Najlepšia slovenská disciplína už v Tokiu nebude. Kto sú slovenské nádeje a kedy súťažia?

V piatok 23. júla sa otváracím ceremoniálom oficiálne začnú letné olympijské hry v Tokiu.

Olympiáda sa koná s ročným odkladom spôsobeným pandémiou a Slovensko na ňu poslalo najmenšiu výpravu v histórii, ktorú tvorí 41 športovcov. Doteraz najmenej – 47 – ich súťažilo v Londýne 2012.

Neznamená to však, že Slovensko v Tokiu nemá medailové ambície. Okrem tradične úspešných športov – vodného slalomu, rýchlostnej kanoistiky a športovej streľby – môžu slovenskí športovci bojovať o cenné kovy napríklad aj v atletike či zápasení.

Agentúra AP vo svojej prognóze Slovensku odhaduje štyri medaily, no táto predikcia im určite nevyjde, keďže dve z nich by mali získať vodní slalomári Peter Kauzer a Eva Terčeljová, ktorí sú v skutočnosti zo Slovinska.

Zo Slovákov teda podľa AP získa striebro vodný slalomár Matej Beňuš a bronz štvorkajak v rámci súťaží rýchlostných kanoistov.

V článku sa dočítate:

• čo čakať od atlétov, ktorí sú vo výprave najpočetnejší;
• ako sa od Ria 2016 zmenil vodný slalom;
• prečo rýchlostní kanoisti nanovo skladali štvorkajak;
• prečo sú strelci veľkou medailovou nádejou;
• ktorí Slováci môžu na olympiáde prekvapiť medailou.

Zapletalová je adeptkou na finále

Najvýraznejšie zastúpenie bude mať Slovensko v atletických disciplínach, v ktorých sa predstavia deviati slovenskí športovci a športovkyne.

Jediným reálnym kandidátom na zisk medaily je Matej Tóth v chôdzi na 50 kilometrov. Záverečné sústredenie v talianskom Livignu ukázalo, že je pred olympiádou vo výbornej forme, a Svetová atletika na svojom webe právom konštatovala, že má reálnu šancu aj na obhajobu zlata z Ria de Janeiro.

Pri pretekoch, ktoré by pre Tótha mali byť posledné v kariére, budú jeho hlavnými súpermi traja domáci reprezentanti či nestarnúci svetový rekordér Yohann Diniz z Francúzska. Tóth označil za favoritov aj Nóra Håvarda Haukenesa a Kanaďana Evana Dunfeeho.

Okrem obhajcu prvenstva bude Slovensko reprezentovať aj Michal Morvay, pre ktorého je už samotná účasť na olympiáde výborným výsledkom. Ak by sa mu v 60-člennom štartovom poli podarilo skončiť v prvej polovici, so svojím účinkovaním v Sappore by bol určite spokojný.

Adeptkou na kvalitný výsledok je aj Emma Zapletalová v behu na 400 metrov cez prekážky. Pár dní pred olympiádou presvedčivo vyhrala majstrovstvá Európy do 23 rokov, vytvorila rekord šampionátu a navyše výrazne zlepšila vlastný slovenský rekord. Vďaka času 54,28 sekundy pricestovala do Tokia s ôsmym najlepším tohtosezónnym maximom, pričom práve osem najlepších postúpi do olympijského finále.

Ak by v ňom 21-ročná atlétka z Nitry nechýbala, išlo by o vynikajúci výsledok. Naopak, postup z rozbehov do niektorého z troch semifinálových behov je pri aktuálnej výkonnosti očakávaný.

Volko je outsider, Lomnický naopak

Šprintér Ján Volko síce patrí na kontinente k špičke, medzi európskym a svetovým šprintom je však taký rozdiel, že o olympiádu musel bojovať do poslednej chvíle. Napokon sa kvalifikoval na obe šprintérske disciplíny, čo sa rodákovi zo Slovenska podarilo naposledy ešte v roku 1932.

Už z tohto je zrejmé, že v Tokiu môže iba prekvapiť, čo v jeho prípade znamená postup z rozbehov do semifinále. V šprinte na 100 metrov je pred rozbehmi na programe aj kvalifikácia, zatiaľ nie je isté, či ju Volko bude musieť absolvovať.

Kladivár Marcel Lomnický sa o olympijský limit snažil celé týždne, aby ho napokon splnil pár hodín pred deadlinom. A nielen to. Na majstrovstvách Slovenska v Trnave si zároveň vylepšil osobný rekord, čím potvrdil, že je pred olympiádou v dobrej forme. Ak rovnaký výkon zopakuje aj v Tokiu, finále mu neutečie. Dostal by tak šancu nadviazať na piate miesto z OH v Riu de Janeiro.

Kladivárka Martina Hrašnová bola v Brazílii po 19. mieste veľmi sklamaná a hoci tentoraz nie je v takej forme ako pred piatimi rokmi, má na to, aby spomínaný výsledok vylepšila. Účasť v 12-člennom olympijskom finále už zažila na OH v Pekingu 2008, ak by ho zopakovala aj v Tokiu, šlo by o veľké prekvapenie.

Gajanová a chodci na 20 km

Prekvapiť sa pokúsi aj Gabriela Gajanová. V jej prípade by to znamenalo postúpiť z rozbehov do semifinále. Talentovaná strednotratiarka z Martina však zatiaľ neprežíva ideálny rok. Výrazne ju pribrzdil koronavírus a okrem toho si musela zvykať aj na nové prostredie po zmene trénera. Sama priznala, že s olympijskou účasťou už príliš nepočítala a do Tokia sa dostala na poslednú chvíľu.

Súčasťou atletického tímu sú aj chodci na 20 kilometrov Mária Katerinka Czaková a Miroslav Úradník. Czaková na predchádzajúcej olympiáde obsadila 48. priečku a v Sappore bude chcieť tento výsledok vylepšiť. Jej devízou môžu byť skúsenosti a problémom by nemala byť ani odlišná klíma. Veď výrazný osobný rekord v chôdzi na 20 km si vytvorila na majstrovstvách sveta tímov v roku 2018, ktoré sa konali v Číne.

Miroslav Úradník sa na hry kvalifikoval vďaka rebríčku ako 58. spomedzi 60 štartujúcich a logicky tak nebude patriť medzi favoritov. Ak by však zopakoval vlaňajší osobný rekord 1:22:30 hod., mohol by prekvapiť umiestnením v najlepšej tridsiatke.

Úspešné športy prešli zmenami

Až 18 z 28 medailí na letných olympijských hrách získali slovenskí športovci vo vodnom slalome a v rýchlostnej kanoistike. Oba tradične úspešné športy môžu Slovensku opäť priniesť úspechy, hoci oproti olympiáde v Riu prešli menšími zmenami.

Vo vodnom slalome sa už nejazdí kategória C2, ktorá bola vôbec najúspešnejšou slovenskou disciplínou na letných olympiádach. V minulosti v nej získali trikrát zlato bratia Hochschornerovci a naposledy aj bratranci Škantárovci. V programe olympiády ju nahradila súťaž žien v singlkanoe (C1).

Slovensko bude mať v Tokiu zastúpenie vo všetkých štyroch disciplínach, pričom výraznejšie výsledky sa očakávajú od mužov. Matej Beňuš v C1 obhajuje striebornú medailu a rovnaký kov získal aj na májových majstrovstvách Európy v Ivrei, na ktorých sa medzi ním, Alexandrom Slafkovským a Michalom Martikánom rozhodovalo o olympijskej miestenke.

„Budem spokojný s každou medailou, konkurencia nespí, tak hádam to vyjde,“ hovoril Beňuš pred odletom do Japonska podľa TASR.

Vysoké ambície môže mať aj kajakár Jakub Grigar, ktorý pred piatimi rokmi v Riu nečakane bojoval o medailu a napokon skončil piaty. Do Tokia teraz cestuje povzbudený svojím prvým víťazstvom vo Svetovom pohári, ktoré v júni dosiahol v nemeckom Markkleebergu.

V súťažiach žien budú Slovensko reprezentovať mladé pretekárky, ktoré čaká olympijská premiéra. V K1 si vybojovala miestenku Eliška Mintálová, ktorá v internej kvalifikácii uspela na úkor skúsenejších Jany Dukátovej a Eleny Kaliskej.

Mintálovej najlepším výsledkom na seniorskej úrovni je štvrté miesto zo Svetového pohára v Prahe spred dvoch rokov.

V novej disciplíne C1 žien sa predstaví Monika Škáchová, ktorá zatiaľ čaká na svoje prvé veľké seniorské finále. Tesne jej ušlo v máji na majstrovstvách Európy, na ktorých skončila jedenásta.

V porovnaní s olympiádou v Riu sa Slovenska dotkli zmeny aj v rýchlostnej kanoistike. Dlhodobo najúspešnejšou slovenskou loďou je štvorkajak (K4), ktorý získal v minulosti medaily na troch olympijských hrách vrátane striebra v Riu.

Zakaždým to bolo na kilometrovej trati, ktorú však teraz nahradili kratšie preteky na 500 metrov. Zmenami oproti poslednej olympiáde prešla aj slovenská zostava – v Riu získali striebro Erik Vlček, Juraj Tarr, Denis Myšák, Tibor Linka.

Tréner rýchlostných kanoistov Peter Likér pre olympic.sk povedal, že štvorkajak sa najskôr ťažko prispôsoboval skráteniu trate, k čomu sa pridružili aj „vzťahové konflikty v kolektíve“. Zmeny v štvorkajaku ovplyvnil aj vlaňajší koniec kariéry Juraja Tarra aj Tibora Linku, ktorý nečakane skončil v 25 rokoch.

Na štyri miesta bolo viacero kandidátov, no v Tokiu budú členmi štvorkajaku Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček a Adam Botek. Vlček si miestenku vybojoval na bratislavskom Zemníku v internom súboji s Csabom Zalkom.

39-ročný Vlček sa ako prvý slovenský športovec predstaví na šiestej olympiáde, štartoval už v Sydney 2000.

„Chceme spraviť čo najlepší výsledok. Loď je dobre poskladaná, chalani majú formu. Môžeme sa na seba spoľahnúť, je tam vzájomná dôvera. Nie som vyslovený líder, ale mám skúsenosti. Ak budem mať nápad, ako byť lepší, chcem ho využiť. Ďalšia medaila by bola obrovský úspech, bolo by to niečo úžasné,“ hovoril pre TASR.

Štvorkajak na medailu útočiť určite môže, v júni získal striebro na majstrovstvách Európy v Poznani, kde namiesto Vlčeka štartoval Zalka.

Šancu na výborný výsledok však má aj dvojkajak (K2) Samuel Baláž – Adam Botek, ktorý v Poznani takisto získal striebro na olympijskej kilometrovej trati.

Slovenskú rýchlostnú kanoistiku bude v Tokiu reprezentovať v K1 na 1000 metrov aj Peter Gelle, ktorý sa pokúsi dostať do finále. Medailový úspech by bol veľkým prekvapením.

Barteková zmenila prípravu

„Moja príprava na Tokio sa začala posledným dňom Ria,“ povedala pred odletom do Japonska jedna z najväčších nádejí slovenskej výpravy Danka Barteková.

Bronzová medailistka z Londýna 2012 zažila na poslednej olympiáde obrovské sklamanie, keď napriek medailovým ambíciám vypadla už v kvalifikácii. Priznala, že z tohto výsledku bola „polozdevastovaná“ a následne radikálne zmenila spôsob svojej prípravy – odišla do Talianska, kde začala spolupracovať s legendárnym strelcom Brunom Rossettim.

„Zmenili mi všetko,“ povedala o talianskych tréneroch, s ktorými počas posledných piatich rokov spolupracovala. Narážala tým na mentálnu stránku aj na techniku. Do Tokia vycestovala s Marcom Innocentim.

Barteková tentoraz nechce hovoriť o medaile, hoci má vynikajúcu formu. Vo februári vyhrala preteky Svetového pohára v Káhire a následne skončila na treťom mieste v májových pretekoch v talianskom Lonate.

V Tokiu bude v skeete patriť medzi hlavné favoritky. Po tom, čo sa uskutočnia jej preteky, zmení akreditáciu a absolvuje voľby do komisie športovcov MOV – aktuálny mandát jej totiž vyprší po olympiáde.

Ďalšou veľkou slovenskou nádejou je Zuzana Rehák Štefečeková, strieborná medailistka z Pekingu 2008 aj Londýna 2012.

Slovenská trapistka mala pre materské povinnosti dlhšiu prestávku, pre ktorú sa nezúčastnila ani v Riu. Tento rok však ukázala, že naďalej môže patrí medzi svetovú špičku, keď zvíťazila na pretekoch Svetového pohára v indickom Naí Dillí.

Treba však dodať, že tohtoročné preteky Svetového pohára viaceré strelkyne vynechávali pre pandémiu.

Ďalším strelcom, ktorý sa predstaví na olympiáde, bude Erik Varga, ktorý v trape patrí do širšej skupiny favoritov. Tokio preňho vo veku 45 rokov zrejme bude poslednou šancou získať olympijskú medailu.

Podariť by sa mu to mohlo aj v mix trape, kde sa predstaví s Rehák Štefečekovou. Slovensko bude mať v trape ešte jeden zmiešaný tím, a to Janu Špotákovú a Mariána Kovačócyho.

Predovšetkým Špotáková je v dobrej forme, keď v júni obsadila tretie miesto na pretekoch Svetového pohára v Osijeku.

Okrem Bartekovej a štyroch trapistov bude v akcii aj strelec Juraj Tužinský vo vzduchovej pištoli a Patrik Jány vo vzduchovej puške a ľubovoľnej malokalibrovke 3×40.

Od oboch máme pomerne veľké očakávania, to však platí najmä pre Tužinského, ktorý sa stal v máji majstrom Európy.

Športová streľba však patrí medzi najnevyspytateľnejšie športy v rámci celého olympijského programu.

Naturalizovaný zápasník aj golfista

Šancu na medailu má Slovensko aj v ďalších športoch. V slovenskom zápasení momentálne pôsobí viacero kvalitných naturalizovaných zápasníkov a olympijskú miestenku si v hmotnostnej kategórii do 86 kilogramov vybojoval voľnoštýliar Boris Makojev.

Rodák z Osetska reprezentuje Slovensko štyri roky a miestenku si vybojoval postupom do finále na turnaji svetovej olympijskej kvalifikácie v Sofii.

Makojev už má medaily z veľkých podujatí – striebro z majstrovstiev sveta 2017 a bronz z vlaňajších majstrovstiev Európy.

V prípade zisku medaily by napodobnil ďalšieho naturalizovaného zápasníka Davida Musuľbesa, ktorý na v Pekingu 2008 získal bronz. O deväť rokov neskôr sa však posunul na striebornú pozíciu, keďže spätná analýza vzoriek odhalila pozitívny dopingový nález u uzbeckého víťaza Artura Tajmazova.

Po 25 rokoch – prvý raz od Atlanty 1996 – bude mať Slovensko zastúpenie aj v boxe. V strednej váhe (do 75 kilogramov) si miestenku vybojoval Andrej Csemez, ktorého trénuje bývalý úspešný profesionálny boxer Tomáš Kovács.

Csemez pred dvoma rokmi získal bronzovú medailu na Európskych hrách v Minsku a o útoku na medailu hovorí aj teraz.

„Povedal som, že keď sa dostanem na olympiádu, tak tam pôjdem pre medailu. Budem pre to robiť všetko. Vo svetovom rebríčku som teraz šiesty. Nevyberám si, koho dostanem, toho dostanem,“ cituje ho TASR.

O medaile pred odletom do Tokia hovoril aj naturalizovaný golfista Rory Sabbatini. Rodák z Juhoafrickej republiky reprezentuje Slovensko od roku 2019, ak by však získal medailu, bolo by to prekvapenie.

Rovnako prekvapiť môže aj tenisová dvojica Filip Polášek – Lukáš Klein vo štvorhre. Polášek patrí medzi najlepších deblistov na svete, no na olympiáde nemôže hrať so svojím obvyklým chorvátskym kolegom Ivanom Dodigom.

Spomedzi Slovákov si vybral 23-ročného talentovaného Lukáša Kleina, ktorého súperi veľmi nepoznajú, čo môže byť výhodou tejto dvojice.

Na druhej strane však na turnaji budú tri špičkové a zohraté páry, ktoré spolu hrávajú dlhodobo: Chorváti Mate Pavić a Nikola Mektić, Francúzi Nicolas Mahut a Pierre-Hugues Herbert a Kolumbijci Robert Farah a Juan Sebastián Cabal.

Slováci navyše majú mimoriadne ťažký žreb – už v prvom kole sa stretnú so štvrtou nasadenou dvojicou Aslan Karacev, Daniil Medvedev. Ide predovšetkým o výborných singlistov, no veľké očakávania majú aj vo štvorhre.

Slovensko bude mať v tenise zastúpenie aj v mužskej dvojhre, kde si miestenku vybojoval Norbert Gombos. Po odhlásení viacerých hráčov dostal voľnú kartu do dvojhry aj Lukáš Klein.