Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Merkelová dosiahla úspech, ktorý nahneval spojencov

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Merkelová vyhrala, kontroverzný plynovod bude. 2. Olympiádu v Japonsku komplikuje covid. 3. Vo Venezuele sa sporia o zlato.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

vždy, keď sa v uplynulých rokoch objavil problém vo vzťahoch s Ruskom, nasledovala diskusia o tom, či by nebolo správne zrušiť stavbu plynovodu Nord Stream 2. Projekt dlhodobo kritizovali viaceré štáty EÚ vrátane Slovenska, bezpečnostní experti aj mnohí europoslanci.

Nemecko sa ho naposledy nechcelo vzdať ani po tom, čo ruský štát otrávil Alexeja Navaľného. Teraz už Berlín presvedčil Spojené štáty, aby zmiernili svoj negatívny postoj k projektu, čo je veľký úspech pre Angelu Merkelovú.

V Svetovom newsfiltri píšeme aj o spore o venezuelské zlato a chaose v Mali.


Severná Amerika a Európa: Biden a Merkelová našli kompromis

Pár mesiacov pred odchodom z politiky sa Angele Merkelovej podarilo uzavrieť dôležitú politickú dohodu. Nemecko a Spojené štáty našli kompromis, ktorý umožní, aby sa dokončil kontroverzný plynovod Nord Stream 2.

Nie všetci spojenci Nemecka sú z toho nadšení.

O čo ide: Nord Stream 2 vedie popod hladinu Baltského mora a spája Nemecko s Ruskom. Jeho trasa takmer úplne kopíruje rovnomenný plynovod, ktorý funguje necelých desať rokov.

Plynovod obchádza strednú Európu a Ukrajinu, čo štáty z tohto regiónu vrátane Slovenska považujú za ekonomický aj bezpečnostný problém.

Po tom, čo Rusko anektovalo Krym a na Donbase vypukla vojna, sa stavba plynovodu skomplikovala. Na strane spomínaných štátov sú dlhodobo aj USA, ktoré chceli, aby sa projekt zastavil, preto naň uvalili sankcie.

Američania hovorili o tom, že Nord Stream 2 zvýši energetickú závislosť Európy od Ruska, čo je bezpečnostné riziko, no zároveň mysleli aj na to, že prídu o šancu predávať Únii svoj vlastný skvapalnený zemný plyn.

Teraz Biden vraví, že je stále proti plynovodu, no zároveň vie, že Američania ho už nedokážu zastaviť.

Na čom sa dohodli: Nord Stream 2 je momentálne hotový na 98 percent. A hoci jeho odporcovia v Európe naň nezmenili názor, Nemecko ho chce dokončiť.

Bez dohody s Američanmi, ktorých sankcie zdržovali práce na projekte, by to bolo zložitejšie.

Merkelová minulý týždeň vo Washingtone rokovala s Bidenom a tento týždeň oba štáty oznámili, že sa zrodil kompromis.

Ide o politickú deklaráciu, ktorej podstatou je, že Nemecko bude konať na národnej aj európskej úrovni, ak Rusko využije energiu ako zbraň a ak príde ďalšia agresia voči Ukrajine.

Okrem toho by USA a Nemecko mali finančne podporiť transformáciu energetického sektora na Ukrajine.

Veľmi podstatné je, že Berlín sa zaviazal k tomu, že presadí predĺženie tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2024. Momentálne z toho Kyjev približne dve miliardy dolárov ročne, z prepravy plynu ako tranzitná krajina profituje aj Slovensko.

Merkelová a Biden počas rokovania vo Washingtone. Foto – TASR/AP

Naštvali spojencov: Problémom je, že Rusko už v minulosti plynom vydieralo Ukrajinu. To isté platí o ruskej agresii. Sankcie ho nepresvedčili, aby zmenilo svoje správanie, a na zrušenie Nord Streamu 2, o ktorom sa hovorilo pri každej ďalšej ruskej agresii, Nemecko a EÚ nikdy nenašli odvahu.

Ťažko si predstaviť, prečo by to v budúcnosti malo byť inak. Takto to vidí aj Ukrajina, kde dohodu kritizoval parlamentný výbor pre zahraničné vzťahy či minister zahraničných vecí.

K Ukrajine sa najhlasnejšie pridalo Poľsko a Bidena za ústupok voči Nord Streamu 2 kritizujú aj republikáni, ktorí to označujú za dar pre Putina.

Práve Rusko je spolu s nemeckou vládou a súkromnými firmami azda najspokojnejšie, že nezhody s USA sa vyriešili. Moskva znovu vidí, že Európa sa pri kľúčovej otázke nedokázala zjednotiť a Nemecko uprednostnilo svoje vlastné záujmy.


Ázia: Lesk olympiády zatienil covid

Po ročnom odklade a veľkých debatách o tom, či by sa vôbec mali konať, sa v Japonsku v piatok začínajú olympijské hry. Zatiaľ sa zdá, že športový rozmer hier zatieni covid.

O čo ide: Japonsko sa na letnú olympiádu pripravovalo roky. Raz odklad zvládlo, no ďalší posun, prípadne zrušenie hier, už nechcelo pripustiť.

Za to, aby sa olympiáda uskutočnila, bol aj Medzinárodný olympijský výbor, ktorému hry prinášajú zisky z televíznych práv a od sponzorov. Spolu s japonským štátom však išli proti tomu, čo si želali obyvatelia krajiny.

Podľa prieskumu z minulého týždňa nesúhlasí s tým, aby sa olympiáda konala, 78 percent ľudí z Japonska.

Napriek covidu: Odpor voči hrám uprostred pandémie merali prieskumy pravidelne už od minulého roka. Čísla občas kolísali, no za odklad alebo zrušenie bola vždy väčšina opýtaných.

Ďalšia vlna pandémie, ktorá sa v Japonsku už začína dvíhať, tento pocit umocňuje. V krajine sa už šíri nákazlivejší delta variant, čo sa prejavuje aj na covidových štatistikách.

Japonsko zažívalo silnú vlnu v máji, keď počet prípadov za deň prekračoval 7-tisíc. Úrady vtedy vyhlásili stav núdze, ktorý mal viesť k tomu, že situácia sa do leta zlepší.

Čiastočne sa to podarilo, čísla naozaj padli a nové prípady sa počítali v stovkách. Potom však prišla delta.

Ako to prebehne: Koronavírus najprv prinútil organizátorov, aby z hier vylúčili zahraničných divákov. Potom museli zákaz, až na malé výnimky, rozšíriť aj na domácich fanúšikov.

Organizátori stále vravia, že hry môžu byť bezpečné. Zároveň dodávajú, že situáciu budú veľmi pozorne sledovať a stále nevedia vylúčiť, že olympiádu budú musieť zrušiť.

Aj bez toho je však jasné, že to budú veľmi netypické olympijské hry. Športovcov aj realizačné tímy čaká veľa testovania, ktoré ich môže pripraviť o štart. Už sa to stalo čilskému reprezentantovi v taekwonde, britskej strelkyni aj českému stolnému tenistovi.

Prázdne tribúny počas tenisového zápasu vo Fukušime. Foto – TASR/AP

Južná Amerika: Vo Venezuele sa sporia o zlato

Na britský najvyšší súd sa dostal prípad, ktorý sa týka Južnej Ameriky. Sudcovia riešia zaujímavý spor o to, kto by mal mať prístup k venezuelskému zlatu.

O čo ide: Britská centrálna banka vo svojom podzemí trezory s obrovským množstvom zlata. Je to viac ako 400-tisíc zlatých tehličiek, ktoré majú hodnotu vyše 230 miliárd eur.

Väčší objem zlata by ste našli iba v New Yorku, v miestnej pobočke americkej centrálnej banky. Zlato v Londýne patrí Spojenému kráľovstvu, rôznym bankám aj vládam z celého sveta.

Je medzi nimi aj Slovensko, ktoré má v hlavnom meste Británie necelých 32 ton zlata v hodnote 1,3 miliardy eur. Možno si ešte pamätáte, ako krátko pred poslednými parlamentnými voľbami Robert Fico navrhoval, aby sa toto zlato vrátilo domov.

Parlament to vtedy neschválil a zlato ostalo v Londýne, rovnako ako to venezuelské. Dianie okolo zlata z kedysi najbohatšej juhoamerickej krajiny je však o čosi zložitejšie.

Kde je problém: Venezuela má v Británii zlato, ktoré má hodnotu približne 1,6 miliardy eur. Problém spočíva v tom, že sa k nemu hlási vláda Nicolása Madura aj opozícia pod vedením Juana Guaidóa.

Keďže je Madurov režim pre desiatky štátov po celom svete vrátane Británie nelegitímny, podľa britskej vlády by nemal mať k štátnemu zlatu prístup.

Británia Madurovi právo disponovať zlatom odobrala ešte v roku 2018, keď sa vo Venezuele konali prezidentské voľby, ktoré neboli podľa pozorovateľov slobodné a transparentné.

Maduro sa bránil na britských súdoch a prípad sa dostal až na najvyšší súd.

Nicolás Maduro (uprostred) a minister obrany Vladimir Padrino López (vľavo) prichádzajú na vojenskú základňu Fort Tiuna 2. mája 2019. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Venezuelský režim argumentuje, že zlato potrebuje, aby mohol vďaka nemu financovať nákup vakcín proti covidu a opatrenia, ktoré by krajine pomohli počas pandémie.

Opozícia tvrdí, že jeho záujmy ani zďaleka nie sú také šľachetné a že skorumpovanému režimu sa nedá dôverovať.

Britská vláda súhlasí, no posledné slovo bude mať súd. Pre opozíciu je však dobrou správou aspoň to, že Briti počas procesu potvrdili, že podporujú Guaidóa, ktorého stále považujú za legitímneho prezidenta.

Pre lídra venezuelskej opozície je to povzbudenie. Jeho pozícia sa oslabila, keďže ani po dlhých mesiacoch tlaku nezmenil mocenské pomery vo Venezuele. Na konci roka navyše po voľbách, ktoré považuje za nelegitímne, skončil aj v parlamente.


Afrika: Politické problémy v Mali sa nekončia

V Mali sa tento týždeň vystupňoval politický chaos. Po dvoch prevratoch krajina tento týždeň zažila pokus o atentát. Obeťou mal byť najmocnejší muž v krajine.

O čo ide: Za 60 rokov samostatnosti sa štátny prevrat stal v Mali bežnou súčasťou boja o moc. Hlava štátu sa takto menila až päťkrát a najväčší spád to nabralo v posledných desiatich rokoch, keď sa v krajine uskutočnili tri úspešné prevraty.

Ešte na začiatku minulého desaťročia pritom Mali patrilo medzi tie africké štáty, kde sa to z hľadiska demokracie vyvíjalo priaznivo.

Odvtedy sa situácia v krajine zhoršila. Na vine je najmä zlá bezpečnostná situácia, boje s islamistickými radikálmi, ale aj korupcia.

Prevrat v prevrate: To vlani viedlo k veľkým protestom, ktoré sa skončili zásahom armády. Vtedy sa na scéne objavil plukovník Assimi Goita, ktorý bol lídrom vojenskej junty.

Vznikla nová prechodná vláda, no chaos sa tým neskončil. V máji sa Goita postavil proti vláde, ktorú sám dosadil. Nahnevalo ho, že dočasný premiér a prezident v nej vymenili ministrov – a to tak, že pre viacerých jeho spojencov sa nenašlo miesto.

Goita tak za necelý rok viedol dva prevraty, pri tom druhom však konal hlavne na základe svojvôle, čo nahnevalo aj svet.

Napríklad Emmanuel Macron prevrat tvrdo odsúdil a označil to za prevrat v prevrate.

Neúspešný atentát: Na základe opísaného vývoja sa dá pochopiť, že Goita má v Mali mnoho nepriateľov a kritikov. Ukázalo sa to tento týždeň, keď na neho v mešite v hlavnom meste zaútočili dvaja muži.

Jeden z nich mal nôž, no Goita z pokusu o atentát vyviazol bez ujmy. Útok zľahčoval a povedal, že patrí k jeho funkcii.

V nej by mal byť ešte niekoľko mesiacov. Na začiatku budúceho roka by sa v krajine mali konať voľby, po ktorých už moc prevezme legitímne zvolený líder.

Pri Goitovi a histórii malijských prevratov to však ešte môže dopadnúť úplne inak.

Meno týždňa: Pegasus

Izraelská firma NSO vyvinula softvér na sledovanie teroristov a zločincov. Predávala ho do celého sveta, no využívať ho mohli iba štátne orgány.

Veľký investigatívny projekt 17 médií teraz ukázal, že niektoré z nich softvér s názvom Pegasus zneužili a dostali sa do telefónov novinárov, ale aj aktivistov, politikov a biznismenov.

Na zozname cieľov boli napríklad maďarskí novinári, ktorí sú kritickí voči Orbánovej vláde, no dokonca aj Emmanuel Macron.

NSO od toho dáva ruky preč a tvrdí, že ak by naozaj bola pravda, že jej softvér bol zneužitý, tak na vine sú zákazníci, nie výrobca.

Viac o téme čítajte tu.

Foto týždňa

New York v utorok zahalil opar, ktorý do mesta prišiel z častí USA, ktoré momentálne bojujú s lesnými požiarmi. Tie vypukli po vlne sucha a horúčav, zasiahnutý je napríklad Oregon alebo Kalifornia, dva štáty, ktoré ležia na opačnej strane krajiny ako najväčšie americké mesto.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Sledovaný novinár z Maďarska: Chceli byť krok predo mnou, úplne som prišiel o súkromie

Keď som videl počet mŕtvych, zabudol som dýchať. Slovenský autobusár v Nórsku Ondrej Sokol spomína na 22. júl

Pandémia má nové epicentrum. V Indonézii umierajú zdravotníci a krajina chce preočkovať tých, ktorí dostali čínsku vakcínu

V Anglicku sa po finále šíri „Wembley variant“. Futbal sa však dá sledovať aj bezpečne, vraví slovenská výskumníčka

Pandémia postihuje najmä nezaočkovaných, v USA tvoria 99,5 percenta úmrtí

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Joe Biden

Koronavírus

    Kríza vo Venezuele

    Plynovod Nord Stream

    Podcasty Denníka N

    Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

    Svet

    Teraz najčítanejšie