Denník N

Vďaka nemu sme zniesli aj neznesiteľné. Janovic, Polívka, Breiner, Štrasser a ďalší si spomínajú na Milana Lasicu

Milan Lasica (1940 - 2021). Foto N - Tomáš Benedikovič
Milan Lasica (1940 – 2021). Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzana Čaputová
prezidentka

Keď zomrie niekto, kto sa nás svojím životom dotýkal, mám pocit, akoby sa na chvíľu zastavil čas a svet už nebude taký istý. Bude v ňom niečo významné chýbať.

Milan Lasica mal nenapodobiteľný humor a esprit spojený s hlbokou ľudskou múdrosťou. To, na čo majú najúspešnejší komici sveta celé tímy spolupracovníkov, dokázal Majster Lasica vytvoriť v spolupráci s jediným človekom, ktorým bol Július Satinský, a potom aj celkom sám. Mal dar ako nikto iný hovoriť a robiť správne veci tým najlepším a najzábavnejším spôsobom. Nech už vystupoval ako herec, spevák, textár, moderátor, zabávač či glosátor, keď písal ako dramatik, spisovateľ, či publicista alebo pôsobil ako režisér, svojím umením prinášal ľuďom radosť. Prinášal ju doslova do poslednej chvíle, pretože sa jeho život ukončil tam, kde strávil viac ako šesť úžasných desaťročí – na javisku svojho milovaného divadla.

Slovensko stratilo jednu z najvýraznejších osobností nášho kultúrneho a verejného života, ale dielo Majstra Lasicu zostáva s nami a vždy bude patriť do zlatého fondu slovenského umenia. V tejto smutnej chvíli chcem vyjadriť svoju hlbokú a úprimnú sústrasť rodine pána Lasicu. Česť jeho pamiatke.

Milan Lasica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tomáš Janovic 
aforista a spisovateľ

Požiadali ste ma o niekoľko viet o Milanovi, ale ja nie som schopný napísať ani slovo. Len plačem.

Jiří Suchý
herec a textár

Správa o tom, že Milan Lasica odišiel za Julkom Satinským, a spôsob, akým svoj odchod uskutočnil, ma zdrvila. Nikto netuší, ako som mal tohto človeka rád – snáď ani on to netušil, túto tému sme nikdy neriešili. Nielen že som ho mal rád, ale vzhliadal som k nemu s úctou, ktorú získaval svojím vystupovaním, svojím myslením a kvalitou svojho humoru. Rád by som sa tu ešte rozpísal o svojich pocitoch, ktoré vo mne prebúdzal pri každom našom stretnutí, ale nepodarilo sa mi nájsť slová.

Bolek Polívka 
herec, komik
Mal som tú česť byť jeho priateľom aj kolegom, byť s ním v šatni a zdieľať všetky tie spoločné chvíle pred predstavením, po ňom a hlavne počas neho. Môj obdiv voči nemu trvá a trvať bude. Už môžem iba spomínať.

Práve teraz sme sa zrovna chystali, že budeme skúšať – oprašovať hru Klíště, ktorú sme spolu kedysi radostne hrali a, samozrejme, hru Mínus dvaja v L + S. Všetci sme doma veľmi smutní, lebo on bol aj súčasťou našej rodiny, zdieľal naše radosti a starosti. Je to pre nás nenahraditeľná strata. Bol to skvelý, nezabudnuteľný človek.

Zuzana Kronerová
herečka

Odišiel veľký komik a odišiel štýlovo – na javisku, obklopený svojím milovaným a milujúcim publikom. Cítim sa opustená a opustené je celé Slovensko. Spolu so smútkom však pociťujem aj veľkú vďačnosť. Za to, že som už ako 16-ročná mohla v Divadle na korze vidieť takmer všetky geniálne predstavenia Lasicu a Satinského, a neskôr som mala to šťastie zažiť Milana Lasicu ako svojho skvelého, tolerantného režiséra, vynikajúceho partnera na javisku, pred kamerami či s mikrofónom na pódiu. A jeho humor mi dodával silu a optimizmus do života. Keď som mu raz vyjadrila obdiv za jeho krásnu rozlúčkovú reč za milovaným priateľom a kolegom, zažartoval: „Zuzka, veď aj vám môžem.“ Drahý Milan, ja to tak krásne ako Vy povedať neviem. Ale viem, že mi budete veľmi chýbať.

Milan Lasica a Jaroslav Filip spievajú na demonštrácii v Bratislave 26. novembra 1989 na Námestí SNP v Bratislave. Foto – TASR/Alexander Buzinkay

Ady Hajdu
herec

My sme herci a on je filozof. V tom je medzi nami veľký rozdiel. Rešpektu, ktorý som mal pred jeho inteligenciou a osobnosťou, som sa zbavil až vtedy, keď som ho prvýkrát rozosmial. A môžem vám povedať, že to nebolo ľahké.

Asi dvanásť rokov sme spolu hrali v Astorke Cyrana a ja som sa chodil pozerať, ako umieral na javisku s Aničkou Šiškovou. On umieral a Anička bola pri ňom. Plakal som a zároveň som sa smial. Zatiaľ sa nemôžem smiať, zatiaľ len plačem. Ale spomienky s ním mi nikto nezoberie. Roky sme spolu hrali aj v Iluzionistoch, kde mi Zuzka Fialová ako postava hovorí: „Vieš, Molière bol taký disciplinovaný, že zomrel až na konci predstavenia.“ Bol chorý, ale zomrel až po. Taký bol frajer. Umierať na javisku ako Molière je krásne…

Chcem poďakovať pani Magde za to, ako sa oňho starala, aj jeho blízkym kamarátom a pánom doktorom, ktorí ho držali. Bez nich by tak dlho medzi nami nebol. Mali sme naplánovanú odvetu v golfe, tak nech na mňa počká – dáme si ju hore. Už sú tam všetci kamaráti.

Dorota Nvotová
hudobníčka

Sníval sa mi s Milanom pred pár dňami sen. Chcel sa konečne odsťahovať z honosného paláca, v ktorom sa cítil nepatrične. Stál tam s Magdou na odchode a vravel mi, že to už pre neho nie je, takéto priestory. Že chce ísť tam, kde je pokoj, do malej chalúpky, že prenecháva ten palác nám mladým. Ráno som tomu snu nerozumela, dnes ráno však už hej.

Aj keď žialim a slzy mi stekajú až na tričko a hoci ľutujem, že sme stihli urobiť iba jednu spoločnú pesničku, napĺňa ma aj pokoj, že išiel do tej chalúpky. A že odišiel spôsobom symbolickým a sám by to lepšie nenaplánoval. Tak ako takmer s každým, aj so mnou si Milan vykal. A aj keď sme si netykali, obaja sme počas tichých čakaní v šatni na náš koncert vedeli, že naše duše si nielen tykajú, ale sa aj dotýkajú. Majte sa tam dobre, Milan. Ste v dobrej spoločnosti.

Marián Leško
komentátor, publicista

Môžeme hovoriť o šťastí, že sme žili v jednom čase s Milanom Lasicom, a aj tie časy musia byť celkom rady, lebo bez neho by boli horšie a bolo by v nich oveľa menej zábavy. Hoci som s ním vystupoval – z dôvodov, ktoré mi nie sú celkom pochopiteľné – takmer dvadsať rokov, vždy som sa najlepšie cítil ako jeho vďačný divák. Každé živé predstavenie Sedmičky na vystúpeniach po celom Slovensku sme končili tým, že sa diváci pýtali a my sme mali odpovedať. Vždy to dopadlo tak, že odpovedal zväčša Milan Lasica. A vždy to bol zlatý klinec programu, zábava, na ktorú som sa tešil, lebo Majster bol brilantný najmä vtedy, keď mohol odpovedať na nečakané otázky. Robil to spôsobom, ktorý ma napĺňal úžasom, lebo bolo neuveriteľné, čo dokáže človek, ktorý mal od Boha dar zabávať ľudí. Nik ako on tak nevedel zlepšiť náladu ľuďom a nikto ako on to nerobil tak dlho. Ak by nám nechýbal Milan Lasica, tak potom kto?

Milan Markovič
herec, humorista

Mal som šťastie patriť do Lasicovej generácie. Naučil nás, čo je to humor a čo nie je satira. Slovenský humor pred Lasicom, to boli predovšetkým ľudoví rozprávači. Obávam sa, čo bude po ňom. Pokračovateľov jeho humoru (ergo jeho múdrosti) zatiaľ nevidím. Spoznávam, že keby sa dožil aj stodvadsiatich rokov, odišiel by rovnako predčasne.

Jana Kirschner
hudobníčka

Milan tam vždy bol. Vo filmoch, ktoré sme milovali, v humore, ktorého sme sa obávali a milovali, na kazetách, platniach a kotúčoch, na cédečkách a dévedéčkach, v divadle či na Pohode, na policiach medzi klasikmi, Milan tam vždy bol. A to, že tu dnes nie je, nič nemení na fakte, že Milan tam vždy bude. Mávam vám z exilu. Odpočívajte v pokoji, maestro.

Martin Huba
herec

S Milanom odchádza jeden veľký morálny imperatív. Milan spĺňal funkciu akejsi očisty spoločnosti, pretože večer čo večer sa ešte v predrevolučných časoch vyjadroval za ľudí, ktorí nenašli odvahu alebo nemali možnosť sa vyjadriť.

Milan akoby tlmil pocit viny, ktorý existoval v mlčiacej spoločnosti. V tom bol jeho obrovský význam, ktorý tu navždy zostane, a až jeho odchodom si uvedomíme, akú dôležitú morálnu funkciu Milan spĺňal. Ľuďom v hľadisku dával priam rozhrešenie. Akoby im chcel povedať, že nevadí, keď mlčia, veď sme v tom všetci spolu a on to za nich povie. Počas predstavenia tak mali mnohí pocit, že aj oni sa vyjadrujú k situácii kriticky, a keď z predstavenia odchádzali, mali pocit statočnosti, že sa tam pomenúvali veci, ktoré sa pomenúvať nesmeli.

Milan to robil s láskou, so šarmom a s humorom a ľuďom nikdy nezazlieval, že sa k veciam nevyjadrujú, preto ľudia brali túto jeho misiu za svoju.

Milan bol súčasťou spoločenského vedomia, ktoré do značnej miery tvoril. Bolo to extrémne užitočné, účelné a zároveň statočné.

Jozef Lupták
hudobník, Konvergencie

Ešte minulý utorok som s ním telefonoval a dohováral čítačku na september. Veľmi som sa na to tešil. Na ostatnom koncerte 12. 6. práve s Bratislava Hot Serenaders na Konvergenciách bol v skvelej forme, oddýchnutý a tešil sa na pódium. Bolo to nesmierne cítiť. Je mi veľmi smutno. Jeho nadčasový humor a životná múdrosť ma sprevádza, odkedy si veci pamätám. Ich spoločný humor s Júliusom Satinským láskavým a zároveň pravdivým spôsobom pomenovával skutočný obraz kultúry na Slovensku – napríklad v nesmrteľnej scénke Opera. Ten platí dodnes. A mnoho a mnoho ďalších. Bude tu nesmierne chýbať, ale to, čo vytvoril, napísal či zahral, tu bude s nami ďalej a to je jediná útecha z jeho odchodu.

Odišiel s noblesou jemu vlastnou. Z miesta, ktoré mal rád, po piesni, ktorá ho definovala. Nesmierne množstvo myšlienok, scénok, piesní a múdrostí sa mi vynára vnútri, keď na neho myslím, ale teraz mám potrebu byť ticho a povedať iba – ďakujem, pán Lasica. Jeho manželke, pani Magde, a celej rodine prajem veľa síl a pokoja.

Vladimír Merta
folker a spisovateľ

Dokonalý spevák, dokonalý znalec slovenčiny, neopakovateľný komik, ktorému sa podarí odísť na scéne v prvej línii. Je to tragédia, ktorá budí jemný vnútorný úsmev. 

Milan Lasica v Štúdiu L + S. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Lipa
hudobník

Stratili sme dôležitého človeka pre nás všetkých, pre celé Slovensko. Myslím si, že sa ešte dlho nenájde osobnosť, ktorá by toho pre našu kultúru urobila toľko ako Milan. Tá strata je veľká, aj všeobecná, aj osobná. Bolo pre mňa požehnanie, že so mnou chcel spolupracovať a že sme spolu urobili kopec vecí, veľmi si to vážim.

Stretnutie s Milanom ako textárom bolo pre mňa veľmi dôležité. Aj kvôli nemu som začal vo svojich 40 rokoch spievať po slovensky, lebo bol ochotný písať mi texty. Potom sme spolu urobili ešte veľa nových autorských piesní. V mojom umeleckom živote je to čosi mimoriadne, v osobnom živote je to strata priateľa.

Ladislav Snopko
dramaturg

Zomrel Milan Lasica. Tento fakt sa už nedá obísť. Zomrel na pódiu počas ďakovačky, keď odspieval skladbu Ja som optimista. Iba on nám mohol poslať takýto odkaz, keď na scéne, v stretnutí so smrťou podporil váhu života. Pretože je to naozaj tak. Soľ je vždy nad zlato a bez humoru nemá život, ba ani smrť, zmysel. Iba tie veci, na ktoré sa dá pozrieť aj s humorom, sú naozaj vážne. Všetky ostatné sú hlúposťami. Vážený pán Lasica. Od začiatku, keď som vás s Julom po prvýkrát počul a videl, ste sa stali súčasťou môjho pozemského bytia. Ďakujem Vám.

Branislav Jobus
hudobník

Posledných pár rokov sme spolu vystupovali v rámci projektu Bolo nás jedenásť a vnímal som ho ako obrovský, ba možno až najväčší vzor humoru, ľudskosti a chochmesu. To, že sme spolu mohli stáť na jednom pódiu, bolo asi najviac, čo sa mi mohlo stať, čo som si mohol vo svojom živote želať.

Pán Lasica bol fantastický muž, skvelý človek, džentlmen, a s ním akoby sa niečo veľmi dôležité skončilo. Akoby sme tu teraz zostali sami a už sa o ten humor musíme začať starať bez neho. Zatiaľ si to vôbec neviem predstaviť. Bol to velikán, bol skutočný maestro v tom, čo robil. Už som si aj skúšal predstaviť, čo teraz spravíme, či si vôbec trúfneme vyjsť na pódium a odohrať jeho piesne. Zatiaľ to vôbec neviem povedať. Odišiel človek, ktorý je nenahraditeľný. V tej vete sa ukrýva úplne všetko.

Milan Kňažko
herec

Milan často spomínal, že s herectvom už pomaly končí. Keďže to však spomínal už niekoľko rokov, prestal som to brať vážne. Nakoniec mal pravdu v tom, že kým to baví jeho aj ľudí, ktorí sa prídu pozrieť na predstavenie, tak nemá zmysel končiť. V šatni sme sa často zabávali na tom, že máme obrovskú výhodu, pretože sme vo veku, keď už nemôžeme zomrieť predčasne, pretože sme už nad priemerom úmrtnosti slovenských mužov. Nakoniec sa mýlil, pretože odišiel predčasne.

Ešte stále to nemôžem stráviť, pretože sme spolu prežili intenzívnych 24 rokov v Štúdiu L + S, či už na scéne, v šatni, na zájazdoch, alebo v aute, kde sme trávili tisíce hodín medzi Bratislavou, Prahou a Košicami. Po tom, čo sa stalo, si uvedomujem, že na Slovensku už ani nebudem mať predstavenie, hral som iba s ním. Začalo sa to štyrmi titulmi v roku 1997, zostali nám dva, ktoré sú teraz už tiež minulosťou.

Budem sa s tým postupne vyrovnávať a nebude to jednoduché, pretože, aj keď sa často hovorí, že ten alebo onen je nenahraditeľný, čas ukáže, že každý je nahraditeľný. Milan však určite nepatrí medzi tých, ktorí sa dajú nahradiť jednoducho a rýchlo. Pre mňa zostane nenahraditeľný.

Blaho Uhlár
divadelník

Odišiel človek, ktorý zmenil slovenskú kultúru, aj keď niektorí dodajú popkultúru. Keď sa objavil, stratili sme komplexy z nadradenosti kultúry českej.

Z koncertu Bolo nás jedenásť, Štúdio L + S. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Breiner
skladateľ

Užitočný život, pekná smrť.
Mali sme ísť tento týždeň na kávu.
Ešte chvíľu počkám.
Možno uverejnia opravu.

Peter Zajac
literárny vedec 

Premýšľam, čo to bolo, tie Lasicove časy. Dedinka bola v údolí, Rolný šil odev vzorný a cestou na sever klapotali kolesá vagónov do miest, kde práca oslobodzovala. Potom zahoreli zore a oslobodzovali muklov v Jáchymove. V šesťdesiatom ôsmom sme skočili po hlave do bazéna a odskákali sme si to na dvadsať rokov. Napokon sme utvorili koridor do Hainburgu a do čiernej diery strednej Európy, stali sme sa stredoeurópskymi tigrami, hlasom podobným nášmu hlasu a nakoniec korunovanými šašami.

Bolo toho na dva životy frenetika Satinského a melancholika Lasicu priveľa. Na tom trenčianskom letisku vyzeral Lasica pred rokom popri Dorote Nvotovej osamelo, podobne ako bol kedysi sám Janko Jesenský, akoby sa chystal odletieť, ale potom si to rozmyslel, ešte sa uklonil a odišiel.

Milan Lasica nám hovoril, že máme humor a sme lepší, ako sme naozaj boli. Po bonmote si vždy počkal na potlesk – a spoľahlivo sa ho dočkal. Mal široký záber od meštianskeho po občianske Slovensko, od Františka Krištofa Veselého po Jara Filipa, od prírodného úkazu Evy Mázikovej po Živenu. Od Földváriho po Janovica. Od Bajzu po Mináča. Od Diderota po Porubjaka. Od Lasicu po Satinského. Milan Lasica bol jedným z mála ozajstných svedkov čias. S noblesou nám pomáhal všetko to nejako prežiť.

Břetislav Rychlík
režisér a dokumentarista

Hovorili sme pred časom o spôsoboch leta. Zaujalo ho, že sme si so ženou kúpili „kuču“ pri mori, Milan Lasica mi hovoril, že on je šťastný v Banskej Štiavnici.
– A čo robíte? Chodíte po horách?
– To miloval Julo, ja chodím iba do kaviarne. Našiel som si tam jednu a tam chodím každý deň.
– A plávate?
– Keď je veľké teplo, tak možno dvakrát-trikrát za celé leto sa namočím. To stačí.
K tomu potmehúdsky zdvihol obočie, aby som pochopil, že je aj iná možnosť. A teda, že je iba v tej kaviarni.

Tento spôsob leta, ktorý nám pripravil 18. júla, nás však šťastnými neurobil. Úprimnú sústrasť rodine a ďakujem za všetko, čím ste mňa (nás) všetkými svojimi talentmi tešili, obdarovávali a inšpirovali. PS: Verím, že v nebi majú dobrú kaviareň. Ale to už teraz iste viete.

Milan Lasica. Foto – Rok bez divákov/Peter Korček

Zuzana Fialová
herečka

Pokúsila som sa napísať niečo o Milanovi. Nejde to. Len plačem.

Oľga Feldeková
glosátorka, spisovateľka

Dvadsať rokov sme spolu účinkovali v Sedmičke, a keď sme sa v júni lúčili s tým, že sa uvidíme až v septembri, Milan povedal: „To sa tak dlho nebudeme vidieť?“ Eňa Vacvalová preto vymyslela stretnutie u nej, ktoré bolo túto sobotu (17. 7. – pozn. red.).

Keď sme sa v sobotu večer stretli, Milan bol v úžasnej forme – zdravý, veselý, vtipný ako vždy. Bol to nádherný večer, rozlúčili sme až po polnoci. Pôvodne sme sa mali stretnúť v nedeľu, ale Milan povedal, že nemôže, lebo v nedeľu hrá.

Keď som sa niekoľko hodín po našom stretnutí dozvedela túto smutnú správu, bol to taký šok, že som tomu nedokázala uveriť. Myslela som si, že niekto neprimerane žartuje. Hovorila som si, že sa to predsa nemohlo stať, veď som sa s ním len pred niekoľkými hodinami lúčila ako so zdravým človekom. Neviem sa z toho spamätať. Aj práve preto, že sme sa len krátko predtým videli, bavili sme sa, smiali sa, spomínali… Je to veľmi smutné. Ostane po ňom veľká diera, ktorú len ťažko niekto zaplní.

Ady Hajdu, Zuzana Fialová a Milan Lasica. Foto – Peter Stanley Procházka

Koloman Kertész Bagala
vydavateľ

S Milanom Lasicom a Júliusom Satinským nás v roku 1996 zoznámil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Milan Lasica

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie