Denník N

Slovensko sa pridáva k štátom s diplomatickou misiou v Jeruzaleme

Jeruzalem. Foto – TASR/AP
Jeruzalem. Foto – TASR/AP

Uznanie Jeruzalema za hlavné mesto židovského štátu a presťahovanie zahraničných zastupiteľstiev je logickým rešpektovaním diplomatických zvyklostí.

Autor pôsobí v ICEJ Slovensko 

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok po ostatnom rokovaní vlády SR oznámil „otvorenie Slovenského inštitútu v Jeruzaleme k 1. septembru 2021“. Zdôraznil, že „bude štandardnou súčasťou siete slovenských inštitútov v zahraničí, ktoré riadi rezort diplomacie, pričom sídlo slovenského veľvyslanectva v Izraeli naďalej ostane v meste Tel Aviv.“ A pripomenul, že pozícia Slovenska vychádza zo „spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorá podporuje dvojštátne riešenie ako základný predpoklad mierového spolužitia Izraela a Palestíny.“

Jeho izraelský náprotivok Jair Lapid, ktorý sa len dva dni predtým v Bruseli prvý raz od menovania do funkcie v novom kabinete Naftaliho Bennetta predstavil šéfom diplomacie európskej dvadsaťsedmičky, sa Korčokovi na Twitteri poďakoval „za dôležité rozhodnutie otvoriť Slovenský inštitút v Jeruzaleme.“ Samozrejme, menej formálne sa k tejto téme vyjadrili izraelské médiá. Prestížny The Jerusalem Post to označil „za víťazstvo izraelského postoja prezentovaného proti medzinárodnému odmietaniu uznať, že Jeruzalem – dokonca aj západný Jeruzalem – je hlavným mestom židovského štátu.“

Ide síce o krok takpovediac zakódovaný do diplomatickej „hantírky“, ale ide o ustanovenie diplomatickej misie. Na slovenské pomery odvážny krok. Slovensko sa tým zaradilo do zatiaľ riedkeho zoznamu štátov, z ktorých Maďarsko a Česko urobili analogické rozhodnutie už skôr. Keď to v marci 2021 urobila Praha, zniesla sa na ňu obvyklá spŕška kritiky Palestínskej samosprávy a arabského sveta za „porušovanie medzinárodného práva“. Pritom adresa sídla ďaleko odvážnejšie pomenovaného „Velvyslanectví ČR, pobočka Jeruzalém“ je v jeho západnej časti.

Rešpektovanie zvyklostí

Téma sťahovania diplomatických misií začala byť aktuálnou v roku 2017. Vtedajší šéf Bieleho domu Donald Trump oznámil, že nepodpíše odklad aplikácie viac ako 22 rokov platnej legislatívy (prijatej, mimochodom, veľkou väčšinou oboch komôr Kongresu USA). Washington tak uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a v máji 2018 presťahoval svoju misiu z Tel Avivu do Jeruzalema. Nový šéf Bieleho domu Joe Biden na tom nič nerevidoval. Napriek vtedajším masívnym protestom arabského sveta a hrozbám takmer globálneho konfliktu sa nestalo nič.

Ako to odľahčene komentovali niektorí analytici, stalo sa len toľko, že veľvyslanec USA preniesol ceduľku z ambasády v Tel Avive a umiestnil ju na fasádu už vtedy stojaceho konzulátu v Jeruzaleme.

Uznanie Jeruzalema za hlavné mesto židovského štátu a presťahovanie zahraničných zastupiteľstiev je logickým rešpektovaním diplomatických zvyklostí. A je to potvrdenie už dlhoročnej reality. Židovský štát sa od roku 1967 osvedčil ako dobrý správca mesta. Investíciami do modernizácie z neho vybudoval najľudnatejšiu metropolu, ale zabezpečil aj prístup na sväté miesta všetkých náboženstiev. Pred rokom 1967, keď bolo mesto pod Jordánskom, to rozhodne neplatilo. Mimochodom, keď Jordánsko okrem východného Jeruzalema kontrolovalo od roku 1949 aj tzv. Západný breh, nikto z medzinárodného spoločenstva mu neadresoval hanlivé pomenovanie okupant.

Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela nijako nespochybňuje právo žiadneho náboženstva mať ho za sväté mesto. Ak to má oporu v historických faktoch.

Stojme za realistickými riešeniami

Poďme však ešte späť na Slovensko. Vo vyhlásení slovenského „zamini“ je istý rozpor. V jeho závere sa cez politiku EÚ hlásime k tzv. dvojštátnemu riešeniu. To pre palestínskych lídrov znamená návrat k stavu spred júna 1967. Ale to by čisto hypoteticky znamenalo opätovné rozdelenie mesta a západný Jeruzalem by bol bez židovských svätých miest. A možno len dúfať, že by sa takýto novovytvorený štát nesprával k Židom rovnako nenávistne ako vtedy Jordánci. Aj Mahmúd Abbás sa necháva často počuť, že on chce mať Palestínsky štát bez Židov.

A to je ten zásadný rozdiel, pri ktorom by Slovensko ako demokratický štát malo spozornieť. Keď už aj EÚ vo svojej nezmyselnej politike appeasementu, žiaľ, stratila veľkú časť citlivosti, Slovensko by malo stáť za realistickými riešeniami, o ktoré sa môže oprieť aj pluralitný Izrael. Ten Izrael, ktorý bez čitateľného a stabilného partnera na palestínskej strane nemá s kým mier dohodnúť. Má ním byť Hamas? Alebo iná, rýchlo sa formujúca extrémistická skupina, ktorá vznikne vždy, keď sa podarí dohodnúť aspoň niečo, ako sme to zažili po dohodách z Oslo? Sotva ním môže byť aj taký Fatah, ktorý, zdá sa, stratil relevantnú autoritu aj na tzv. Západnom brehu.

Len tak, mimochodom, Bratislava v čase voľby za hlavné mesto Slovenska nemala ani 20 percent populácie Slovákov. A predsa je dnes naším nespochybniteľným hlavným mestom. V Jeruzaleme predstavuje židovská populácia viac ako 60 percent obyvateľstva.

Izrael je jediný židovský štát na svete. Za viac ako 73 rokov existencie dokázal dostatočnú životaschopnosť a v mnohom môže byť príkladom aj pre západný svet. Rešpektujme aj ním zvolené hlavné mesto.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Izraelsko-palestínsky konflikt

Komentáre

Teraz najčítanejšie