Aj les má svoju melódiu. Umelci Oto Hudec a Erik Sikora ukazujú, ako sa do nej započúvať
Oto Hudec a Erik Sikora majú v galérii EQO v Spišskom Hrhove prvú spoločnú výstavu. Jej hlavnou témou sa stal les.
Ako prvé počuť kroky v opadanom lístí. Po pár sekundách začne hrať na ústnu harmoniku a klepkať konármi o peň stromu. Neskôr si do toho už aj vybrnkáva na gitare a udiera paličkami na cimbal. „Najprv som si nahral prvý rytmus, ktorý som mal v slúchadlách, a potom som pridával aj ďalšie a ďalšie veci,“ vraví umelec Oto Hudec o piesni, ktorú vytváral v lese.
K pesničke urobil aj hudobný klip a ten je súčasťou jeho prvej spoločnej výstavy s umelcom Erikom Sikorom, ktorá prebieha v galérii EQO v Spišskom Hrhove. A hoci doteraz nespolupracovali, výstava pôsobí ako dielo dlhoročnej umeleckej dvojice. Môže za to aj fakt, že na pomalý rytmus a melancholickú náladu piesne dokázal Erik Sikora presvedčivo naskočiť, a to netradične – abstraktnými digitálnymi kresbami.
„Na výstave sme pracovali dlhšie a našli sme medzi sebou dve spojivá – les a hudbu. A potom sme sa nevedeli rozhodnúť, ktoré z nich je dôležitejšie. Vo výsledku je to aj-aj,“ hovorí Erik Sikora.
Na Spiši len mäkko a krátko
Oto Hudec nahrával hudobný klip v lesoch neďaleko Košíc. Okrem hudobnej zložky je na ňom dôležitý aj samotný obraz. Statickú kameru, ktorou sníma, ako v lese hrá na rôzne nástroje, chvíľami strieda pohyblivý záber. Autor ním detailne zachytáva vlastné kroky v hustom jesennom lístí, v úplnom závere aj v snehu.
„Veľkú časť klipu som nahrával
