Denník N

Najväčšia diera je Prievidza? Tá pieseň je výsmechom slovenskej malosti, vraví jej autor

Ľudovít "Elvis" Gálka. Foto - archív Ľ. G.
Ľudovít „Elvis“ Gálka. Foto – archív Ľ. G.

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Keď sme oslovili Ľudovíta „Elvisa“ Gálku, zakladateľa a bývalého speváka skupiny Karpina, zdvorilo sa nás opýtal na náš vek: „Obávam sa, že si už nemôžete pamätať, ako som dvadsať rokov pil krv celému Slovensku.“

„Elvis“ prerobil vyše tridsať slovenských aj svetových hitov, medzi inými aj skladby od Elánu, Tublatanky, no aj od Anety Langerovej či Rammsteinu. Zrejme najznámejšou paródiou je skladba Prievidza, v ktorej sa Karpina vysmieva „slovenskej malosti“.

„V hudobných kruhoch sme boli takí známi, že sa nás z Polemicu pýtali, kedy už konečne sparodujeme aj ich,“ vraví.

Základným sloganom „Elvisovej“ Karpiny bolo „sex and smrť and Slovensko“, pričom týmto témam sa venoval aj vo svojich textoch. V nich okrem iného kritizoval Mečiara a Fica či zosmiešňoval katolíckych kňazov, no svoju hudbu nepovažuje za formu protestu.

„Bola to hlavne zábava, humor, ale predovšetkým názorová sloboda. Nešli sme meniť spoločnosť; len sme hovorili to, čo sme si naozaj mysleli. Aj keď sa to niekomu nemuselo páčiť.“

Gálka si myslí, že humor nemá hranice: „Nešetrili sme ani vlastných divákov. Keď sme hrali v Topoľčanoch, začal som tým, ako veľmi sa teším, že sme prišli do Topoľníkov.“

„Alebo na Orange Music Summer som sa poďakoval T-Mobilu za úžasný festival. Mali sme z toho slušný problém,“ pokračuje.

Dodáva, že za „najväčšiu pochvalu“ považuje označenie „zakázaná kapela“. „Môže existovať niečo lepšie, ako byť zakázaný v demokracii?“

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • prečo parodoval práve Rammstein;
  • prečo má Slovensko „najviac kreténov na meter štvorcový“;
  • ako Elán označuje za najväčšie komunizmom povolené a vychvaľované h*vno;
  • že do konca dopočúva len asi pätnásť slovenských piesní.

Je pravda, že ste do publika hádzali kotúče toaletného papiera?

Áno, slúžili nám ako konfety a diváci sa na tom výborne zabávali. Na koncertoch sme robili to, čo žiadna iná kapela. Predstavte si polievacie zariadenie, ktoré si dávate na chrbát, aby ste postrekovali záhradu proti škodcom. Ja som si také zobral na pódium a načapoval som si doň dvadsať litrov čuča. Keď prišla inštrumentálna pasáž, prednému radu som ho striekal do úst.

Raz sme vianočný koncert nazvali „koncert k 1994. nedožitým narodeninám pána Ježiša Krista Nazaretského“ a spievali sme na ňom „Ježišku, daj labku“ od Tublatanky. Alebo nám volal farár, keď sme urobili grafiku s nesprávne ukrižovaným Ježišom. Naše koncerty mali čaro nedovoleného a zakázaného, ľudia sa k nám prišli vysmiať a nebáli sa, že za to budú stíhaní. Bolo to oslobodzujúce.

Archívny plagát Karpiny. Foto – archív Ľudovíta „Elvisa“ Gálku

Väčšina ľudí si vás však zrejme spája so skladbou Prievidza, v ktorej spievate, že Prievidza je najväčšia diera. Prečo?

Fascinuje ma, ako v tom každý hľadá skrytý význam; najviac ma bavilo čítať si mnohostránkové fóra, kde si ľudia vytvárali vlastné teórie. Pravda je pritom oveľa menej komplikovaná. Keď som prerábal Ameriku od Rammsteinu,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Prievidzi

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie