Výčitky Ústavného súdu, pokora výkonnej moci a upevnenie právneho štátu
Ústavný súd dočasným pozastavením účinnosti jednej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR nestojí proti iným štátnym orgánom, v danom prípade proti vládnucej garnitúre. Plní len svoje nezastupiteľné poslanie – chráni ústavnosť, základné práva a slobody.
Autor je predseda Súdnej rady SR, bývalý predseda Ústavného súdu
Rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti jednej z mnohých vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR rozbúrilo hladinu politickej, verejnej aj právnej mienky. Azda aj zbytočne.
Ústavný súd postavil svoj verdikt na jednoduchom porovnaní prvoočkovaných (asi nespisovný termín) ľudí s nezaočkovanými. Nemožno ich diskriminovať. Obe skupiny majú právo na rovnaké zaobchádzanie. Prvá dávka vakcíny a žiadna vakcinácia nemôžu rozdeľovať, lepšie povedané, zvýhodňovať človeka s jednou dávkou vakcíny oproti (zatiaľ) neočkovanému jednotlivcovi. Je to ľahko pochopiteľné. Navyše ak si dočasný verdikt Ústavného súdu nenárokuje (možno) na výsledok celého sporu o ústavnosť napadnutej vyhlášky.
Nesporme sa, či je to vecne, vedecky a ústavne podkutý názor. Nenapadnuteľná pravda neexistuje. V právnych dišputách nikdy nepresvedčíme všetkých, ba niekedy ani nohu. Význam má iba to, že výroky Ústavného súdu vstúpili do platného právneho poriadku. Vyradili z neho (po uverejnení v Zbierke zákonov), hoci dočasne, vyhlášku ako súčasť právnych pravidiel pri ochrane pred ochorením covid-19.
Niet právnej obrany proti takému výsledku. Zostáva polemika, diskusia, pochybnosti, názory.