Nová štátna tajomníčka ministerstva školstva: Prepadávanie sa zdá negatívne, ale opakovanie môže byť v živote obohacujúce

Ministerstvo školstva má novú štátnu tajomníčku Svetlanu Síthovú, ktorá nastúpila do funkcie po Monike Filipovej, ktorú minister školstva Branislav Gröhling z funkcie odvolal. Filipová tvrdila, že s ministrom mala problémy odvtedy, čo verejne kritizovala jeho plagiátorskú kauzu.

Nová štátna tajomníčka tvrdí, že minister ju osobne nikdy neignoroval a k jeho plagiátorskej kauze sa vracať nechce.

Síthová sa venuje najmä inklúzii, v rozhovore vysvetľuje, prečo súhlasila s tým, aby sa v tomto roku neobmedzilo prepadávanie detí. „Ak jednoducho niečo nezvládam, jedinou možnosťou, ako sa to naučím, je, že pokus stále opakujem,“ hovorí.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

• prečo ministerstvo školstva nezbiera čísla o počte zaočkovaných detí;
• reakciu na tvrdenia Filipovej, že na ňu na ministerstve za kritiku ministra „nakričali“;
• prečo je podľa nej súčasťou inklúzie aj prepadávanie.

Ako ste sa dostali na ministerstvo školstva? 

V decembri som prišla pracovať na odbor inkluzívneho vzdelávania. Predtým som pár mesiacov pracovala v Štátnom pedagogickom ústave, kde som sa venovala inklúzii aj národnostnému školstvu. Táto ponuka bola pre mňa výzvou, tak som to prijala.

Bolo vás treba dlho presviedčať, aby ste vstúpili do štátnej správy? 

Riaditeľka Mirka Hapalová ma lámala celé leto. Bolo pre mňa ťažké opustiť prácu s deťmi, ale po dlhých rozhovoroch som sa rozhodla urobiť ten krok a prísť do Bratislavy. Predtým som od 2011 pracovala v teréne s deťmi, ktoré majú ťažkosti v učení. Zároveň som časť v týždni pracovala s „veľkáčmi“, na univerzite v Nitre som učila budúce špeciálne pedagogičky.

S akou náladou a očakávaním ste prichádzali do rezortu? 

S očakávaním, že môžem pomôcť urobiť zmeny, ktorých absenciu som dlhodobo kritizovala. Presvedčila ma aj otvorenosť vedenia a ľudí v rezorte školstva. A zároveň dôvera, že títo ľudia vnútorne chcú robiť tieto zmeny a nie je to len marketing. Doteraz som vnímala, že keď niečo nefunguje, ministerstvo väčšinou odpovedalo, že sa to nedá. Tu vidím ozajstnú snahu a ochotu hľadať riešenia.

Ešte vám to vydržalo v rovnakej intenzite? 

Je to dokonca intenzívnejšie. Je tu neskutočné zloženie ľudí, ktorí intenzívne spolupracujú s terénom. Predtým som bola ja tým človekom v teréne a nezažila som to – komunikácia s ministerstvom bola veľmi strohá. Zrazu sa tu všetky zmeny dejú spolu s ľuďmi od východu až po západ. Dôvera a optimizmus v zmeny v školstve sú pre mňa preto ešte vyššie ako predtým.

Je pravda, že na ministerstve pracuje veľa ľudí z praxe – Martin Kríž, Anna Chlupíková, aj vy ste prišli z poradenského centra, boli ste aj finalistkou súťaže Učiteľ Slovenska. Je podľa vás užitočné, keď úradníkov robia bývalí šikovní učitelia či ľudia z praxe? 

Ideálne je, keď je to zmes ľudí. Ak sú tu aj ľudia, ktorí majú inštitucionálnu pamäť, a zároveň ľudia z praxe, ktorí pomenujú, čo tu nefunguje. Ak sa spoja, vedia pracovať rýchlejšie.

Funguje to tak aj na ministerstve školstva? Je tu taká zmes ľudí? 

Je tu zmes ľudí, ale aktuálne s prevahou ľudí z praxe. Nebýva vždy jednoduché, aby ľudia opustili terén. Keď pracujete zanietene, je ťažké prísť do úradníckeho sveta. Aj u mňa bolo pár okamihov, keď som si povedala, že tento svet je teda riadny kolos. Myslela som si, že to bude jednoduchšie.

Ministerstvo školstva je v tomto netradičné, pod vedením nového ministra prišlo do rezortu naozaj veľa ľudí z praxe, vy hovoríte dokonca o väčšine. Ale ľudia z terénu sa môžu v úradníckom svete stratiť. Deje sa to aj na ministerstve školstva?  

Úradnícke postupy sú, samozrejme, iné a veľmi zložité. Ale je tu mnoho kolegov, ktorí majú inštitucionálnu pamäť a úradnícke zručnosti. Spolu s nimi je nábeh na úradnícke procesy jednoduchý.

V pondelok ste spustili očkovanie detí od 12 rokov, začali ste v Kecerovciach, kde ste plánovali zaočkovať 250 detí. Podarilo sa to? 

Nakoniec sme zaočkovali do 415 ľudí, ale boli tam aj dospelí. Očkovali sme celý deň