Denník N

Biden má k Európe blízko, no Únia by sa nemala spoliehať len na neho. Máme aj vlastné záujmy, vraví Merkelová

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Koncom marca sa lídrom EÚ na obrazovke objavila známa tvár. Na rokovanie Európskej rady sa z Washingtonu pripojil Joe Biden. Fotografie z videokonferencie ukazujú usmiateho amerického prezidenta, spokojnú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú aj predsedu Rady Charlesa Michela.

Len ťažko si predstaviť väčší kontrast k slávnemu záberu zo stretnutia G7 v júni 2018, z ktorého cítiť napätie medzi Donaldom Trumpom a Merkelovou.

Atmosféra marcového rokovania Európskej rady aj prejav, ktorý na jeho začiatku mal Michel, symbolicky ukazujú zmenu, ktorá sa očakáva vo vzťahoch medzi EÚ a Spojenými štátmi.

Americký prezident bol na takomto rokovaní po jedenástich rokoch, keď do Bieleho domu nastupoval Barack Obama. Zmena atmosféry sa potvrdila aj v júni, keď Biden prišiel do Európy na sériu rokovaní: najprv s členmi G7, potom aj na samostatné samity so štátmi NATO a EÚ.

Európa sa spolieha na to, že Biden dodrží svoje sľuby o obnovovaní spojenectiev a zlepší vzájomné vzťahy, no štyri roky Trumpa jej dali cennú lekciu – spoliehať sa iba na USA sa nemusí vyplatiť.

Európa si želala Bidena

Agentúra YouGov pred prezidentskými voľbami v USA robila prieskum v siedmich európskych štátoch. Ľudí sa pýtala, či si prajú víťazstvo Joea Bidena alebo Donalda Trumpa.

Výsledky boli úplne jednoznačné: v Dánsku bolo za Bidena 80 percent ľudí, v Nemecku 71 a v Taliansku 58 percent. Prieskum potvrdzoval, že Trump, ktorý sa tešil z brexitu a Európsku úniu v jednom rozhovore označil za nepriateľa, nebol v členských štátoch populárny.

Keď z Bieleho domu odišiel, zlepšila sa aj nálada v Bruseli. „Dostať Pompea na rokovanie ministrov zahraničných vecí a rokovať s ľuďmi z Trumpovho okolia o koordinácii politík bolo veľmi bolestivé. Odkedy sa moci ujala Bidenova vláda, diskusie medzi diplomatmi prebiehajú takmer denne,“ povedal pre CNN európsky diplomat.

Biden má k lídrom EÚ bližšie hodnotovo a pravidelne verejne hovorí o tom, aké je dôležité, aby transatlantické partnerstvo fungovalo. Naposledy to urobil minulý týždeň, keď do Bieleho domu prišla Angela Merkelová.

Ich spoločné vyhlásenie bolo plné komplimentov a poznámok o budúcej spolupráci.

Pred štyrmi rokmi pritom Merkelová mala prejav v pivnom stane v Mníchove, na ktorý sa dnes spomína ako na historický. Nemecká kancelárka počas neho povedala, že éra, keď sa Európa mohla spoliehať na niekoho iného, sa skončila. Mala na mysli USA a Trumpa, ktorý len krátko predtým ukončil svoju prvú pracovnú cestu v Európe.

Stihol počas nej dosť na to, aby presvedčil európskych spojencov, že vzťahy s USA za jeho éry nebudú ideálne. Kritizoval ich za to, že nedávajú dosť peňazí na spoločnú obranu, a odmietol podporiť vyhlásenie G7 ku klimatickým zmenám.

Ešte predtým, ako navštívil Európu, bol Trump v Saudskej Arábii, Izraeli a Palestíne. Dal tak najavo, ktorý región bude pre neho ten najdôležitejší.

Štyri roky jeho mandátu to potvrdili. Európa sa však za ten čas len minimálne posunula k väčšej samostatnosti. Náznaky síce sú v zahraničnej politike a napríklad aj v tom, že EÚ hľadá spôsob, ako regulovať technologických gigantov, no v oboch oblastiach sa ukazujú aj limity integrácie – 27 členských štátov má rôzny názor a záujmy prakticky pri každej téme.

Často to vidieť najmä v zahraničnej politike, kde sa stále rozhoduje jednomyseľne. Ako to napísal The Atlantic, otázka pre lídrov je, či sa dokážu dohodnúť nielen na tom, s čím nesúhlasia, ale aj na tom, v čom sú zajedno.

Inými slovami, ak chcú redefinovať vzťahy s USA, mali by mať spoločnú predstavu o tom, ako budú vyzerať.

Rôzne sú aj názory na to, ako blízko by Únia mala spolupracovať s USA a čo má robiť preto, aby bola samostatnejšia. Francúzsko krátko po prezidentských voľbách avizovalo, že je nevyhnutné prebudovať transatlantický vzťah. Práve Francúzsko patrí medzi najväčších zástancov väčšej autonómie, najmä v oblasti obrany.

Macronove snahy reformovať Európsku úniu síce oslabli, no vojensky silnejšia Európa stále patrí medzi francúzske priority.

Nemecko však strategickú autonómiu Európy považuje za ilúziu: Treba pokračovať v posilňovaní európskych kapacít, no bez Ameriky to nikdy nepôjde, napísala vlani v novembri ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová.

Únia by nemala zaspať

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli po Bidenovom víťazstve novému prezidentovi gratuloval so slovami, že pevné vzťahy medzi USA a EÚ sú pre svet dôležité. Na videokonferencii Európskej rady ho zasa Charles Michel privítal ako prezidenta, ktorý prináša nádej na nový impulz v spolupráci.

Štyri roky Trumpa však ukázali, ako veľmi transatlantické vzťahy závisia od toho, kto sedí v Bielom dome.

Minuloročné voľby potvrdili, že jeho víťazstvo nebolo náhodné, a v tých ďalších sa znovu môže objaviť kandidát, ktorého priority budú inde ako v dobrých vzťahoch s Európou. Pre Úniu je dôležité, aby bola samostatná a čo najsilnejšia bez ohľadu na to, kto je prezidentom Spojených štátov.

Takto to vidí aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorý po voľbách v USA povedal, že Trump bol budíček a Únia by nemala znovu zaspať. „Nemôžeme si povedať, že Trump tu už nie je, tak sa vráťme do stavu mysle, aký sme mali predtým.“

Niektorí analytici upozorňujú na to, že ani dnes to nie je idylka. Biden sa stále venuje hlavne covidu a obnove Ameriky po pandémii. V zahraničnej politike robil rozhodnutia skôr v oblastiach, kde to bolo nevyhnutné, a reagoval na krízy, ktoré vypukli. Týka sa to napríklad Afganistanu alebo konfliktu medzi palestínskym Hamasom a Izraelom.

Biden zatiaľ nevymenoval nového veľvyslanca pri EÚ a James Shapiro z think-tanku Brookings Institution si myslí, že Európa je pre americkú vládu druhoradá aj po odchode Trumpa.

„Vzhľadom na to, koľko má vláda problémov v zahraničnej politike, je to pochopiteľné. Takto však prichádza o príležitosť podporiť rast efektívnejšieho a geopoliticky aktívnejšieho partnera, s ktorým by mohla zvládať vzostup Číny,“ napísal Shapiro pre Politico.

Čo spája a čo rozdeľuje

Málokto z lídrov pochybuje o tom, že vzťahy USA a Európskej únie budú počas Bidenovej vlády lepšie ako za Trumpa. Americký prezident však musí venovať veľkú pozornosť aj spojencom v iných regiónoch sveta.

Barack Obama bol v Európe veľmi populárny, no jeho zahraničná politika bola zameraná viac na východnú Áziu. Biden bol v tom čase viceprezidentom, ktorý sa veľmi aktívne venoval medzinárodným témam.

Dnes je pre amerického prezidenta témou číslo jedna Čína. Z ekonomického, politického aj ideologického hľadiska. Trump nastavil veľmi tvrdú politiku voči Pekingu a spustil obchodnú vojnu. Zatiaľ sa zdá, že postoj k Číne bude jednou z oblastí, kde sa Biden nebude až tak výrazne odkláňať od Trumpa.

EÚ síce v marci zaviedla sankcie voči čínskym predstaviteľom z provincie Sin-ťiang, ktorí utláčajú Ujgurov, no Čínu stále vníma v prvom rade ako obchodného partnera. Dôkazom je aj investičná dohoda, ktorú Únia vyrokovala s Pekingom.

Dohoda narazila na odpor v Európskom parlamente, ktorý ju musí ratifikovať. Okrem europoslancov z nej neboli nadšené ani Spojené štáty.

Angela Merkelová však chce, aby EÚ bola v tejto oblasti nezávislá a svoju politiku voči Číne si stanovovala sama. „Máme spoločné hodnoty, to je jasné, a je zbytočné o tom pochybovať, no na druhej strane máme aj svoje vlastné záujmy,“ povedala nemecká kancelárka.

Aj pri Číne platí, že Únia nie je jednotná. V polovici apríla Maďarsko zablokovalo spoločné vyhlásenie, v ktorom členské štáty kritizovali Peking za represie v Hongkongu. Budapešť má spomedzi krajín EÚ najbližšie vzťahy s Čínou, ktorá tam rozbehla viaceré investičné projekty a v hlavnom meste plánuje otvoriť univerzitu.

Biden a Merkelová počas stretnutia v Bielom dome. Foto – TASR/AP

Problémový Nord Stream a klíma

Ďalšou veľkou témou, na ktorej sa Únia nezhodne s Washingtonom, je plynovod Nord Stream 2. Trump veľmi hlasno dával najavo, že Američania sú proti. Bidenova vláda je diplomatickejšia, a hoci sa jej postoj nemení, minulý týždeň sa s Berlínom dohodli na kompromise.

„Môj pohľad na Nord Stream 2 je známy. Priatelia môžu aj nesúhlasiť. A keď som sa stal prezidentom, už bol dokončený na 90 percent. Zaviesť sankcie preto nedávalo veľký zmysel,“ vravel ešte predtým Biden.

Dôležitejšie je podľa neho spolupracovať s Nemeckom aj ďalšími štátmi EÚ na tom, aby dokončenie plynovodu neznamenalo, že Ukrajina už nebude tranzitnou krajinou a Rusko ju bude vydierať.

Tak napokon vyzerá aj politický kompromis medzi USA a Nemeckom, ktorý však tvrdo kritizuje Kyjev.

Veľká zmena v porovnaní s Trumpom nastala v oblasti ochrany životného prostredia, kde je medzinárodná spolupráca obzvlášť dôležitá. Joe Biden hneď Spojené štáty znovu podpísal pod Parížsku dohodu a okrem toho zorganizoval v apríli klimatický samit, na ktorom ohlásil, že USA chcú do roku 2030 znížiť svoje emisie o polovicu.

Únia chce ísť ešte ďalej a s Amerikou by sa chcela dohodnúť na spoločnom záväzku – nulové emisie do roku 2050. Bidena vidí ako ideálneho partnera na to, aby dohodla to, čo sa s Trumpom nedalo – ambicióznu zelenú politiku, spoločný boj proti odlesňovaniu či ochranu oceánov.

Ide o dlhodobé ciele, pri ktorých môže Únia naraziť na to, že je dnes nemožné odhadnúť, akú politiku budú raziť budúci americkí prezidenti. Tak ľahko, ako Biden znovu pristúpil k Parížskej dohode, môže od nej jeho nástupca odstúpiť.

Nemecký europoslanec Michael Bloss si myslí, že EÚ by mala byť globálnym lídrom aj v téme odstavenia uhoľných zdrojov. „Biden sa seriózne zaoberá obnoviteľnou energiou. Ak Európa nechce zaostať, musí zapnúť turbo. Inak škodí planéte aj európskemu priemyslu,“ myslí si politik zo strany Zelených.

Podľa prieskumu German Marshall Fund je to veľmi dôležitá téma pre obyvateľov z oboch strán Atlantiku – za najdôležitejšiu v rámci transatlantickej spolupráce ju považuje 37 percent ľudí, o čosi viac ako zdravotníctvo (36 percent) alebo terorizmus (32 percent).


Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Joe Biden

Plynovod Nord Stream

Svet

Teraz najčítanejšie