, zbrojné embargo, diplomatická izolácia, univerzálna jurisdikcia alebo postúpenie situácie Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu.

Samotné hnutie CDM pravdepodobne nezlomí armádu. Bez sankcií sa armáda dokáže sama ďalej financovať aj niekoľko rokov. Obmedzenie prístupu armády k cudzej mene je tlakovým bodom, ktorý by mohol viesť k nejakej zmene.

V marci a apríli boli na mjanmarské štátne podniky obchodujúce v oblasti drahokamov a dreva, ako aj dva obrovské vojenské konglomeráty, Mjanmarská hospodárska korporácia (MEC) a Mjanmarská hospodárska spoločnosť s ručením obmedzeným (MEHL), uvalené sankcie zo strany USA, Európskej únie a niekoľkých ďalších krajín. Väčšina vlád sa však ešte k tomuto kroku musí odhodlať.

Zoznam sankcií navyše ešte nie je vyčerpaný. Existujú oveľa výnosnejšie podniky ako MEC a MEHL, napríklad Mjanmarský ropný a plynárenský podnik (MOGE), v ktorom majú akcie aj európske a americké spoločnosti a ktorý je priamo kontrolovaný vojenským režimom. Neuvalením embarga na spoločnosť MOGE a podobné spoločnosti znamená, že európske a americké spoločnosti prakticky spolufinancujú pokračujúce zločiny proti ľudskosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie