Mníchov 1972, 11 mŕtvych Izraelčanov. Kým svet sledoval rukojemnícku drámu, na olympiáde sa súťažilo ďalej
Archívny text k 50. výročiu jednej z najväčších tragédií športovej histórie.
On Sept. 5, 1972, the Palestinian group Black September attacked the Israeli Olympic delegation at the Munich Games, killing 11 Israelis and a police officer. German forces killed five of the gunmen. | Photo Kurt Strumpf pic.twitter.com/290IYja4Mf
— AP Images (@AP_Images) September 7, 2019
Shaul Ladany mal pred olympiádou zmiešané pocity. Na jednej strane bol čerstvým svetovým rekordérom v chôdzi na 80 kilometrov a mal jedinečnú šancu získať vytúženú medailu. Zároveň sa však ako preživší z koncentračného tábora vracal do mesta, ktoré bolo rodiskom nacizmu.
Mníchovské hry 1972 mali urobiť hrubú čiaru za hrôzami minulosti. Organizátori ich nazývali aj „hry mieru a radosti“, pretože chceli, aby sa zabudlo na olympiádu z roku 1936, ktorú propagandisticky zneužil ríšsky kancelár Adolf Hitler.
Namiesto toho sa z hier stala katastrofa.
Ladany spal, keď ho v zúfalstve zobudil spolubývajúci a povedal mu, že trénera izraelských zápasníkov zastrelili. „Bol to veľký zabávač, lenže o takýchto veciach sa nežartuje,“ povedal pre CNN.
Celý deň spolu so zvyškom sveta sledoval drámu, ktorá vyzerala ako z akčného filmu. Skupina palestínskych ozbrojencov uniesla izraelských športovcov a vyhrážala sa, že ich zabije, ak Izrael neprepustí vyše 200 palestínskych a niekoľko nemeckých väzňov.
Skončilo sa to tragicky – vraždou jedenástich Izraelčanov.
„Pre Izraelčanov bola mníchovská katastrofa zlomovým okamihom,“ vysvetľuje pre Denník N akademik a spisovateľ Yossi Klein-Halevi, autor knihy Listy môjmu palestínskemu priateľovi.
Tento príbeh do istej miery súvisí aj s nedávnym konfliktom medzi Izraelom a teroristickou organizáciou Hamas, ktorý vypukol v máji 2021.
„Dnes je pre nás tento útok pomerne ťažko pochopiteľný. V podstate pritom nešlo o nič nové, lenže z ničoho nič k nemu došlo pred zrakom celého Západu. Zrazu si už pred ním nemohol zatvárať oči,“ komentuje analytik Břetislav Tureček z Centra pre štúdium Blízkeho východu na Metropolitnej univerzite Praha.
Pomohli im opití Američania
5. september 1972 sa začal ako bežný deň uprostred olympiády. Súťaže prebiehali podľa plánu, na tribúnach boli tisíce fanúšikov a športovci v olympijskej dedine sa venovali svojej rutine – niektorí si išli zabehať, iní sa opaľovali či hrali stolný tenis.
Bolo to až neuveriteľne obyčajné na to, že v Mníchove sa už odohrávala jedna z najväčších tráum modernej olympijskej histórie.
Skupina palestínskych teroristov v to ráno vnikla do olympijskej dediny a zabila dvoch Izraelčanov. Ďalších deviatich držala ako rukojemníkov.
Ako však zobrazuje oscarový dokument Jeden deň v septembri (One Day In September), funkcionárov najskôr zaujímalo, či to neohrozí zvyšok hier. V dedine sa postupne zhromaždili masy novinárov a kameramanov, ktorí dianie snímali z každého možného uhla do celého sveta.
Olympijské disciplíny pokračovali a zvyšní športovci sa v dedine ďalej opaľovali a hrali pingpong.
Ako je možné, že sa palestínski ozbrojenci dostali k Izraelčanom tak ľahko? Paradoxne im pomohli opití
